Na túre s horským rangerom

Vedeli ste, že aj Alpy majú svojich BIG FIVE (Veľkú päťku) zo živočíšnej ríše? Sú to kamzík, kozorožec, orol, svišť a orlosup bradatý. Ak sa vyberiete do Národného parku Hohe Tauern, najväčšieho chráneného územia nielen v Alpách, ale aj v celej strednej Európe, najlepší spôsob, ako ich pozorovať a (nielen) o týchto zvieratách sa čo najviac dozvedieť, je objednať si horského rangera.

Nadšenci hôr majú dve možnosti – buď je ich cieľom dosiahnutie horského vrcholu, alebo sa radšej prejdú, nasávajú čerstvý vzduch a kochajú sa krásou, ktorú im príroda servíruje na každom kroku. Ja patrím do tejto skupiny, ktorá sa kochá. Preto som sa potešila, keď sa mi vo Východnom Tirolsku naskytla príležitosť prebádať takto údolie Ködnitz priamo pod majestátnym Grossglocknerom.

Našu túru sme začali na parkovisku Glockerwinkel neďaleko typického horského penziónu Lucknerhaus vo výške 1920 m n.m. Je tam aj informačné stredisko a obchodík so suvenírmi.

V Národnom parku Hohe Tauern pôsobí 12 rangerov, pričom každý je expertom v inom prírodnom odbore. Náš ranger sa volal Emanuel a špecializuje sa na ľadovce. Výhodou výletu s rangerom je aj to, že so sebou vláči patričné technické vybavenie na pozorovanie obyvateľov alpskej prírody.

Samozrejme, že Emanuel zamieril svoj spektív najprv na Grossglockner. Bolo nádherné júnové dopoludnie, na oblohe ani mráčik, Rakúšania tomu hovoria Kaiserwetter (počasie hodné cisára). Na Alpy možno až moc teplo – 31°C. Na vrchole Grossglocknera sa už pohybovalo niekoľko postavičiek – našťastie nie toľko ako na nedávnych fotkách z Mount Everestu…

Grossglockner (3798 m) je najvyšší vrch Rakúska. Hovorí sa, že jeho kužeľ vyžaruje silnú energiu. Podľa legendy v jeho srdci pulzuje čierny krištáľ, ktorý túto energiu usmerňuje.

Ak by ste sa chceli dostať na jeho vrchol, odporúčajú sa na to dva dni: prvý deň prejsť okolo horskej chaty Lucknerhütte po Stüdlhütte (2802 m), trvá to okolo 2,5 hod, a potom pokračovať ďalej k Erzherzog-Johann Hütte (3454 m), na čo potrebujete ďalšie 2,5 hod. Na druhý deň ráno sa najprv dostanete k Malému-Kleinglockneru a potom k Veľkému-Grossglockneru (1,5 hod). Ale nebojte sa, netreba vraj liezť až na vrchol, aby ste si mohli z tej magickej energie načerpať…

Bližšie informácie ohľadom výstupu v nemeckom a anglickom jazyku nájdete: tu

Ako som už spomenula, prvoradou úlohou tunajších rangerov nie je štverať sa s turistami na horské vrcholy, ale poukazovať im tie najkrajšie zákutia, kde sa možno do sýtosti kochať, fotiť krásne prírodné scenérie a pritom sa dozvedieť aj všeličo zaujímavé.

Pri horskej bystrine si ľudia stavajú kamenných mužíkov, a tak si značkujú svoju vlastnú trasu.

Lúky sú posiate množstvom kvetov, ako nám náš ranger prezradil, rastie tu napríklad až vyše 20 druhov horských horcov. A hoci sa pálenka vyrába z koreňa žltokvetého, na etiketách na fľašiach býva spravidla zobrazený modrý horec, lebo je jednoducho krásny, veď posúďte sami:

Žasli sme nad tým, koľko je tu ešte snehu a tešili sme sa ako malé deti, že sa aj v júni môžeme snehom obhadzovať. Ale Emanuel nám povedal, že ešte pred tromi týždňami bolo snehu omnoho, omnoho viac, no v takých horúcich dňoch, ako bol ten náš, ubudne až 30 centimetrov snehu za jeden deň.

V jednom momente Emanuel opäť zhodil svoj ruksak a začal z neho vyťahovať svoje poklady – malý parôžok z kamzíka, poriadny roh kozorožca a tiež lebku svišťa. Podľa sfarbenia a čiar vypočítal, koľko mali zvieratá, ktoré rohy nosili, rokov. No a vysvetlil nám, akým spôsobom vydáva svišť pískavé zvuky.

Ak ste zvedaví, či sa nám podarilo uvidieť niektoré zviera z Veľkej päťky aj naživo, tak vás nebudem ďalej napínať. Hneď na začiatku túry si na zelenom poraste pochutnával kamzík. Ale len jeden, ostatným bolo asi moc teplo. Zrejme od vzrušenia sú však všetky moje fotky neostré, tak mi fotku požičala Zuzka – ďakujem!

Svišťov sme videli niekoľko. Emanuel nám prezradil, že keď svišť zapíska jedenkrát, tak upozorňuje svojich kamarátov, že sa blíži nebezpečenstvo zhora, z oblohy. Ak však zapíska viackrát, potom prichádza nepriateľ po zemi. Na jednom mieste sa takto ozývalo viac svišťov, objavili sa totiž turisti so psami a tie svišťom pripomínajú líšku.

Celkom na záver túry náš ranger vykríkol: „Orol!“ a rýchlo šteloval ďalekohľad, zatiaľ čo my sme sa pokúšali voľným okom zachytiť aspoň nejakú poletujúcu bodku na nebi. Ale orla sa nám už nepodarilo zahliadnuť. A ako Emanuel presne vedel, že má siahnuť po ďalekohľad a ktorým smerom sa pozrieť? Jednoducho. Jeho vnímavé ucho začulo svišťa, ako vysiela jeden varovný signál. Nabudúce musíme aj my dávať lepší pozor na zvuky!

A čo také kravy? Tie si ďalej nehybne ležali na pasienku, nedali sa vyrušovať ani turistami ani svišťou morseovkou.

Ak by ste si aj vy chceli objednať horského rangera, viac informácií nájdete: tu

A nezabudnite, že tieto výpravy sa dajú podnikať nielen v lete, ale aj v zime!

A kde sa ubytovať?

Ak v horách preferujete jednoduché ubytovanie na horskej chate, tak potom ani nemusíte čítať ďalej. Ak si však okrem krásneho výhľadu chcete dopriať aj luxus a wellness, potom je Gradonna****s Mountain Resort Châlets & Hotel pre vás tá správna adresa. Veď prečo sa aspoň raz nenechať rozmaznávať?

Rezort sa nachádza na svahu nad dedinkou Kals, citlivo postavený s ohľadom na prírodné okolie. Na jeho výstavbu sa použilo drevo z tunajších smrekov. Aj vnútorná dekorácia je z prírodných materiálov. V roku 2014 bol rezort nominovaný na Štátnu cenu za architektúru pre turizmus a voľný čas a umiestnil sa v prvej tisícke top hotelov na celom svete.

Súčasťou rezortu je moderný wellness, ale počas našej návštevy v horúcich júnových dňoch sme dali prednosť kúpaniu v prírodnom jazierku, ktoré tiež nájdete v areáli. Voda bola poriadne osviežujúca, trochu to trvalo, kým sa človek osmelil ponoriť sa do nej. Odmenou za to nám boli nádherné kulisy majestátnych hôr. Ale aj z bazénov sa bolo na čo dívať.

Podobný pohľad si možno vychutnať aj počas raňajok na terase hotela. Keďže väčšina hostí chodí v lete na túry a v zime zas na lyžovačku, poobede sa podáva menšie občerstvenie (šaláty, jedno jednoduché teplé jedlo, sladké pečivo), zatiaľ čo večera je pre skutočných gourmetov.

Pre tých, ktorí majú radšej svoje vlastné súkromie, je k dispozícii 42 châlets – rekreačných horských chát. Ja som bola ubytovaná na izbe v hotelovej časti. Veľmi sa mi páčilo, ako tu mysleli na všetko. Okrem balkóna izba mala aj relaxačnú zónu – taký výklenok, kde mohol človek ležať, sedieť a leňošiť a pritom pozorovať alpskú krajinu. Pre turistov bola pripravená aj turistická desiata – pečivo, oriešky, čerstvé a sušené ovocie. A ak ste si náhodou nezobrali vhodnú tašku na túry, na izbe bol k dispozícii ruksak (po použití treba vrátiť!). No a ak sa z túry vrátite s unavenými nohami, už tu máte pripravenú arnikovú masť.

Viac informácií o hoteli nájdete: tu

Tak už len obuť pevné topánky, zobrať si niečo na zahryznutie a vodu na pitie, pre každý prípad aj pršiplášť(našťastie my sme nepotrebovali vôbec) a vyraziť na prieskum úžasného okolia, trebárs aj s horským rangerom!

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Ďakujem Österreich Werbung za zorganizovanie tohto výletu.