Plovdiv &#8211; Potulky po Starom meste

Predstavte si, že Plovdiv patrí do desiatky najstarších, dodnes obývaných miest na svete! Je dokonca starší ako Rím. Na základe nájdených predmetov každodennej potreby archeológovia potvrdili, že sa tu usídlili Tráci už v 4. tisícročí p.n.l.! V priebehu svojej dlhej histórie mesto niekoľkokrát zmenilo svoj názov a cez jeho územie sa prehnali Peržania, Gréci, Kelti, Rimania, Góti, Huni, Bulhari, Slovania, križiaci aj Turci.

Tráci nazývali svoju osadu Eumolpia. V roku 342 p.n.l. ju dobyl Filip II. Macedónsky a skromne-neskromne pomenoval mesto podľa seba – Philippopolis. Rimania uprednostnili názov Trimontium – „Tri pahorky“, hoci pôvodne sa mesto – podobne ako Rím – rozkladalo až na siedmich kopcoch. Po dlhých 500 rokov bolo Bulharsko pod tureckou nadvládou, mesto sa v tých časoch volalo Filibe. Po oslobodení Ruskou armádou v roku 1878 sa Plovdiv stal hlavným mestom Východnej Rumélie, ktorá sa pričlenila k Bulharsku až v roku 1885.

Staré mesto Plovdivu je architektonickou rezerváciou. Prechádzka po jeho dláždených krivoľakých uličkách odkrýva nielen malebné zákutia, ale aj historický mikrosvet rôznych etáp rozvoja tohto mesta – od antiky cez stredovek až po obdobie národného obrodenia.

Na potulky Starým mestom si treba zobrať pohodlnú obuv, odložiť stres, trochu sa spomaliť. V lete tu býva poriadne horúco, ale zato kolorit romantických uličiek dotvára brečtan plaziaci sa po kamenných múroch, strapce dozrievajúceho hrozna, tekvice, ktoré vyzerajú ako fľašky, či voňavé kvety kríkových ruží.

V úzkych uličkách sa dá aj zablúdiť, ale ulice sú označené názvami a nechýbajú ani smerovky k najdôležitejším pamiatkam – v bulharčine aj angličtine.

Nebet tepe (Strážny pahorok) je jeden z troch pahorkov Trimontia, kultové miesto, kde Tráci vykonávali svoje posvätné rituály ešte dávno pred tým, ako si tu zriadili osadu. V lete tu nemilosrdne páli slnko, inokedy zas fučí silný vietor, ale ten výhľad na mesto i ďalšie pahorky stojí za to.

Obrovské syenitové bloky kedysi tvorili masívne múry obkolesujúce chrám a palác, našli sa dva rezervoáre na vodu, zvyšky hradieb, veží a iných budov. Ak sa chcete dozvedieť viac o Trákoch, prečítajte si o nich náš článok: Po stopách dávnych Trákov

Hisar Kapia je stredoveká brána z 11. storočia, kedysi bola súčasťou mestského opevnenia. Po tureckej invázii stratila brána na svojom význame. Na ruinách bývalých pevnostných múrov si bohatí obchodníci a kupci začali stavať svoje prepychové domy a sklady.

Domy majú zvláštny tvar, na poschodiach sa rozširujú, čím sa zväčšuje obytný priestor. Ich zrenovované fasády žiaria sýtymi farbami, sú pomaľované ornamentmi, v ktorých sa miešajú barokové a ľudové motívy, okná majú drevené okenice a zo stien domov vyčnievajú do úzkej ulice balkóny a arkiere, spravidla podopreté drevenými stĺpmi. Niekedy sú tak blízko oproti sebe, že by si susedia mohli podať ruku.

Jeden z najkrajších „balkónikov“ nájdete pri Etnografickom múzeu. Vraj mal strategickú funkciu, ale viac sa mi páči iné vysvetlenie.

Kedysi ženy nemohli len tak samy vyjsť do ulíc, domáca pani sa teda usadila do tejto „búdky“, pozorovala, čo sa vonku deje a vypočula si najnovšie klebety. Aj preto sa tejto pozorovateľni hovorí „kľukarnik“ (klebetníček).

Ulice Starého mesta lemuje okolo 200 domov. Od 17. storočia sa Plovdiv stal jedným z hlavných ekonomických centier medzi Západom a Osmanskou ríšou. Vtedy sa začína aj objavovať tento nový typ mestských domov.

19. storočie prinieslo do mesta proces národného obrodenia. Začali sa obnovovať kostoly, prominentné rodiny podporovali umenie, oživoval sa bulharský jazyk, kultúra a literatúra. Ich domy sa dnes zaraďujú k vrcholným dielam bulharskej mestskej architektúry. Niektoré z týchto domov Plovdivského národného obrodenia sa v súčasnosti premenili na múzeá s dobovým zariadením, v iných sú zas umelecké galérie. Veď duch Starého mesta vždy fascinoval a inšpiroval mnohých bulharských maliarov, spisovateľov aj básnikov.

*Galéria v Stamboljanovom dome s obrazmi Dimitera Kirova, jedného z popredných predstaviteľov bulharského výtvarného umenia*

*Orfeus – jeden z obrazov od Zlatju Bojadžijeva v jeho galérii v dome Dr. Čomakova*

Po prechádzke Starým mestom odporúčam nazrieť aspoň do dvoch domov: Klianti a Balabanov. Jedným z typických prvkov je tzv. alafranga – francúzska nika, akési falošné okno – namaľované rozhrnuté záclony obvykle odkrývajú pohľad na idylickú záhradu s fontánou, stromami a záhonmi kvetov…

*Alafranga s vyobrazeným Balabanovým domom*

Fascinujú ma aj grandiózne schodištia, vnútorné okná, cez ktoré sa pozeráte z izby priamo do centrálneho priestoru pri schodišti, a hlavne stropy. Unikátny strop v dome Klianti má zakomponované sklenené elementy a niektoré časti bohatej drevorezby sú pozlátené, čo spôsobuje špeciálny odlesk. V Balabanovom dome nie sú stropy také prezdobené, ale aj tak krásne a elegantné.

Najkrajšia miestnosť bola určená pre obchodné stretnutia, recepcie a prijímanie hostí. Tú najokázalejšiu nájdete v Klianti dome. Pozrite sa na jej stenu s nikou, vbudovanými policami (niektoré sú schované priamo v stene) a nádhernými maľbami. Človek musí pristúpiť bližšie, aby rozoznal vtákov medzi strapcami hrozna, jabĺčkami a girlandami ruží…

*Zaujímavé je aj vyobrazenie Viedne v roku 1817 (je tu aj podobná maľba Konštantínopolu)*

Dom Dr. Sotira Antoniadiho býval jednou z najlepších lekární v meste. Ak sa vám stane ako mne, že bude zavretý, nakuknite dnu aspoň cez okno.

Najväčší dom, postavený v roku 1847, obýval obchodník Argir Kujumdžioglu. Keď sa Bulharsko oslobodilo spod tureckej nadvlády, majiteľ ušiel do Konštantínopolu. V 20. storočí dom získal istý obchodník s tabakom, ktorý ho chcel zrútiť a na jeho mieste postaviť tabakový sklad. Našťastie mu to mestský úrad nedovolil, škoda by bolo takého skvostu, ktorý sa dnes považuje za vrchol barokovej architektúry v Bulharsku!

Vždy, keď sa v Plovdive vyberiem do Starého mesta, nevynechám ani návštevu Bakalovho domu z 18. storočia. Dnes sú tu obchodíky, zájdem dnu, prehodím pár viet s remeselnými výrobcami a pokochám sa pohľadom na krásne vecičky: tkané obrusy, plstené šály, šperky z minikorálikov, kvety, košíky a iné výrobky zo šúpolia…

Ale to nie je všetko! V Starom meste nájdete aj celú Uličku remesiel! V zrekonštruovaných domoch tu ožívajú staré remeslá: keramikárka vytvára typické roztečené vzory, šíri sa vôňa čerstvo upečeného chleba, rozlieha sa klepot tkáčskeho stavu, kováč udiera kladivom na železnú tyč a výrobca hudobných nástrojov vám veselo zapíska na novej píšťalke alebo zabubnuje na obrovský bubon…

Na stenách visia tkané obrázky, pastierske zvonce či nádherné farebné kompozície zo šnúrok, ktoré sa používajú na ozdobovanie bulharských krojov. A dokonca sú tu aj tie fľaškové tekvice. Šibalsky sa na nich usmievajú typické bulharské leličky a čičkovia (tetušky a ujčekovia). Tak tu je už naozaj ťažké odolať a nekúpiť si nejaký suvenír…

Po dlhej prechádzke možno už cítiť únavu. Okrem obchodíkov s tradičnými ľudovými výrobkami sú v Starom meste aj antikvariáty, ktoré ponúkajú nielen starožitnosti, ale aj predmety z komunistickej éry. Oddýchnuť sa dá aj v predajných galériách, kaviarničkách a reštauráciách ponúkajúcich typické bulharské pokrmy a často aj krásny výhľad. A potom môžeme pokračovať ďalej. Veď sme ešte nenavštívili žiaden kostol!

V Starom meste je kostolov niekoľko. Ja som si vybrala pravoslávny chrám sv. Konštantína a sv. Heleny, jeden z najstarších v meste. Pôvodný kostol zo začiatku 4. storočia bol postavený na mieste starého pohanského chrámu a bol zasvätený sv. Severianovi a Memnonovi, ktorí tu za svoju kresťanskú vieru zaplatili životom spolu s ďalšími 38 plovdivskými mučedníkmi.

Kostol bol viackrát zničený a znovupostavený. Dnešná podoba je z 19. storočia. Každého návštevníka upútajú prekrásne ikony a nástenné maľby od majstra Zacharija Zografa, ktorý žil a tvoril v Plovdive v období národného obrodenia.

Na prehliadku Starého mesta v Plovdive si treba vyhradiť minimálne pol dňa. Ja som chcela poukázať aspoň na tie najväčšie zaujímavosti. No nechala som si ešte jeden objekt – ako záverečný bonus za dlhú túru. Je to rímsky amfiteáter – vzácna perla, ktorá dotvára jedinečnosť tejto mestskej časti. Je možné, že ste ho už videli a netušili ste, že sa pozeráte na bulharský Plovdiv. Antickú stavbu si totiž do svojej reklamy vybral známy nemecký predajca kávy.

Amfiteáter bol postavený na konci 1. storočia, pravdepodobne za vlády cisára Domiciána. Je dokonale zasadený do južného svahu Trimontia tak, aby mal divák výhľad nielen na scénu, ale otvára sa pred ním aj panoráma mesta a pohoria Rodopi. Na mramorových laviciach v 14 kruhovitých radoch v dolnej a v 14 v hornej časti (z nich sa ale zachovalo len 5) sedávalo až 7000 obyvateľov hlavného mesta Tráckej provincie Rímskej ríše a pozorovalo lovecké hry či zápasy gladiátorov, ktorí tu bojovali o svoj život. Ich krv už dávno zmyli dažde a bojové pokriky odviali vetry. Divadlo patrí k najzachovalejším na svete, aj dnes sa tu zmestí 3000 divákov. Klasické divadelné predstavenie, opera alebo koncert na scéne, kde kulisy vytvárajú antické stĺpy, reliéfy a sochy určite patrí k nezabudnuteľným zážitkom.

Viac informácií o Starom meste nájdete na: visitplovdiv

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Plovdiv – Európske hlavné mesto kultúry

Po stopách Trákov

Plovdiv, Bulgaria