Bulharsko
Po stopách dávnych Trákov II.

Trácke hrobky

Píšu sa roky 1877 a 1878, v okolí dedinky Šipka sa odohráva dôležitá bitka rusko-tureckej vojny. Za miesto, z ktorého bol najlepší výhľad na bojové pole, si ruskí oficieri zvolili vyvýšený kopček Ostrušu. Turecký paša zase riadil boje zo strategickej vyvýšeniny Goljama Kosmatka. Nikomu vtedy a ani o sto rokov neskôr nezišlo na um, že tieto kopčeky sú dielom človeka a že sa pod nimi ukrývajú miesta nesmiernej historickej hodnoty. Až v roku 1993 sa prišlo na to, že Ostruša bola vytvorená na začiatku 4. storočia p.n.l. na ochranu kultového miesta – šiestich komôr s celkovou plochou 100 m². Zakrátko na to odkryla svoje tajomstvo aj druhá vyvýšenina, pod ktorou bola objavená hrobka odryzského kráľa Sevta III. Nasledovali ďalšie objavy a ktovie, čo všetko sa ešte ukrýva pod inými kopčekmi na tomto území, ktoré sa dnes nazýva Údolím tráckych kráľov. Hrobky majú rôzny tvar, rozmery i zložitosť, ich stavba si vyžadovala veľmi dobré znalosti z matematiky i astronómie. Dve najvýznamnejšie hrobky sú na zozname UNESCO. Prvá z nich, objavená v roku 1982 pri dedinke Sveštari, bola postavená v 4. storočí p.n.l. pravdepodobne pre odryzského kráľa Dromicheta, ktorý porazil Lysimacha – generála Alexandra Veľkého. Kráľ zrejme zomrel skôr než bola hrobka dokončená, no spolu s ním poslali na druhý svet všetko, čo by tam mal potrebovať: mladú ženu a tri kone. Pozoruhodné sú nástenné maľby, ako aj desať ženských postáv – karyatíd, ktoré vystupujú akoby zo steny a podopierajú architrávy. Zaujímavé na nich je, že hoci sú postavy rovnaké, každá tvár je iná, sú skôr odpudzujúce než pekné, čo bol zrejme zámer kvôli ochrane tohto miesta. Hrobka je dômyselne naprojektovaná tak, aby v deň zimného slnovratu mohli dopadajúce slnečné lúče osvietiť vládcu, ktorému poskytuje nesmrteľnosť Veľká bohyňa. Druhý hrob sa nachádza pri Kazanlaku, hoci bol vykradnutý už v staroveku, zachovali sa tu úžasné maľby, zobrazujúce pravdepodobne Rojgosa, syna kráľa Sevta III. V predsieni sú to bojové scény, no najkrajšie sú fresky v kupole hrobky, veľmi živo a prirodzene zachytávajúce muža sediaceho pred plným stolom. Za ruku ho nežne a pokorne drží krásna žena, jeho prsty akoby odpovedali na jej lásku. K dvojici smeruje procesia s jedlom a darmi, sprievod uzatvárajú nádherné kone. Ešte aj dnes vzbudzuje celá scéna dôstojný smútok a dojme každého návštevníka.

Znovuobjavené poklady

Starovekí vykrádači hrobiek našťastie nestihli vylúpiť všetko, a tak sa v Bulharsku ešte stále odkrývajú rozprávkové poklady plné predmetov zhotovených z čistého zlata, tak filigránsky vypracovaných, že by pred nimi zbledli závisťou aj egyptskí faraóni. Či už je to zlatá tzv. Teresova maska alebo zlatý veniec z jemne vypracovaných dubových listov a žaluďov, nájdené v roku 2004 pri už spomínanej Šipke. Niektoré objavené predmety sú dielom tráckych majstrov, iné sa na toto územie dostali ako výsledok dávneho obchodu alebo ako korisť z ďalekej krajiny. Najstarším doteraz nájdeným tráckym pokladom je Valčitranský poklad – 13 predmetov z 21-karátového zlata, vyrobených v čase medzi 16. a 12. storočím p.n.l., t.j. 200-300 rokov pred Trójskou vojnou, preto nie je celkom isté, či možno tieto predmety naozaj považovať za trácke. Vážia spolu 12,5 kg – sú zároveň aj najťažším pokladom. Najväčšia nádoba váži až 4,5 kg. Tieto predmety buď zdobili slávnostnú tabuľu alebo, čo je pravdepodobnejšie, sa používali pri kultových rituáloch vo svätyniach. Najslávnejší a „najbulharskejší“ je však poklad, náhodne objavený v roku 1949 neďaleko mesta Panagjurište. Je to 9 nádob z čistého zlata, vážiacich 6 kg: 4 čaše v tvare rohu (rhyton) – dve s vyobrazenou hlavou jeleňa, jedna s hlavou barana a jedna s hlavou kozorožca, 3 kanvy v tvare ženskej hlavy, amfora a veľká, plochá nádoba bez ušiek (fiálé), na ktorej sú do kruhu rozložené africké hlavy, žalude a rozety. Amfora a vrchné časti rhytonov sú pokryté množstvom figúr, držadlá majú tvar kentaurov, sfíng alebo levov. Všetky nádoby sú veľkolepo vypracované, v 4. alebo začiatkom 3. storočia p.n.l. ich zhotovil naozajstný veľký majster svojho remesla. Tento poklad už podnikol cestu okolo sveta, v najznámejších svetových múzeách ho obdivovali desaťtisíce návštevníkov. Ďalšie významné poklady sa našli v okolí miest: Rogozen (najväčší strieborný poklad, 165 predmetov, z čoho je 108 mís fiálé, t.j. viac než sú dokopy všetky nádoby tohto druhu v celej Európe!), Borovo (strieborné rhytony), Zlatinica (nádherný veniec zo zlata ozdobený aplikáciami v tvare krídel bohyne Niké), Chotnica (44 zlatých predmetov, hlavne šperkov), Dabene (viac ako 15000 elementov zo zlata!) a i.

Trácke svätyne

Tráci nezanechali žiadne svoje písomné pamiatky, ale stopy ich civilizácie sú jedným z najväčších bohatstiev zachovaných na bulharskom území. Nástenné maľby a početné poklady sú skvostami svetového významu. Nesmieme však zabudnúť ani na chrámové komplexy – miesta, kde sa stretávajú tajomné energie – miesta, na ktorých ľudia oddávna hľadali blízkosť k vyšším silám a odkiaľ k nim vysielali svoje modlitby a zaklínadlá. Viaceré svätyne boli vybudované už omnoho skôr, Tráci ich len „zdedili“ a vylepšili – vyhĺbili schody, oltáre, miesta pre obety a nádrže pre posvätnú, očisťujúcu vodu, aby mohli hľadať rovnováhu medzi piatimi elementmi, pričom okrem zeme, ohňa, vody a vzduchu bol piatym elementom kôň! 10 km od známeho letoviska Primorsko sa nachádza bulharský „Stonehenge“ Beglik Taš – obrovské kamenné disky, sčasti zvalené časom, vzbudzujúce údiv a otázku, aká sila a technológia ich dokázala usporiadať tak, aby sa dali použiť ako kalendár i slnečné hodiny? Najpozoruhodnejším komplexom je však Perperikon vo východnej časti pohoria Rodopi. Megalitická svätyňa tu vznikla už pred 8000 rokmi! Tráci ju rozšírili a premenili na posvätné skalné mesto s pevnosťou a kráľovským palácom. Na území Bulharska sa nachádza celý rad ďalších megalitických pamätníkov (napr. Tatul, Perperek, Belintaš), v ich bádaní sa stále pokračuje. Podľa Hérodota uctievali Tráci hlavne troch bohov: Aresa, Dionýza a Artemidu, ktorí stelesňovali najobľúbenejšie veci Trákov: vojnu, víno a lov. No Artemis, označovaná ako Veľká bohyňa matka, mala aj moc nad prírodou, životom i smrťou. Za hlavného boha Trákov mnohí historici označujú boha s menom Sbelsurdos. Tráci si ho stotožňovali s Apolónom (ovplyvnení dávnymi časmi, keď sa ako božstvo uctievalo Slnko), ibaže narozdiel od gréckeho mal trácky Apolón bojovnejší charakter, preto mu pridávali ešte aj iné mená. Od 1. storočia sa zvýšil vplyv tráckeho „konnika“ (Heros), víťaza nad životom, smrťou, lovom i úrodou, ktorého vždy zobrazovali ako ozbrojeného jazdca, sprevádzaného psom, prípadne levom, a ženskou figúrou ako symbolom kultu Veľkej matky. Jazdec aj kôň sú vždy otočení do prava. V Bulharsku bolo doteraz odkrytých okolo 3000 kamenných reliéfov na uctievanie tohto jazdca. Nájdeme ho ale aj na minciach, prsteňoch, pohároch, na kožených remeňoch, ktoré chránili koňa. Dodnes sa vedú spory, či náhodou táto postava nepredstavuje univerzálne trácke božstvo.

Pokračovanie tu

Fotografie označené www.grafikfoto.at sú od mojej priateľky Anny Sieragowskej, pretože mne vtedy zlyhal fotoaparát. Díky, Anna!