Jedinečná oblasť Zell am See – Kaprun (Salzbursko) predstavuje kombináciu troch fascinujúcich prírodných atraktivít – hôr, jazier a ľadovcov. A práve ľadovec pokrýval pred 14 tisíc rokmi aj Kaprunské údolie. Mohutný ľadovec sa pomaly posúval dolu do údolia, a tak v dôsledku hĺbkovej erózie koryta a brehov, ako aj preplavovaním a usadzovaním rôznych pevných častí došlo v jeho západnej časti k vytvoreniu rokliny.
Rieka Kapruner Ache si tu preráža cestu cez miestami až vyše 30 metrov vysoké skaly. Roklina je dlhá 320 metrov. Turbulentné masy vody padajú v niekoľkých vodopádoch po vyhladených skalných stenách, ktoré sa lesknú v lúčoch slnka. Voda sa triešti do drobných kvapiek a potom sa zbiera v hlbokých rozvírených kotloch.
Podobne ako my, tu žasol nad touto demonštráciou sily vody aj Sigmund Thun, cisársky guvernér Moravy a neskôr Salzburska, počas svojej prvej návštevy Klammu. Známe sú jeho slová: „S hukotom a mocným prúdom sa k nám rúti bystrina.“ Tiesňava bola potom podľa neho pomenovaná. V roku 1893 sa sprístupnila aj pre verejnosť a v roku 1934 ju vyhlásili za prírodnú pamiatku. Pred vojnou bol však areál uzavretý a musel si počkať až do roku 1992, kým sa znovu pre verejnosť otvoril.
Dnes je táto prírodná atrakcia obľúbenou výletnou destináciou aj pre rodiny s deťmi. Sigmund Thun Klamm je otvorený od polovice mája do konca októbra. Praktické informácie, otváracie hodiny a vstupné poplatky nájdete: tu
Nespútaný prírodný živel možno pozorovať z bezpečných, pevných drevených chodníkov, na ktorých je 263 schodov. Nezabudnite si občas zakloniť hlavu, najmä v tých najužších miestach je človek rád, že vidí aspoň kus modrej oblohy nad sebou.
Na niektorých miestach voda obrúsila skaly do prapodivných útvarov – na jednom mieste sa zadumane tvári klammský duch a inde sa na vás zas s otvorenými ústami škerí ježibaba. Určite ich neprehliadnete, upozornia vás na ne informačné tabule.

Ak vám to nestačí, môžete sa zúčastniť nočnej prehliadky, keď je roklina osvetlená farebnými svetlami, čo ešte viac znásobuje jej mystickú atmosféru. Termíny takýchto prehliadok: tu
Na konci rokliny – ako nečakané prekvapenie – stojí pred vami 19 metrov vysoký priehradný múr, po ktorom stekajú trblietajúce sa prúdy vody tak úhľadne, až sa vám zdá, že vidíte obrovský čipkovaný závoj.
Na vrchu steny sa stretávajú dva rôzne svety – prúdiaca voda, ktorá s každým metrom smerom dolu začína naberať na svojej sile i tempe, zatiaľ čo hore – až neskutočne pokojná zelenkastá hladina Klammského jazera.
Odporúčam vystúpiť ešte po turistickom (nenáročnom) chodníku na kopec Bürgkogel. Cestou sme si odtrhli niekoľko sladkých lesných jahôdok, privoňali k pôvabným trojfarebným fialkám a obdivovali sme aj jemné krémovo-biele súkvetia udatníka lesného.
Na kopci sa pred nami odhalil idylický pohľad na jazero v pozadí s majestátnymi alpskými vrchmi.
Boli sme tu na začiatku leta, len pár ľudí sa kúpalo, iní sedeli na brehu, pozorovali pokojnú hladinu jazera a ešte stále plní dojmov z tej neuveriteľne burácajúcej vody sa kochali celou tou úžasnou prírodnou scenériou…
Viac informácií o tomto regióne, aj v slovenčine: tu
Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Ďakujem SalzburgerLand a Zell am See-Kaprun za pozvanie na toto zaujímavé miesto.
Ingrid to je skutocne nadhera
Vdaka
Ďakujem, Valika. Ani ja sama neviem, čo bolo krajšie – či tá roklina alebo to jazero… 🙂
Ďalšia z krás Rakúska. Pekné zábery a zážitky.
Presne tak, Mária, vskutku krásny kus Rakúska.