Bulharsko
Po stopách dávnych Trákov I.

Dlhé roky bolo Bulharsko obľúbenou destináciou letných dovoleniek v mnohých rodinách v komunistickom Československu. Strediská Slnečné pobrežie, Zlaté piesky, Varna, Albena, Primorsko, Sozopol a i. boli zaplavené turistami, ktorí väčšinu času trávili na piesčitých plážach, pretože nachytaný bronz od Čierneho mora bol jednou z mála výraznejších zmien v šedi komunistického režimu. Občas si niektorí dovolenkári vyrazili na výlet do Nesebaru a Balčiku alebo do najbližšieho nákupného strediska, aby pre príbuzných kúpili tradičnú bulharskú hnedú keramiku s roztečeným vzorom či fľašku plisky alebo koňaku Slnčev brjag. O Trákoch vtedy takmer nikto nechyroval. Jednak preto, že zmienky o nich v učebniciach dejepisu boli nedostatočné a jednak preto, že sa mnohé objavy, približujúce túto kultúru, uskutočnili až v posledných desaťročiach.

Územie Bulharska bolo od nepamäti významnou križovatkou viacerých kultúr, národov a kmeňov. Jedným z pôvodných národov boli Tráci. A hoci sme o nich nemali toľko informácií, predsa sú minimálne dvaja príslušníci tohto národa známi na celom svete. Veď jeden z nich aspoň načas položil na kolená najväčšieho vládcu vtedajšieho sveta – Rím. Volal sa Spartakus a žil v 1. storočí p.n.l. Druhý je Orfeus, známy z gréckej mytológie. Podľa niektorých historikov to však nebola len o vymyslená postava.

Kto sú Tráci

Z početných euroázijských národností začali v staroveku tri obývať Balkánsky polostrov: Heléni (najjužnejšiu časť), Ilýri (západ) a Tráci (teritórium dnešného Bulharska, ale aj časť Rumunska, Grécka a Turecka, t.j. rozsiahle územie medzi Dunajom, Čiernym a Egejským morom). Za najstaršie písomné zmienky o Trákoch sa považujú 4000 rokov staré hlinené tabuľky, pochádzajúce z minojskej civilizácie, objavené v roku 1900 na ostrove Kréta. Okrem rôznych administratívnych poznámok sa na tabuľkách spomínajú aj mená tráckych plemien, ich vládcov a dokonca aj slovo „Trákia“. Aj Homér sa vo svojom epose Iliada viackrát zmieňuje o Trákii a jej obyvateľoch, ktorí boli spojencami Trójanov. Spomína dokonca i bohatého tráckeho kráľa Rezosa, ktorý v Trójskej vojne zahynul. S opismi kultúry Trákov a ich vzťahov s inými civilizáciami v tejto oblasti sa stretávame aj v dielach gréckych historikov Xenofana a Strabóna. Podľa otca histórie – Hérodota boli Tráci po Indoch najpočetnejším národom na svete! Hérodotos však zároveň poukazoval na ich nejednotnosť a roztrúsenosť do početných kmeňov, ktoré často bojovali medzi sebou a len občas sa dokázali zjednotiť do väčšieho celku (Odryzské kráľovstvo v roku 470 p.n.l.). K najvýznamnejším plemenám patrili: Bistoni, Kikoni (spojenci Trójanov), Agriani (ich elitná ľahká pechota sa zúčastňovala výprav Alexandra Veľkého), Bézovia, Geti, Tribalovia, Edoni, Skordiskovia, Kari, Odryzovia, Dákovia (obývali územie dnešného Rumunska – Dáciu, preto Rumuni vyrábajú autá s týmto názvom!) a iní.

Zo života Trákov

Najviac informácií o Trákoch sa zachovalo v antických textoch, no keďže Gréci nemali v láske žiadnych cudzincov, vo svojich spisoch často zobrazovali iné národy ironicky a sarkasticky. Tak napríklad Gréci, známi tým, že svoje víno riedili, pohoršovali sa nad Trákmi, že pijú víno husté, neriedené, dokonca aj ženy, navyše hltavo a z veľkých čiaš. Nuž, že Tráci holdovali vínu, sa nemôžeme na jednej strane čudovať – veď ich krajina bola rodiskom Dionýza – boha vína, plodnosti a veselosti, masové religiózne rituály na jeho uctievanie sa nezaobišli bez tohto moku, no v bežnom živote, aspoň podľa zachovaných nástenných malieb, išlo skôr o okázalé hostiny než o nejaké primitívne opíjanie sa. Okrem toho sa víno považovalo za dar bohov, opilosť a extáza predstavovali stupienok na schodišti do sveta božstiev, medzičlánok medzi smrteľníkmi a tými, čo sú nesmrteľní. Veľký dojem robilo oblečenie, ktoré nebolo ľahké a vzdušné, na aké boli Gréci a Rimania zvyknutí. Tráci obývali drsnú zem s vysokými horami (Rodopi a Hemus – dnešná Stará planina), často pokrytými snehom. Oblečenie preto volili teplé, muži nosili nohavice, lebo jazdili na koňoch, na hlavách mali čiapky z líščej kožušiny. Obľubovali tetovania a šperky (prstene, náušnice, náramky, náhrdelníky, opasky, veľké ihly na zapínanie). Žili v mnohoženstve, po mužovej smrti sa najmilovanejšej manželke dostalo veľkej pocty – bola usmrtená, aby mohla byť pochovaná spolu so svojím druhom. Všetci antickí letopisci sa zhodli v tom, že Tráci boli znamenití bojovníci (bodaj by aj nie, keď aj boh vojny Ares (Mars) sa narodil v Trákii!) a zatiaľ čo iné európske národy používali kone len do záprahov bojových vozov, Tráci boli výbornými jazdcami. Podobne ako iné národy v tých časoch, aj Tráci s obľubou rabovali, a to aj na mori, čo dokazujú nálezy kamenných kotiev pozdĺž čiernomorského pobrežia. Keď práve nebojovali a nezbíjali, venovali sa Tráci chovu dobytka, pestovaniu obilia, lovu, rybolovu, ako aj spracovaniu kože, dreva a kovov, kde vynikali vysokou zručnosťou.

Pokračovanie

Fotografie označené www.grafikfoto.at sú od mojej priateľky Anny Sieragowskej, pretože mne vtedy zlyhal fotoaparát. Díky, Anna!