Holzbach/Molzbachhof – energia prírody ukrytá v dreve

Kirchberg am Wechsel je malé mestečko v Dolnom Rakúsku, približne 100 km južne od Viedne. Žije tu len okolo 2,5 tisíc obyvateľov, málokto by asi čakal, že práve tu nájde 4-hviezdičkový hotel so službami a kuchyňou, ktorými sa vyrovná aj renomovaným hotelom vo veľkých mestách, od ktorých sa ale podstatne odlišuje v tom, že jeho majitelia stavili predovšetkým na prírodu a jej silu, ktorá sa tu zhmotňuje v dreve (nemecky Holz). Aj preto sa novopostavený hotel volá Holzbach.

Prišli sme sem začiatkom marca, príroda sa ešte len zobúdzala zo zimného spánku. Holzbach je vlastne prístavba k pôvodnému hotelu Molzbachhof s 13 izbami, ktorý si v roku 1969 otvorili manželia Anton a Edith Pichlerovci. Hotel postupne rozširovali, pribudli ďalšie izby s novým vybavením, wellness, zväčšila sa aj kuchyňa. V roku 2016 prešlo vedenie do rúk Petra Pichlera ml., ktorý tak predstavuje už tretiu generáciu tohto rodinného podniku. O rok neskôr bola otvorená prístavba – jedinečný prírodný, moderný hotel Holzbach.

Len máloktorý hotel sa môže popýšiť takou priestrannou a svetlou vstupnou halou. Zaujali ma aj lampy, ktoré pre hotel vyrobil miestny remeselník Hermann Mitter. Jednoduché kresielka, krb a nachystané spoločenské hry už na prvý pohľad navodzovali rodinnú atmosféru.

Steny chodieb sa nám prihovárali pozitívnymi citátmi a odkazmi, napr.: Lache jeden Tag, liebe unendlich, lebe den Augenblick – Smej sa každý deň, miluj nekonečne a prežívaj každý okamih!

Každý detail v hotelových priestoroch je perfektne premyslený. V kútoch chodieb stoja nielen vázy a nádoby s kvetmi (napríklad keramický čajník), ale aj pomaľovaná drevená almara, samorasty a odrezané kmene stromov, ale aj sud a iné časti starých dedinských pracovných strojov. Pred vchodom do reštaurácie je na stene pripevnený rozvetvený kmeň stromu, na ktorom visia malé rajničky, lyžice aj kotlík.

Naša izba bola nádherná. Veľká, s balkónom, ale aj s dennou posteľou vo výklenku s veľkým oknom, kam som sa hneď nasťahovala so svojimi papiermi a tabletom. A hlavne tu bolo veľa dreva. Nielen nábytok bol vyrobený z dreva, ale aj také maličkosti ako obuvák alebo odznak s číslom izby na župane. Namiesto nočného stolíka bol tiež vodorovný kus pňa a podobná doska, do ktorej je vsadené umývadlo, bola aj v kúpeľni.

Aj steny sú obložené masívnym drevom. Ide o Thoma Holz100, rakúsky unikátny a patentovaný systém ekologických stavieb z masívneho mesačného dreva bez použitia lepidiel, glejov a iných škodlivých spojovacích materiálov. Vďaka takémuto špeciálnemu vybaveniu izieb je Holzbach viac než len ekologická prístavba. Je to filozofia, ktorá spočíva v spoznávaní sily prírody a jej uvedomelom využívaní. Každá izba sa stáva vlastným energetickým centrom. Aj tá naša akoby dýchala lesom! V prospektoch hotela sa propaguje zdravý spánok v jeho izbách. Ja v princípe problémy so spánkom nemám, spím v priemere 5 hodín. No tu som spala naozaj výnimočne dobre a ešte k tomu 7 hodín v kuse! To sa mi teda už dávno nestalo. Som presvedčená, že to spôsobila upokojujúca atmosféra toho dreveného priestoru. A komu by ani to nestačilo, môže si dokonca ešte vybrať z ponuky siedmich špeciálnych vankúšov s rôznou prírodnou náplňou.

Izba bola s výhľadom do hotelovej rajskej záhrady. Škoda, že ešte bola príliš skorá jar, pretože táto záhrada je tiež špeciálnym miestom. Sú tu vysadené bylinky, ktoré sa používajú v hotelovej kuchyni, prírodný rybníček na osvieženie počas horúcich letných dní a jaskynka s vodopádom. Srdcom záhrady je malý energetický ostrovček, azda aj preto je v jeho blízkosti veľké, drôtené srdce, na ktoré si zamilované páry vešajú zámky svojej lásky.

Bylinky z hotelovej záhrady som si ale užila inak – vo wellnesse. Najprv mi masérka rozotrela po tele zmes liečivého bahna, kryštalickej soli a najrozličnejších voňavých byliniek, potom ma uložila do vane na matrac s vodou teplou 38,3°C, celú pozakrývala, stlmila svetlo a pustila relaxačnú hudbu. Tak som si tam ležala zabalená ako múmia a skúšala som myslieť na prácu, na to, čo ešte musím urobiť alebo vybaviť. Prisahám, že sa to vôbec nedalo! Ten slastný pocit uvoľnenosti mi sám navodzoval príjemné myšlienky, a tie ma spravidla vrátia až kamsi do detstva. Zrazu som sa cítila, ako keď som sa ako dieťa musela pod paplónom potiť, pričom som vždy túžila vystrčiť spopod neho aspoň palec na jednej nohe. V tej chvíli som sa pristihla, ako mi po spánku steká horúca slza, pokým nenašla kryštálik soli, ktorý sa ešte nerozpustil na mojom krku… Záhradný kúpeľ (Gart‘l Bad) so si teda fakt užila!

Vo wellnessových priestoroch hotela sú aj príjemné odpočívadlá, kúpele (napríklad aj senný) a sauny – z fínskej sa dívate rovno na pole so stromami, na začiatku marca bolo síce pole ešte šedivé, ale dalo sa vybehnúť von a nadýchať sa osviežujúceho jarného vzduchu.

Hotel má aj vonkajší bazén, ktorý celý rok ponúka vyhrievanú vodu a výhľad až do mestečka s neskorogotickým kostolom sv. Wolfganga.

Hotelová kuchyňa je tiež výnimočná. Priestor, kde sa ponúkajú raňajky, ale aj zloženie raňajkového bufetu, pripomína kuchyňu u starej mamy. Zelenina a bylinky sú z vlastnej záhrady, ostatné čerstvé produkty od lokálnych farmárov. A aj tu som našla drevo vo forme stojančekov na uvarené vajíčka!

Reštaurácia je prístupná aj pre verejnosť, hoteloví hostia majú k dispozícii špeciálnu, veľmi príjemnú, svetlú a pokojnú miestnosť s výhľadom na jazierko pri vchode do hotela. Večerné menu bolo vynikajúce – cviklová polievka s chrenovou penou, teľací steak so zeleninou a zeleným pyré (dozvedela som sa, že z medvedieho cesnaku si vyrábajú pastu, ktorá sa primieša do zemiakovej kaše a dodá jej chuť aj farbu) a tvarohový dezert s čučoriedkami a vanilkovou penou. Okrem toho, že bolo jedlo veľmi chutné, bolo aj krásne naservírované. Vidno, že kuchárske umenie je pre Petra Pichlera ml. skutočnou vášňou. Žiaden div, že ho najvýznamnejší rakúsky gastročasopis Á la Carte Magazine v roku 2019 vyhlásil za objav roka.

To ale nie je všetko. Prestížny gurmánsky bedeker Gault Millau udelil v tomto roku Petrovi Pichlerovi ml. a jeho tímu za ich výnimočné kreácie dve čapice. Nápadité kreácie sme mohli obdivovať (ale aj ochutnať 🙂 ) aj my počas druhého večera v špeciálnej reštaurácii Gaumenkitzel (voľne to môžeme preložiť ako miesto na pošteklenie labužníckych jazýčkov) pre najviac 14 hostí.

Menu pozostávalo zo siedmich chodov. Musím sa priznať, že zakaždým som sa tešila nielen na samotný pokrm, ale ja na to, ako bude jedlo naaranžované. Vskutku bolo čo obdivovať – raz nám na stole pristáli samorasty, inokedy zas rôzne drevené doštičky, kus dutej kosti, keramická šálka pripomínajúca rozbité pštrosie vajce, zákusok „ustlaný“ na kávových zrnách či čipsy zavesené na halúzkach. O fantázii kuchárskeho tímu sa môžete presvedčiť prostredníctvom nasledujúcej fotokoláže:

Každé ráno sme mali pri raňajkách pripravenú aj raňajšiu poštu – informačný leták so správami o počasí, s horoskopom a ponukami na využitie voľného času. Tu je niekoľko tipov:

*** starý mlyn – od Veľkej noci až do novembra sa tu jedenkrát týždenne pečie chlieb

*** túry a prechádzky po alpských lúkach a lesoch v blízkom okolí alebo výlety na e-bikoch, ktoré sa dajú zapožičať v hoteli

*** podnikli sme tiež výlet do neďalekého zimného strediska Steyersberger Schwaig (1371 m n.m.), aj na začiatku marca tu bolo ešte veľa snehu. V okolí Kirchbergu si na svoje prídu hlavne bežkári, je tu k dispozícii 80 km bežkárskych tratí pre začiatočníkov aj pokročilých. Hoteloví hostia si môžu potrebnú výstroj zapožičať bezplatne.

*** výlet do kláštora Kirchberg. V predveľkonočnom a predvianočnom období je tu vystavené najväčšie pôstne plátno na svete. 40 biblických scén na plátne dlhom 100 metrov vytvorili umelci Sepp Jahn a Edith Hirsch. Dielo má názov „Spomienka na zabudnuté“, prelínajú sa v ňom historické i novodobé postavy a jeho hlavný odkaz znie: Už nikdy viac vojnu! Je naozaj veľmi pôsobivé a navyše, na maľbách našli svoje uplatnenie aj drobné predmety, ktoré často strácame alebo odhadzujeme – gombíky, kancelárske sponky, zvyšky látok, otváracie krúžky z plechoviek, prázdne čajové sviečky, úlomky skla z pivových fliaš pozbieraných kdesi na brehu mora… Otváracie hodiny si treba overiť telefonicky: 0043 2641 62 75 alebo mailom: sr.angelika@kloster-kirchberg.at

*** odporúčam aj návštevu obchodíka v hotelovej hale, kde nájdete rôzne domáce marmelády, pálenky, bylinkové oleje a soli. Fakt môžem povedať, že bylinkový olej bol jeden z najlepších, aké som kedy mala, až mi ho bolo ľúto používať. V obchode sme stretli aj Hermanna Mittera, ktorý je autorom lámp v hale a v obchodíku ponúka tiež svoje výrobky – z limbového a olivového dreva, medi a mosadze. Záujemcovia môžu navštíviť aj jeho ateliér, viac informácií na: m-art-handwerkskunst

Ako som spomínala, Molzbachhof sme navštívili na začiatku marca tohto roku, teda v čase, keď sa už vo svete pomaly začali skloňovať slová vírus a corona. Ešte sme netušili, čo nám nasledujúce týždne a mesiace prinesú, dokonca sme sa pobavili, keď sme v blízkom okolí objavili obec, ktorá sa volá Corona.

Neviem, ako sa obyvatelia tohto miesta dnes vyrovnávajú s tým, že rovnaké slovo ako názov ich obce sa stalo prívlastkom pandémie, ktorá zmenila životy náš všetkých. Som ale rada, že sa situácia začína pomaly stabilizovať, aj hotel sa 29. mája znovu otvára pre hostí. Práve v tomto období, keď prehodnocujeme aj svoj vzťah k prírode, je vynikajúcim miestom na opätovné nájdenie vnútorného pokoja v týchto ťažkých časoch. Lokalita, v ktorej sa hotel Holzbach nachádza, má svoje čaro v každom ročnom období a ponúka dostatok možností aktívnej dovolenky v lete aj v zime, alebo aspoň počas predĺženého víkendu.