Ried im Innkreis – 94 svedkov premiéry piesne Tichá noc

K najznámejším piesňam, ktoré často počúvame pred i po Vianociach, patrí bezpochyby Tichá noc. Tí, čo si už prečítali článok Tichá noc – pieseň so silným odkazom na našom blogu, vedia, že text vznikol už o dva roky skôr než melódia a že táto vianočná pieseň mala svoju premiéru 24. decembra 1818 v Kostole sv. Mikuláša v mestečku Oberndorf, neďaleko Salzburgu. Dnes už tento kostol nestojí, bol natoľko poškodený častými povodňami, že ho museli zbúrať. Na jeho mieste postavili Kaplnku Tichej noci.

V predvianočnom období až do Troch kráľov zdobia interiéry kostolov nielen rozsvietené stromčeky, ale aj jasličky. Samozrejme, sa aj v Kostole sv. Mikuláša v tú pamätnú decembrovú noc v roku 1818 nachádzali jasličky, a to poriadne veľké, až s 94 postavičkami!

Keď sa kostol v Oberndorfe zbúral, jasličky venovali mníškam, ktoré ich vyniesli na povalu, kde na ne sadal len prach. Mníšky si na jasličky spomenuli až vtedy, keď potrebovali peniaze na nové oplotenie záhrady, a tak staré, zaprášené figúrky s celou výbavou predali jednej obchodníčke so starožitnosťami v Salzburgu. Od nej ich potom kúpil hodinár Georg Muckenhammer, ktorý jasličky v roku 1926 daroval svojmu priateľovi zo školy – Johannovi Veichtlbauerovi, farárovi v St. Pantaleon. Veichtlbauer bol vášnivým zberateľom, často obchádzal obchody so starožitnosťami. Ak sa mu nejaký religiózny ľudový predmet zapáčil, neváhal zaň utratiť aj posledný grajciar svojho skromného platu. Daru od svojho priateľa sa veľmi potešil a označil ho za najväčší poklad svojej zbierky.

Jasličky boli zhotovené okolo roku 1800 v Oberndorfe podľa vzoru benátskych modelov. V takmer stovke postáv nájdete svätú rodinu, pastierov, troch kráľov s celým svojím početným sprievodom, vysokých hodnostárov, svadobčanov a pod. Telá postavičiek sú väčšinou zhotovené z vosku, aj hlavy, oči sú zo skla, nohy a ruky z dreva. Jednotlivé časti tela sú pospájané drôtom tak, aby sa dali ohýbať v rôznych postojoch a gestách. Figúrky majú na sebe veľmi prepracované odevy, určite upútajú napríklad zlato-biele anjelske rúcha. Pastieri sú oblečení do vtedajších lokálnych sedliackych, ale aj lodníckych krojov – veď do kostola v Oberndorfe, ktorý bol zasvätený patrónovi lodníkov, chodili hlavne miestni obyvatelia, ktorí sa živili predovšetkým prepravovaním alpskej soli po rieke Salzach.

Okrem tradičného vola a osla sú tu aj slony, ťavy, kone, kravy a ovce. Z pôvodných kulís jasličiek sa zachovala maštaľ a štyri reliéfy s topografickými detailmi dvoch susediacich mestečiek – Oberndorf a Laufen.

Keď farár Veichtlbauer odchádzal do dôchodku, svoju zbierku daroval mestu Ried im Innkreis, ktoré ju umiestnilo do jednej prázdnej hospodárskej budovy tamojšej fary. Tak tu vzniklo múzeum, ktoré aj dnes prekvapí množstvom exponátov. Najväčšiu časť tvoria rôzne religiózne predmety – pobožné obrázky na pergamene alebo jemnej tkanine pripomínajúcej čipku, listy s modlitbami, kríže, maľby na skle a pod. Je ich vystavených strašne veľa a ďalšie sa ešte skrývajú v šuplíkoch.

Veichtlbauer zozbieral aj všelijaké amulety, občas dokonca hraničiace medzi poverčivosťou a skutočnou vierou. Sú z rôznych materiálov a majú slúžiť proti urieknutiu, zlým duchom či čiernemu kašľu, ale aj ako ochrana pre matku a dieťa. Vedeli ste napríklad, že krtkove labky zabezpečia, aby sa „peniaze nevytratili z domu“?

Národopisná časť múzea predstavuje lokálne remeslá a ručné práce, kroje, nádoby, sklo aj keramiku. Ďalšie priestory oboznamujú návštevníkov s históriou mesta.

V galérii visia obrazy z polovice 19. storočia až po súčasné moderné inštalácie. Nájdete tu aj vyobrazený prvý vianočný stromček v meste Ried na obraze od Felixa Ignaza Pollingera z roku 1848.

Osobitná časť je venovaná sochárskej tvorbe slávnej rodiny Schwanthaler (dnes je známych až 21 sochárov s týmto priezviskom), ktorej členovia tu po viac ako 200 rokov vytvárali veľké oltárne sochy pre mnohé kláštory a kostoly v tomto regióne, ale aj malé plastiky, jasličky a domáce oltáriky. Jedným z najkrajších exponátov sú jasličky z lipového dreva, ktoré v roku 1792 zhotovil Johann Peter St. Schwanthaler pre rodinu zlatníka Kögla.

Ak sem niekedy zavítate, určite si všimnite aj ďalšie drevené jasličky, venované práve Tichej noci. Sú na nich aj obaja jej autori – Joseph Mohr a Franz Xaver Gruber, ktorý drží v ruke gitaru, hoci v skutočnosti pri prvom uvedení piesne hral na gitaru autor textu Joseph Mohr.

Mestečko Ried im Innkreis je s autorom hudby Franzom Xaverom Gruberom spojené aj tým, že tu v roku 1806 navštevoval trojmesačnú prípravku na povolanie učiteľa základnej školy. Dom, v ktorom zložil záverečnú skúšku, stojí na námestí Stelzhammerplatz. Potom Gruber nastúpil ako učiteľ v Arnsdorfe a aby si finančne prilepšil, zobral aj službu organistu v kostole v Oberndorfe. A tak potom pokračoval príbeh najznámejšej vianočnej piesne…

Odporúčam zájsť si aj do tunajšieho Kostola sv. Petra a Pavla. Pôvodne gotická stavba z roku 1350 bola neskôr výrazne barokizovaná a určite vás prekvapí bohato zdobený interiér. Aj tu nájdete sochy slávnej sochárskej rodiny – hlavný oltár a skupinu na Olivovej hore od Thomasa Schwanthalera. Chvíľku poseďte a otvorte si spevník na strane s piesňou č. 803. Je tam uvedených všetkých šesť pôvodných slôh Tichej noci…