Banánové špeciality, ktoré určite treba ochutnať v Kerale

Banánové plantáže sme v Kerale stretli takmer na každom rohu. Niekde to boli ešte len malé, mladé rastliny (banánové škôlky), inde husté porasty – zaujímavé, že väčšinou boli všetky rovnako vysoké, akoby ich nietko zostrihal.

Banánovníky rástli aj na brehoch stojatých vôd Backwaters, hoci na niektorých miestach to boli len úzke pásy zeme, a svojou výškou konkurovali iným stromom.

V Kerale sa vraj pestuje viac ako 200 odrôd a banány sú k dispozícii po celý rok. Navyše, v keralskej kuchyni sa nepoužívajú len plody, ale aj listy a kvety.

V stánkoch s ovocím viseli celé trsy, banány sa odlišovali veľkosťou aj farbou. A dokonca aj na chrámoch boli hinduistickí bohovia zobrazení so strapcom banánov v ruke.

Na cestách sme často stretali nákladné autá, ktoré čerstvo odtrhnuté banány rozvážali do obchodov. Ich korby boli vrchovato naložené.

Ale videli sme aj chlapíka, ktorý banány rozvážal vo svojom tuk-tuku (celkom by ma zaujímalo, koľko kusov sa mu do toho malého autíčka zmestilo) a chlapíka, ktorý banány predával priamo na svojej motorke.

Samozrejme, že banány môžete v Kerale konzumovať surové. Najchutnejšie sú vraj tie malé – Poovan.

Ako tradičné raňajky si môžete dať puttu (zmes ryžovej múky a strúhaného kokosu) s curry, ku ktorému sa servíruje niekoľko koliesok čerstvého banánu.

Ako sladký dezert nám v hotelovej reštaurácii ponúkli aj dusené banány v cukrovom sirupe. Na to sa používa hlavne sorta Nendran, ktorá sa hojne pestuje práve v Kerale.

Tí, ktorí majú ozaj radi veľmi sladké, si môžu pochutnať aj na banánoch namočených v karamelovom sirupe…

…ale ja som radšej okoštovala banánový džem. Mal krásnu jantárovú farbu. Dusené banány, čerstvý ananás, palacinky s banánovým a ananásovým džemom bola tiež výborná raňajková kombinácia.

Avšak vynikajúcou delikatesou, ktorú môžete okúsiť nielen v hotelovej reštaurácii, ale aj na ulici, sú Nendran vyprážané banány – Pazham Pori.

Banány sa pozdĺžne nakrájajú na tenšie kúsky, obalia v zmesi univerzálnej a ryžovej múky (kurkumový prášok sa pridáva pre farbu a kardamonový prášok pre chuť) a potom sa vyprážajú v horúcom kokosovom oleji. Mali by byť krásne chrumkavé na povrchu a vnútri príjemne mäkkučké. Servírujú sa hlavne k čaju.

V keralskej kuchyni sa však používajú aj banánové listy, a to už po celé stáročia. Jedným z tradičných pokrmov je Meen Pollichatu.

Zmes zeleniny a kúskov ryby sa zabalí do banánového listu, vytvoria sa úhľadné zelené balíčky a tie sa potom dusia, kým je vnútorná zmes uvarená. Listy dodajú pokrmu jemnú chuť.

Balíček sa servíruje na tanier, treba ho pekne rozbaliť ako vianočný darček. S každou vrstvou sa zvyšuje zvedavosť na pokrm ukrytý vnútri.

Ďalšou špecialitou s banánovými listami, ktorú som mala možnosť ochutnať, boli Panki – tenučké ryžové pikantné palacinky, zabalené do banánových listov, ktoré sa potom takto dusia v horúcom oleji z oboch strán.

Takto vyzerá palacinka po otvorení zeleného listu:

Banánové listy – ako vidno aj z predchádzajúcich fotografií – sa používajú nielen na varenie, ale hlavne na servírovanie.

Je úplne jedno, či sa na zelenom liste ponúka mäso, ryžové pokrmy alebo dezerty, takýto spôsob servírovania krásne vyzerá, ale je aj praktické (listy sú dostatočne veľké, aby ste na jeden list naservírovali celý obed), hygienické (listy majú voskový povlak, ktorý zabraňuje priľnutiu nečistôt a prachu, a majú vraj aj antibakteriálne vlastnosti), ekonomické (netreba kupovať nové riady a zároveň šetria náš čas, ktorý by sme museli venovať umývaniu riadu) a ekologické (listy sa rozložia vo veľmi krátkom čase).

Banánové listy sa dobre umyjú, trochu sa osušia a potom sa môže jedlo servírovať priamo na list – ryža aj všetky chutney a omáčky. Vyzerá to (aj chutí) skvele!

Keďže sú listy poriadne veľké, dajú sa zostrihať do potrebných tvarov, a tak sa použiť pri servírovaní. Aj takto naaranžované jedlo vyzerá úžasne!

V Kerale som videla predávať aj banánové kvety. Vyzerajú ako obrovské purpurové slzy alebo srdcia a môžu vážiť až pol kila.

Ružovkasté jadro sa vraj môže vyprážať, kvety sa pridávajú do šalátov, curry a polievok. Ale neviem, ako chutia, lebo som ich nejedla, alebo aspo neviem o tom, že by boli súčasťou niektorého jedla, ktoré som mala možnosť ochutnať.

To najlepšie na koniec! Ak pôjdete do Keraly, tak bezpodmienečne musíte ochutnať slávne banánové čipsy! Ja som však túto keralskú špecialitu nechcela len ochutnať, ale aj zažiť, ako sa vyrába. A to sa mi podarilo v Kalpette, čo je hlavné mesto oblasti Wayanad.

Najprv som bola sklamaná, prišli sme sem večer a kotol na smaženie čipsov bol už prázdny. Keď ale Munir, šéf tejto čipsárne, videl, že chceme nielen show, ale aj nakúpiť, nalial do kotla poriadnu dávku kokosového oleja, doniesol zelené Nendran banány, bambusovovým nožíkom narezal šupku a vylúpol biely banán.

Potom začal banány jeden za druhým strkať do krájača, ktorý ich krájal na tenučké kolieska. Kolieska padali rovno do horúceho kúpeľa.

Bublotalo to ako v ozajstnej vírivke, Munir banánové kolieska občas premiešal veľkou drevenou lyžicou s dierkami. A dokonca mi dovolil, aby som chvíľu miešala aj ja!

Potom pridal ešte soľ a ďalej miešal, kolieska sa stávali čoraz žltšie. Niekoľkokrát ich tou lyžicou podobral a vyhadzoval do vzduchu, žlté banánové kolieska svietili do tmy ako zlaté mince.

V obchode sa neustále zastavovali domáci, aby si kúpili vrecko čerstvých čipsov. Munir ich každý deň vyrobí 100-150 kg! Jeho pomocníci nás vodili po čipsárni, s nadšením nám dávali okoštovať aj iné druhy čipsov a s ešte väčším nadšením si s nami robili selfíčka.

Keralskou špecialitou sú sladké čipsy Sarkara Varatti. Sú to hrubšie banánové kúsky obalené s jaggery, čo je vlastne surový nerafinovaný trstinový cukor (ako zdravšia alternatíva sladidla). Musím sa priznať, že tieto čipsy mi chutili najmenej a ešte sa aj lepili na zuby.

Predstavenie skončilo a my sme nakúpili niekoľko druhov čipsov. Musím vám povedať, že to bol ten najlepší suvenír z Keraly! Keďže som ich kupovala v predposledný večer. domov som ich priviezla ešte čerstvé. Na fotografii vidíte všetky druhy, ktoré som kúpila: hore vľavo v najväčšej miske sú žlté banánové čipsy slané, vedľa tapioka čipsy a vedľa nich sladké banánové čipsy. Dolu vľavo sú čipsy z chlebovníka (Jackfruit) – tie boli veľmi tvrdé, a vedľa nich štipľavé banánové čipsy, ktoré sa stali mojím jednoznačným favoritom! Akoby sa v nich sústredila celá chuť Keraly!

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri