Backwaters – jeden z top zážitkov v Kerale

Kerala je štát v juhozápadnej časti Indie. Podľa legendy to bol Parašuráma, šiesta hlavná inkarnácia boha Višnu, kto sa zaslúžil o vznik tejto krajiny. Tomuto bradatému bojovníkovi so sekerou sa dostalo požehnania od Varuny, boha oceánov, ktorý ho zaviedol na výšiny Západného Ghátu a vyzval ho, aby hodil svoju sekeru ďaleko do vody. More medzi tým pohorím a miestom, kam sekera dopadla, sa zmenilo na pevnú zem, ktorá sa dnes nazýva Kerala alebo aj God´s Own Country (Bohu vlastná krajina). Keď sa zadívate na jej mapu, uvidíte, že prevláda na nej zelená farba. Kerala je nielen nádherne zelená, ale je aj obdarená vyše 40 riekami, ktoré tadiaľto pretekajú ako modré nitky vtkané do zelenej tkaniny. Žiadny iný indický štát nie je taký bohatý na vodu ako Kerala.

Backwaters – stojaté vody – je jedinečný labyrint lagún, jazier, vzájomne prepojených kanálov a zátok, napájaný až 38 riekami. V roku 1974 bola vybudovaná bariéra, ktorá reguluje salinitu v tejto oblasti. Rozsiahlu sieť tvorí 900 km vodných ciest, niektoré lemujú pobrežie, iné siahajú až hlboko do vnútrozemia. Benátky Východu! Plavba po Backwaters bola aj pre mňa jedným z najväčších zážitkov.

Aj my sme sa plavili na jednom z tradičných hausbótov (kettuvallam). Pôvodne sa používali na prepravu ryže zozbieranej na poliach pri stojatých vodách – je to jedno z mála miest na svete, kde sa ryža pestuje 1-3 metre pod úrovňou mora. Ryža sa zo zavodnených polí zbiera 2-3x do roka. Prevážalo sa aj korenie, kokosové orechy a ďalšie produkty, obchodníci v týchto člnoch aj bývali a premávali sa sem a tam po riekach a kanáloch.

V modernej dobe začali lode nahrádzať rýchlejšie nákladné autá. Aby sa lode zachránili, v 90. rokoch minulého storočia prišiel Babu Varghese, jeden z prvých pionierov ekoturizmu v Indii, s myšlienkou prebudovať ich na atraktívne plavidlá pre turistov.

Babu Varghese by sa potešil, ako sa jeho nápad ujal, ale určite by sa aj čudoval, že dnes vodné cesty v Backwaters brázdi až takmer tisíc hausbótov. Stále sa vyrábajú ručne z tvrdého dreva chlebovníka (jackfruit), dosky sú zviazané hrubým povrazom z kokosových vlákien a sú potreté rybím olejom a čiernou smolou, ktorá sa vyrába varením škrupín kešu orieškov. Spodky všetkých lodí sú čierne, ich zatočené provy mi trochu pripomínali benátske gondoly.

Každá loď je iná. Niektoré vyzerajú ako plávajúce chaty, iné zas ako obrovské pletené koše. V niektorých vejú siete proti hmyzu, niektoré sú klimatizované.

Na našom hausbóte boli 3 komfortné kabíny, poskytujúce súkromie i možnosť oddychu. V prednej časti bola priestranná “obývačka”. Samozrejme, že bolo fajn vyjsť von, nechať si vetrík pohrávať s vlasmi, pozorovať fialové vodné hyacinty alebo vtáky pretekajúce sa v lovení rýb. Ale potom zas dobre padlo vrátiť sa do klimatizovanej miestnosti a pozorovať dianie na hladine a na brehoch cez veľké okná. Narozdiel od talianskych Benátok sa tu však nedívate na fasády palácov, ale na bujnú zeleň, domy a ich obyvateľov. Vodný labyrint lemujú zelené girlandy z kokosových paliem, vysokých mangovníkov a obťažkaných banánovníkov.

Hektika z indických ciest je preč. Celý tunajší život sa odohráva pri vode, na vode a vo vode. Domáci obyvatelia vodu používajú na transport, kúpanie, varenie i umývanie riadu. Žijú z toho, čo im dáva okolie – zo stavby lodí, rybolovu a rôznych remesiel, ako je výroba lán z palmových vlákien alebo výroba rohoží, kobercov, misiek a iných úžitkových predmetov z palmových listov. Z miezgy kokosových paliem tu vyrábajú alkoholický nápoj toddy. Kokosové mlieko a olej sú základom ich kuchyne. Popri ceste k miestu, kde sme sa naloďovali, sme videli nielen ryžové polia, ale aj kačacie farmy a predajné miesta, kde sa v klietkach tiesnili desiatky kačíc a v sieťkach zavesených nad pultom sa hompáľali vajcia. A kačky sa nasadzujú na ryžové polia aj ako prirodzený prostriedok proti škodcom.

Hausbót plával pomaly a pred nami sa ako v kine odvíjali rôzne príbehy, ktorých konce sme často nestihli uvidieť. Medzi palmami a rozkvitnutými kríkmi sa mihali malé aj väčšie domy. Pred každým domom bol dok alebo aspoň tyč na uviazanie člna. A rozvešaná farebná bielizeň. Dievčatá a ženy, občas stojace po kolená vo vode, prali a nad hladinou sa niesol pleskotavý zvuk, keď mokrú bielizeň udierali o kameň. Malá loďka rozvážala školákov do ich domovov. Deti sa kúpali vo vode a veselo nám mávali. Skupinka moslimskej mládeže si pochutnávala na zmrzline. Žena sa s dlhou palicou načahovala po dozretom mangu. Neviem, či sa jej podarilo nejaký kus striasť, no viac by ma zaujímalo, na čo dvíhala palicu v ruke iná žena na brehu, stojac nad mužom, ktorý bol po pás vo vode. Mračila sa ako niektoré keralské masky.

Najviac sa mi páčili ženy oblečené do šiat výrazných farieb, a tak výborne rozpoznateľné v tej bohatej zeleni aj z väčšej diaľky. Škoda, že sme si nemohli urobiť aspoň krátku pauzu. Rada by som sa po tých brehoch poprechádzala, alebo si sadla na kus reči na múrik k tým ženám…

Minuli sme aj niekoľko kostolov. Na jednom práve muži natierali fasádu. Aj svätec na streche mal už zrejme zvetralú farbu svojho odevu, a tak aj on dostával nový nános farby.

Z ampliónu hinduistického chrámu sa nad hladinou niesli modlitby a hymnusy až po ďalšiu zákrutu. Občas som sa musela presvedčiť, či sa mi to všetko len nesníva. V týchto pokojných vodách človek strasie zo seba všetok nahromadený stres…

Zatiaľ čo sme sa my pokúšali do našich objektívov zachytiť aspoň kúsok tej atmosféry, ktorá sa odohrávala na brehoch, kuchár pre nás pripravil obed. Škvrnovec pásikavý (Etroplus suratensis) je (aj napriek tomu nie veľmi pôvabnému menu) krásna rybka s pruhmi, ktorá bola v roku 2010 vyhlásená za jeden zo štátnych symbolov Keraly. Volajú ju karimeen. Iróniou je, že ja som túto rybu – symbol stretla len na tanieri. 🙂

Zaujímavé je, že naši indickí kolegovia túto rybu nejedli a celkom vážne nás upozorňovali na nebezpečné kostičky. Nuž, nevedeli, že my na Vianoce každý rok jeme kapra a občas si doprajeme aj pstruha alebo iné sladkovodné ryby, ktoré majú tých kostí omnoho viac. Keby som vedela, s akým záujmom budú sledovať moju zručnosť pri vykosťovaní tej ryby, tak by som si dala viac záležať. Ale aj tak som zožala obdivný úspech. 🙂 A ryba bola skutočne veľmi chutná! Obed sme zavŕšili tradičným dezertom payasam z drobných rezancov s hrozienkami a kešu orieškami.

Plavba medzi mestami Alappuzha (Alleppey) a Kollam (Quilon) trvá 8 hodín. My sme si vybrali len 4-hodinovú plavbu. Pre romantické dvojice sa odporúča plavba spojená so západom slnka a s prenocovaním v hausbóte len s jednou kajutou.

Pri výbere lode je dobré sa informovať, či má certifikát o ochrane životného prostredia, pretože Backwaters je veľmi citlivý ekosystém. Lepšie je tiež si hausbót najprv pozrieť a až potom sa rozhodnúť. Niektoré hotely majú svoje vlastné hausbóty alebo zmluvu s určitou turistickou agentúrou.

My sme využili služby: Spice Routes Experience

Viac informácií o Kerale: Kerala Tourism

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri