Kamenné gule z tureckých kanónov – Zaujímavosti z Viedne 4

V 14. storočí sa dostali Osmania do Európy a keď v roku 1453 dobyli Konštantínopol, ukončili aj existenciu Byzantskej ríše. Po bitke pri Moháči, v ktorej zahynul uhorský kráľ Ľudovít II., sa v roku 1529 chceli zmocniť aj Viedne. Obliehanie bolo neúspešné, ale svojej túžby dobyť mesto a zlomiť tak moc Habsburgovcov sa nevzdali. Druhý pokus sa uskutočnil v roku 1683. Aj napriek obrovskej prevahe (takmer 20:1) sa osmanská armáda s takmer 138 tisíc mužmi a 300 kanónmi pod velením veľkovezíra Kara Mustafu nerozhodla pre generálny útok, ale opäť pre obliehanie. Ich zámerom bolo nechať Viedeň vyhladovať a tak docieliť kapituláciu bez boja. Po dvoch mesiacoch bola situácia vo Viedni takmer zúfalá, ale na pomoc pricválal poľský kráľ Ján III. Sobieski so svojím vojskom. Rozhodujúca bitka sa odohrala 12. septembra pri Kahlenbergu a predznamenala koniec tureckej expanzie do strednej Európy.

Tieto historické udalosti sú zachytené na viacerých maľbách vo viedenských múzeách a galériách. Keď sa po 2. svetovej vojne stavali nové alebo obnovovali staré budovy, veľkou módou bolo ozdobovať ich fasády rôznymi mozaikami. Na dvoch domoch nájdeme mozaiky pripomínajúce spomínanú Viedenskú bitku.

(1) Mozaiku vo fialových a modrých tónoch vytvoril rakúsky maliar Karl Drexler v roku 1963. Nájdete ju v 8. viedenskom okrese – Strozzigasse 12 (stanica metra U3 Neubaugasse).

(2) Neďaleko, maximálne 10 minút chôdze, sa nachádza aj druhá mozaika z roku 1955 – Neustiftgasse 43 (7. okres). Nemecko-rakúsky maliar a grafik Walter Behrens tu zobrazil osmanské stany na predmestí Viedne a v pozadí horiace mesto aj so Stephansdómom. Osmanská armáda sa pred Viedňou rozložila v 20 tisíc stanoch. Najväčší na mozaike je stan veľkovezíra. Mimochodom, zdrvujúca porážka stála Kara Mustafu všetky jeho hodnosti aj život. Na rozkaz sultána bol popravený uškrtením hodvábnou šatkou.

(3) Spomienkou na dávnu históriu je aj socha tureckého jazdca, ako sa zaháňa svojou zakrivenou šabľou – v centre mesta, na dome na Straugasse 1 (stanica metra U3 Herrengasse).

Na viacerých miestach vo Viedni možno tiež nájsť kamenné gule z tureckých kanónov.

(4) V roku 1963 boli pri renovačných prácach na gréckej reštaurácii Griechenbeisl – Fleischmarkt 11/Griechengasse 9 – objavené tri takéto gule. Nie je celkom jasné, či pochádzajú z prvého alebo druhého obliehania. Budova bola kedysi súčasťou mestských hradieb, a preto aj veľmi často ostreľovaná. Gule sú vsadené do tabule pri vchode do reštaurácie.

(5) Na ďalšej adrese – Am Hof 11 – visí na dome pozlátená guľa. Počas bojov v roku 1683 zasiahla vraj jeden z piatich menších domov, ktoré tu vtedy stáli. Bol to hostinec, jeho majiteľ Michael Motz nechal guľu pozlátiť a hostinec premenoval U zlatej gule. Podnik bol vraj veľmi obľúbený. O 200 rokov neskôr bol starý dom zbúraný a na jeho mieste sa postavil päťposchodový palác. Zlatá guľa ostala do dnes…

Ak sa sem niekedy vyberiete, treba sa dobre pozrieť aj na vedľajšiu budovu. Na streche uvidíte 4 zástavy, tri majú svoje žrde ukončené šípom, zatiaľ čo jedna žrď tam má osmanský polmesiac. Tri zástavy sú rozvinuté, tá štvrtá je zavinutá, čo symbolicky ukazuje, že si Osmania Viedeň nedokázali podmaniť.

(6) Na fasáde Viedenského novomestského dvora – Sterngasse 3 – je tiež jedna spomienka na tureckú artilériu. 40-kilový kameň bol na mesto vystrelený z mažiara 20. júla 1683. Je to nielen jeden z najťažších bojových „suvenírov“, ale aj jeden z mála skutočných originálov.

(7) Ďalšiu guľu objavíte, keď sa veľmi pozorne zadívate na južnú vežu Stephansdómu. Je tam aj vygravírovaný rok 1683. Viedenskú dominantu zasiahlo počas druhého tureckého obliehania až viac ako 1000 gúľ. Z jednej bola zhotovená hlava Turka, ktorá sa nachádza v blízkosti zamurovanej gule na fasáde. Pôvodne bol pod ňou aj jeden hanlivý nápis, ale v auguste 2018 bol odstránený ako politicky nekorektný.

A mimochodom, tunajší slávny zvon Pummerin – druhý najväčší voľne visiaci zvon v Európe – odliali v roku 1711 zo 180 kanónov, ktoré Osmania zanechali po sebe po neúspešnej bitke. Zvon vážil vyše 18 ton. Koncom 2. svetovej vojny, keď od okolitých domov chytila strecha katedrály, zvon spadol dolu a roztrieštil sa. Bol potom nanovo odliaty z úlomkov.

(8) Menej šťastia mal kostol Minoritenkirche, ktorému jeden taký kanón odstrelil vežu počas prvého obliehania. Vežu znovu postavili, ale aj tá padla za obeť osmanským delostrelcom počas druhého obliehania. Viedenčania ju potom už len zarovnali a kostol odvtedy nazývajú „Kostol s odstrelenou vežou“.

(9) Ďalšia guľa, i keď len napodobenina, sa nachádza na adrese Landstrasser Hauptstrasse 40 (3. okres, stanica mestra U3 Rochusgasse) na mramorovej doske, ktorá bola odhalená v roku 1983, keď si Viedeň pripomínala 300 rokov od druhého obliehania, kedy bol zničený aj dom, ktorý tu vtedy stál.

(10) Ďalší kamenní svedkovia búrlivej histórie sa nachádzajú mimo centra mesta. Jednu guľu nájdete na rohu ulíc Linke Wienzeile 172 a Morizgasse 2 v 6. okrese (stanica metra U4 Margaretengürtel). Dom bol postavený v roku 1969, vtedy bola umiestnená aj guľa. Približne po 20 rokoch ju však niekto ukradol. Vyrobila sa teda napodobenina, ale aj tá bola ukradnutá. Nejaký čas ostal výklenok prázdny. Keď sa v roku 2008 konali vo Viedni Majstrovstvá Európy vo futbale, zrodil sa nový nápad – namiesto vojnovej relikvie umiestniť do niky repliku oficiálnej futbalovej lopty – v súlade s heslom: Radšej dobré hry ako zlé vojny. Neviem, ako dlho tam lopta vydržala. V súčasnosti (november 2020) je vo výklenku opäť napodobenina kamennej delovej gule.

Na stene domu zo strany ulice Morizgasse je aj reliéf s tureckým kanonierom od salzburského sochára Aloisa Lidauera. Kanón je situovaný tak, aby guľa vo výklenku bola v dráhe letu strely.

(11) Poslednou zastávkou môjho putovania po guľatých relikviách z tureckého obliehania bol dom na Sieveringer Hauptstrasse 99 v 19. okrese (konečná stanica metra U4 Heiligenstadt a autobus 39A – zastávka Börnergasse). Hneď vedľa chodníka, prilepené ku kamennej stene domu, tu stoja tri veľké kamenné gule v rôznych odtieňoch šedej. Ich priemer je až 40 cm.

Ako sa k uvedeným pamiatkam dostať?

Najjednoduchší spôsob je vyhľadať si spojenie MHD na stránke www.vor.at

Ak sa nachádzate v historickom centre mesta, objekty 3-8 si môžete pozrieť v rámci pešej prechádzky.

Históriu spred vyše 300 rokov nepripomínajú však len obrazy, mozaiky, kamenné sochy a iné podobné objekty. Veď napríklad aj káva sa do Viedne dostala s Turkami! O tom si ale môžete prečítať v inom článku na blogu: Viedenská tradícia v šálke kávy

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri