To, že okrem emblému – tradičného symbolu krajín alebo regiónov – existujú v Kerale aj iné štátne symboly, som sa dozvedela až po mojom návrate domov. To znamená, že som počas svojej cesty tieto symboly vôbec nevyhľadávala. Napriek tomu som sa s väčšinou z nich v Kerale stretla. To dokazuje, že tieto objekty neboli za symboly vybrané náhodne, ale že sú naozaj správnymi reprezentantmi tejto južnej časti Indie. A navyše, je mi veľmi sympatické, že všetky tieto symboly pochádzajú z prírody. A to zas dokazuje, aká úžasná, prestrofarebná a jedinečná je keralská príroda! Som si istá, že aj vďaka nej sa Kerala nazýva aj God´s Own Country (Bohu vlastná krajina).
Tých symbolov je sedem:
1. STROM
Kokosovník – Cocos nucifera
India patrí k trom najväčším producentom kokosov na svete. V Kerale stretnete kokosové palmy skutočne všade. Niekde sú to viac-menej ojedinelé stromy, v kmeni mierne prehnuté, ktoré vo vysokých výškach roztvárajú vejáre svojich obrovských listov.
Inde sú to husté lesy paliem, každá obsypaná kokosovými orechmi. Na jednej palme môže za jeden rok dozrieť až 75 plodov. V záhradách luxusných hotelových rezortov sú tesne pod palmovou korunou natiahnuté siete, aby orechy nepadali hosťom na hlavu. Veď priemerný orech váži okolo 1,4 kg! A ozaj, vedeli ste, že slovo kokos pochádza z portugalského slova coco? Portugalské plachetnice pod velením Vasca de Gamu sa vylodili na území dnešnej Keraly v roku 1498. Tri zárezy na škrupine kokosového orecha im pripomínali ľudskú tvár, a tak ho pomenovali coco, čo znamená hlava alebo lebka. No a v malajálamčine sa kokos povie keram, a to zas poslúžilo ako základ pre pomenovanie Keraly.
Keď som sa v Kočíne prechádzala okolo jednej záhrady, začula som zvláštne zvuky za ohradou. Nakukla som cez bránu a uvidela som muža, ako sa štverá na palmu s pomocou akýchsi kovových konštrukcií pripevnených na nohách, a zráža kokosové orechy na zem.
Na každom rohu sme videli predavačov kokosových orechov, šikovnými pohybmi noža zrezali vršok, zasunuli dnu slamku a tak ponúkali osviežujúci chladný nápoj – kokosovú vodu. A dokonca nám to tak pripravili aj 5-hviezdičkovom hoteli ako welcome drink.
Palma a jej orechy hrajú hlavnú úlohu v keralskej kuchyni. Varí sa na kokosovom oleji a snáď nie je pokrm, ktorý by nebol zjemnený kokosovým mliekom alebo nastrúhanou dužinou. Z kokosových vlákien sa vyrábajú rohože, koberce, ale aj misky, metly a iné objekty používané v domácnosti, spolu vraj až 250 výrobkov!
2. KVET
Kasia rúrkovitá – Cassia fistula
Indický zlatý dážď! Lokálny názov je kanikkonna. Tieto kvety poznám aj z 20-rupijovej indickej poštovej známky. Mala som šťastie, že som bola v Kerale v máji, vtedy práve začínajú kvitnúť tieto obľúbené dekoratívne stromy. Ich žlté kvety sa v Kerale používajú pri rituálnych obradoch počas Višu festivalu a tiež aj v ajurvédskej medicíne.
Ja som sa však nevedela vynadívať ani na iné nádherné kvety v Kerale! Najviac som si ich užila v ajurvédskom centre Jeevess v úžasnom prírodnom prostredí, ktoré bolo tým najlepším bonusom k ajurvédskym liečebným procedúram. Každý deň som sa chodila prechádzať a stále som objavovala nové a nové kvety. Pozrite si aspoň niektoré na fotkách.
Musím sa priznať, že som mala veľký problém urobiť selekciu z toho kvanta fotiek kvetov, pretože všetky kvety mi pripadali krásne a jedinečné. A ozaj, o ajurvéde v Jeevess bude nasledovať samostatný článok – už čoskoro!
3. PLOD
Chlebovník rôznolistý – Artocarpus heterophyllus
Tento tropický strom ma naozaj fascinoval. Niekedy sme videli len menší strom, ale už boli na ňom velikánske plody – môžu vážiť aj viac ako 10 kg! A dospelý strom vyprodukuje za rok až okolo 200 plodov!
V malajálamčine sa tento strom volá chakka, portugalskí objavitelia to prevzali ako jaca, z čoho zrejme neskôr vznikol anglický názov Jackfruit.
Obrovské plody majú vnútri veľa semien, ktoré sú obalené lepkavým puzdrom žltej farby. Táto šťavnatá časť je obľúbeným pokrmom. Ochutnali sme aj vynikajúce štipľavé (ale trochu pritvrdé) jackfruit chipsy.
Okrem kvetov ma pri prechádzaní keralských záhrad upútali aj rôzne kríky a stromy. Samozrejme, že aj v Európe poznáme exotické plody, ale vidieť karamboly, guávu alebo veľké papáje visieť na strome, je iný zážitok. Mnohé plody boli však pre mňa neznáme a ani ich neviem pomenovať.
Najviac fotografií so zaujímavými plodmi mám opäť z ajurvédskeho centra Jeevess. Chatky pre hostí tam majú pomenované podľa rôznych rastlín a plodov a príslušný krík alebo strom rastie pri dverách. Môj domček sa volal Avokádo. Strom tam rástol tiež, ale v čase mojej návštevy na ňom, žiaľ, neboli ani kvety ani plody.
4. VTÁK
Zobákorožec dvojrohý – Buceros bicornis
Túto fotografiu tohto zaujímavého vtáka mi požičal pre tento článok hobby-prírodovedec Shibu Bhaskar z Marari Beach Resortu, ktorý v rámci aktivít pre hostí ponúka aj pozorovanie motýľov v špeciálnej záhrade s kvetmi, ktoré motýle veľmi obľubujú. Shibu je aj vášnivým (excelentným) fotografom – nielen motýľov, ale aj vtákov.
Každopádne, ja som sa musela uspokojiť iba s príbuzným tohto symbolického vtáka. Volá sa tiež zobákorožec, ale Malabarský sivý, a od toho druhého vtáka sa odlišuje nielen farbou, ale aj tým, že nemá „prilbu“ nad zobákom. Je tiež veľmi rozšírený práve v Kerale.
Shibu pozná svoj rezort veľmi dobre a zaviedol ma aj k stromom, na ktorých žijú rôzne druhy sov. Keby nebol so mnou, nikdy by som si tie vtáky nevšimla, dokonale sa ukrývali v bútľavom strome alebo v hustých konároch mangovníka.
Párik zobákorožcov som ale uvidela v rezorte Jeevess. Vlastne pri mojich prechádzkach som tam vždy videla aj nejakého pekného vtáčika, azda najčastejšie tohto milého vtáčika s pankáčskym účesom. Aj meno má úžasné – Bulbul červenouchý!
Blížilo sa už monzúnové obdobie a posledný deň môjho pobytu pršalo celý deň. Väčšinu dňa som presedela na terase môjho domčeka. Na strome predo mnou sa malý vtáčik ukryl pred dažďom pod ohyb kmeňa a nepohnuto tam tak visel, až kým k nemu nepriletel jeho kamarát, ktorý sa chcel tiež schovať.
A potom akoby sa všetci tí vtáci dohodli a odohrali predo mnou úžasné divadlo. Akoby som bola na vtáčej módnej prehliadke. Najprv sa objavil vtáčik v žltom „odeve“, pohojdal sa na konári a odletel preč. Postupne sa takto predo mnou vystriedali vtáčiky rôznych farieb – sivý s ružovým bruškom, niekoľko žltých, zelených aj oranžových, a dokonca priletel aj jeden celý modrý! Boli síce ďaleko pre môj zoom, ale dostatočne blízko, aby som ich videla. Napokon, tú show predvádzali pre mňa, a nie pre môj fotoaparát. Vôbec som nechápala, že práve v daždi boli vtáci takí aktívni. Bola to pre mňa tá najkrajšia rozlúčka s týmto miestom…
5. RYBA
Škvrnovec pásikavý – Etroplus suratensis
Miestni túto sympatickú rybku volajú karimeen. Jej telo dosahuje veľkosť okolo 22 cm, je strieborné so svetlozeleným nádychom a ôsmimi priečnymi pásmi. Väčšina šupín nad bočnou líniou má bielu perleťovú škvrnu – odtiaľ názov škvrnovec a po anglicky zas Pearl spot (perleťová škvrna). Je to jedna z najvyhľadávanejších rýb, obľúbená pochúťka. Bežne sa vyskytuje v Backwaters, kde som ju aj ja stretla – i keď len na tanieri. Kým sme sa plavili v hausbóte, kuchár nám ju pripravil tradičným spôsobom – vyprážanú, s chutným chrumkavým, mierne štipľavým obalom.
Rybka je veľmi výživná, obsahuje málo tuku a má veľa proteínov. Keď som sa prechádzala po Fort Cochin v Kočíne a obdivovala úlovky tamojších rybárov, všimla som si, že viacerí ulovili aj tieto rybky.
6. MOTÝĽ
Papilio Buddha
V angličtine sa tento motýľ volá Malabarský pruhovaný páv. Je veľký, čierny so zelenými trojuholníkovými škvrnami a modrými pruhmi. Bohužiaľ, tohto motýľa som v Kerale nevidela, dokonca ani v tej špeciálnej záhrade v Marari Beach Resorte. Zato som ale mala šťastie na iné motýle a niektoré mi naozaj aj krásne zapózovali. A podľa mňa sú niektoré dokonca aj krajšie než ten motýľ-páv.
7. ZVIERA
Slon indický – Elephas maximus indicus
Slon by mal byť vlastne symbol č. 1. Pre obyvateľov Keraly je toto mohutné zviera symbolom hrdosti a elegancie. Lenže živého slona som na mojej ceste v Kerale nevidela ani jedného.
Veľmi často som tu však videla Ganéšu – veselého boha s hlavou slona. Párvatí, spoločníčka boha Šivu, bývala často sama, lebo Šiva musel bojovať s démonmi. Podľa legendy si z hliny vytvorila syna, aby ju chránil alebo aby jej proste samej nebolo smutno. Keď sa Šiva vrátil, syna nepoznal, nahneval sa, odtrhol mu hlavu a odhodil ju preč. Keď sa všetko vysvetlilo, chcel svoj čin napraviť, ale keďže bol veľmi silný, hlavu odhodil poriadne ďaleko. A tak sa rozhodol, že si vezme hlavu prvého tvora, ktorého stretne. A to bol slon. Ganéša je jedným z najznámejších a najviac uctievaných bohov v Indii.
Všetky uvedené symboly aj ich „náhradníci“ sú pre mňa nádhernou spomienkou na Keralu. Ak sa aj vy vyberiete do tejto časti Indie, určite si rezervujte aspoň 1-2 dni na pozorovanie keralskej prírody a jej obyvateľov. Určite nebudete sklamaní, Kerala je najzelenšou časťou Indického subkontinentu, je tu niekoľko národných parkov. Za návštevu stojí aj pozoruhodný ekosystém Backwaters, viac si o ňom môžete prečítať v článku: Plavba po Backwaters
A že som nevidela živého slona? Nevadí! Aspoň mi niečo ostalo pre budúcu návštevu! 🙂 🙂 🙂
Viac informácií o ajurvédskom centre Jeevess: Jeevess
Viac informácií o Kerale: Kerala Tourism
Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid (and Shibu Bhaskar), Travelpotpourri
Prekrásny článok, Inka, veľa som sa o Kerale dozvedela a Indiu približuješ tak zaujímavo, akoby sme tam boli aj my, čitatelia. Ďakujem
Ďakujem, Janka, za pekný komentár. Je to super, keď si človek prostredníctvom blogu môže zvečniť svoje spomienky a ešte sa s nimi aj podeliť. No každopádne odporúčam Keralu zažiť aj na vlastné oči! 🙂
a kde je živý slon indický ?
Neviem síce, kto je autorom tohto komentára, ale odpovedám – slony možno vidieť napríklad v oblasti Wayanad, ale mne na to už, žiaľ, nezostal čas.