Mostviertel Za vôňami z detstva I.

Predpokladám, že aj u vás sa niektoré zážitky a spomienky spájajú s určitými vôňami. Najmä tie z detstva, pretože dieťa vraj dokáže rôzne vône vnímať omnoho lepšie než dospelý jedinec. Keď som sa nedávno vybrala do oblasti Mostviertel v Dolnom Rakúsku, vôbec som netušila, že tento výlet bude pre mňa akýmsi návratom do detstva, práve vďaka vôňam.

Mostviertel sa rozprestiera medzi Dunajom a predhorím Álp. Južná časť tohto územia má alpský charakter so strmými zelenými údoliami a krištáľovými horskými jazerami. Sever sa zas vyznačuje miernymi kopčekmi, farebnými políčkami, ale hlavne nekonečnými ovocnými sadmi. Práve tu sa začali odvíjať moje spomienky na detstvo, hlavne na čas prázdnin, ktoré som zvyčajne trávila u starých rodičov na južnej Morave, v malej obci Zastávka u Brna. Krajinný ráz, ktorý som si uchovala vo svojej pamäti, sa veľmi podobá na ten, ktorý sa predo mnou rozprestrel v Mostvierteli.

Vôňa jablčnej šťavy
Moji starí rodičia bývali v dome so záhradou, v ktorej rástlo niekoľko jabloní. Keď prišiel čas, jablká sme obrali, dedo vysíril demižón, na dvor vytiahol drvič a muštovací lis, a začali sme stáčať jablčnú šťavu – mošt, ako sa na Morave hovorí. Čerstvý mok jantárovej farby vytekajúci z lisu chutil znamenite, vedeli to aj osy, ktoré vždy drzo poletovali naokolo. Celý proces výroby šťavy sa mi obnovil v spomienkach, keď sme na viacerých miestach v Mostvierteli mali možnosť ochutnať ich slávny „Most“. Mostviertel znamená vlastne v preklade „Muštová štvrť“. Ovocné stromy tu rozkvitali už v dobe kamennej. V 1. polovici 20. storočia rástlo na tomto území 838 muštových stromov na 1 km²! Po 2. svetovej vojne ich však masívne vyrubovali, mušt stratil na svojej atraktivite. Až v posledných dvoch desaťročiach sa tradícia obnovila a dnes sa tu nachádza najväcšia súvislá oblasť hruškových porastov v celej Európe, počet stromov sa odhaduje až na 300 tisíc! Tieto stromy majú typické sukovité kmene, rastú aj na strmších svahoch a v každom ročnom období vytvárajú romantické, malebné scenérie. A práve mušt z hrušiek je najtypickejší, čo je dosť
ojedinelé, pretože všade v Európe sa na šťavu lisujú hlavne jablká. Po vylisovaní ovocia sa šťava na 2 až 8 týždňov uskladní do fermentačných kadí a následne sa prefiltruje a prečistí. Tak vznikne svetložltý nápoj, správne by mal chutiť ľahko, nie príliš kyslo. Kedysi to bol len ľudový nápoj na zahnanie smädu, ale ambiciózni výrobcovia, zoskupení v združení „Muštoví baróni“, z neho urobili vyhľadávanú špecialitu. Vyrába sa tu mušt jablčný, hruškový i miešaný. Spomedzi ostatných
alkoholických nápojov je mušt najchudobnejší nielen na percentá alkoholu (4 – 8%), ale aj na kalórie. Zároveň má však vysoký obsah minerálov a vitamínov.

©: Franz Weingartner

Vôňa pokosenej trávy
Dedo choval zajace, preto sme často vyrážali s malou káričkou, kosou a kosákom za trávou. Keď sme trávu doviezli, hneď som tie najlepšie kúsky (púpavové listy) začala strkať cez pletivo králikárne zajacom a bavila som sa na tom, ako pri postupnom zožúvaní dlhého listu pohybovali svojimi ňufáčikmi. Vôňa čerstvo pokosenej trávy ma ovanula v malej dedinke Opponitz, priamo v 1. rakúskej škole kosenia! Nežartujem! Naozaj taká škola v Mostvierteli existuje. Pán Johann Lueger organizuje celodenné kurzy kosenia. Prihlasujú sa hlavne podnikatelia a manažéri, ktorí si zakúpili na vidieku chalupy s pozemkami, a tie treba pravidelne kosiť. V rámci relaxu by to chceli zvládnuť sami, ale pokiaľ to naozaj neovládajú, obávajú sa, že by sa mohli pred miestnymi obyvateľmi znemožniť. A tak majú možnosť naučiť sa to v tejto škole. A nie len to, ako kosu správne pri kosení držať, ale aj ako si ju vyklepať a naostriť. Však aj my sme si to kosenie vyskúšali a musím sa pochváliť, že som to zvládla na jednotku. Nuž, mala som to poriadne odkukané od svojho deda (mne len občas zveril do ruky kosák), a tak som vedela, že po švihnutí mi nesmie kosa začať vyletovať bezprizorne do vzduchu, ako sa to dialo u ostatných členov našej skupinky.