Mostviertel
Za vôňami z detstva II.

Vôňa kôlne
Na výlete ma fascinovali aj malé múzeá s takými exponátmi, ako sú staré sudy, lisy a iné pomôcky, napr. naberačky na vyberanie ovocného šrotu či tučné krčahy, ale aj rôzne dielničky so všelijakými inštrumentmi a nástrojmi. Voňalo to tam presne ako v dedovej kôlni, to bolo jeho kráľovstvo, v ktorom kraľoval zverák, hoblík, šraubováky, pilníky, kladivá, dláta, sekera, nožnice, pílky, francúzske kľúče, šmirgľovací papier, dosky, špagátiky, drôtiky a čo ja viem čo ešte. Môj dedo bol veľmi praktický človek a vedel opraviť všetko. V Mostvierteli viacerí nadšenci pozbierali takéto náradie po svojich predkoch a urobili z nich malé expozície, poučné najmä pre deti, aby videli, že nie všetko sa dá opraviť len jedným kliknutím na smartphone. A kedže sa v Mostvierteli všetko krúti hlavne okolo muštu, medzi exponátmi sme objavili dokonca aj tzv. brzdu na fúzy, aby si pri pití sedliaci nenamáčali bradu a fúzy do muštu. Inak tento nápoj a rôzne kulinárske špeciality si najlepšie možno vychutnať na tzv. Muštovej ceste, ktorá sa tiahne naprieč celým krajom v dlžke 200 km. Nachádza sa tu celý rad hostincov, reštaurácií, výčapov a statkov, kde sa z ovocia ponúkajú aj iné výrobky: ocot, horčica, marmelády, perlivé vína, sekty, destiláty a likéry. Ďalšími raritami sú šťavy, džemy, želé, čokolády a pálenka z drienok, ktoré sa pôvabne nazývajú „Dirndl“. Rastú hlavne v údolí Pielachtal, kde ich možno nájsť aj nakladané v náleve pod názvom Pielachtalské olivy. K tradičným patria tiež výrobky z jarabiny, šípok, orechov i lesných hríbov.

Vôňa rozprávok
Kedysi v regióne Mostviertel žili a pracovali drevorubači, uhliari a predovšetkým kováči, ktorí svoje nože, čepele a meče vyvážali až do ďalekého Orientu. Aj túto tradíciu sa podarilo úspešne obnoviť. Najprv sme sa oboznámili s prácou uhliarov, dokonca sme videli, ako vyzeral milier – hranica z tlejúceho dreva na výrobu dreveného uhlia. Pamätáte sa? Na takej hranici pracovala pyšná princezná, keď už nebola pyšná, spolu s kráľom Miroslavom a vyspevovali si tak veselo, že sa čoskoro, aj napriek zákazu spievať, pridal k nim aj uhliar s celou svojou rodinou. V Mostvierteli zrekonštruovali kováčske dielne – staré hámre (koľko obcí na Slovensku má toto slovo v názve?), kde sa pomocou energie tečúcej vody poháňali ťažké buchary, dúchadlá a mechy na fúkanie vzduchu do pecí. Keď sme vkročili do takéhoto hámra, pripadali sme si úplne ako v inom svete. Okrem obrovských ťažkých strojov tu bolo neskutočné množstvo rôzneho náradia, len na jednom stojane som napočítala viac ako 150 kladív! Privítal nás umelecký kováč Sepp Eybl v kováčskej koženej zástere a na hlave mal malú čiernu čiapku, na ktorej sa mu hompáľali miniatúrne klieštiky a kladivko. Veď what else? Však aj pred svojím hámrom si pán Eybl vyrobil most zo štylizovaných kvapiek. Tak k takémuto kováčovi si chodil vlk ukovať jazyk, keď dostal chuť na kozliatka? Ibaže tento chlap mal také svaly, že ten by hneď vlka chytil popod krk, až by sa musel priznať k svojim nekalým úmyslom. Sepp rozdúchal oheň a ukázal nám, koľko silných úderov treba na výrobu jedného klinca. Niektorí z našej skupinky sa chopili tiež kladiva a búchali, až sa dielňa triasla. No pri búchaní treba aj tvarovať, a to nám laikom teda veľmi nešlo. Kováč nás zaviedol aj do svojej kuchynky, kde nad sporákom viseli panvice. Avšak žiaden teflón či keramika, ale poctivé kusy, vlastnoručne ukované. A ozaj, ak by ste raz išli do týchto končín, tak si v miestnych hostincoch nezabudnite objednať „g‘stacheltes Bier“ – pivo, do ktorého sa ponára rozžeravená železná tyčka, ktorá vraj pivu dodá výraznejšiu sladovú chut a krémovú penu.

Mostviertel je malá oblasť, ale nesmierne fotogenická. Obe jej časti sa vyznačujú svojskou romantikou. Mierne zvlnený sever je najkrajší na jar, keď rozkvitnú všetky ovocné stromy, ale aj na jeseň, keď sa celé okolie zahalí do pestrého šatu. Južná časť je divokejšia, zaujme bizarnými
skalnými formáciami, hlbokými zrázmi a zurčiacimi potokmi a riekami. Na svoje si prídu aj tí, ktorých zaujímajú pamiatky, veď je tu celý rad menších mestečiek s bohatou kultúrou a históriou. No, či už vyrazíte za prírodou alebo kultúrou, určite ochutnajte mušt. Jeho šikovní výrobcovia využívajú fakt, že slovo „most“ znamená v angličtine „najviac“, a tak v ich reklamných sloganoch často nájdete spojenia ako most wanted, most bio, most healthy… Je úplne jedno, či namiesto slova most použijete nemecký alebo anglický preklad, vždy to označenie bude pravdivé!