Brusel – 9 secesných stavieb, ktoré sa oplatí vidieť, i keď len zvonku

Jedným z najväčších prekvapení v Bruseli boli pre mňa secesné stavby v tomto meste. Ako človek žijúci dlhé roky vo Viedni som si secesiu (Art Nouveau po francúzsky) spájala najmä s hlavným mestom Rakúska. Avšak secesný štýl v architektúre a dizajne sa po prvýkrát objavil práve v Bruseli na začiatku 90. rokov 19. storočia a z Belgicka sa potom rýchlo rozšíril do Francúzska a zvyšku Európy.

Pôvodne bolo v Bruseli vyše 1000 secesných stavieb. V 60. a 70. rokoch minulého storočia však v meste došlo k tzv. bruselizácii. Veľmi prudký rozmach mesta znamenal potrebu novej výstavby, do Bruselu boli umiestnené európske inštitúcie aj NATO, bolo potrebné väčšie množstvo obytných budov, hotelov, bulvárov a dopravnej infraštruktúry. To malo za následok búranie starých objektov bez ohľadu na ich architektonickú alebo historickú hodnotu. Za obeť padlo vyše 400 secesných budov. V niektorých, ktoré sa zachovali do dnešných čias, sú zriadené múzeá súvisiace väčšinou so stavbou alebo s jej architektom. Niektoré stavby nie sú prístupné verejnosti, ale aj tak sa oplatí pozrieť si ich aspoň zvonku.

Pre tento článok som vybrala 9 objektov (stav: február 2022), sú označené francúzskymi slovami: hôtel alebo maison (názov hôtel neznamená hotel!).

(1) Hôtel Tassel – UNESCO! – Rue Paul-Emile Janson 6

1893, Victor Horta

Victor Horta (1861 – 1947) je pre belgickú metropolu tým, čím Otto Wagner pre Viedeň. Vyštudoval Akadémiu krásnych umení v Bruseli, neskôr na nej aj učil a dokonca sa stal aj jej riaditeľom. Už počas štúdia pracoval ako asistent profesora Alphonsa Balata, ktorý bol dvorným architektom belgického kráľa Leopolda II. Spoločne navrhli kráľovské skleníky v Laekene, kde Horta zúročil svoje poznatky z využitia skla a ocele, ale jeho túžbou bolo vytvoriť si svoj vlastný štýl.

Ešte pred tým než dokončil svoju prvú zakázku – dom Autrique, vytvoril v roku 1893 návrh na dom Tassel – pre vedca a profesora geometrie Emile Tassela. Tento dom sa považuje za vôbec prvú secesnú stavbu, manifest secesnej architektúry. Všetko, čo neskôr Horta dosiahol svojím talentom, má pôvod v tejto stavbe.

Štyri z budov, ktoré naprojektoval, sú od roku 2000 zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, Hôtel Tassel je jednou z nich.

Hlavným prvkom úzkej fasády (7,5 m) je vypuklé okno, ktoré dokazuje majstrovstvo mladého architekta. Kov zohráva významnú konštruktívnu úlohu, čo umožnilo navrhnúť arkier bez murovaných stĺpikov a úplne otvoriť strednú časť fasády. Dom je postavený okolo centrálneho schodiska. Presklená strecha funguje ako svetelná šachta, ktorá prináša prirodzené svetlo do stredu domu.

Žiaľ, počas mojej návštevy bol dom v rekonštrukcii. Ak sa ešte niekedy vrátim do Bruselu, veľmi by som sa chcela ísť pozrieť aj dnu, aby som mohla priamo na mieste obdivovať typické Hortove vlnité línie. Niektorí odborníci ich prirovnávajú k šľahnutiu bičom, ale inšpiráciu našiel architekt v prírode – vo výhonkoch viniča a iných popínavých rastlín. Ako sám povedal, „stačilo odhodiť kvety a ponechať len stonky“. Tieto zvlnené línie sa vinú od podlahy až po strop, opakujú sa v kovaní zábradlia pozdĺž schodiska, sú namaľované na stenách a dokonca „objímajú“ aj nábytok. Horta im dal nebývalú vitalitu a impulz, charakteristické pre rastliny, ktoré sa naťahujú za svetlom.

Ak máte záujem tento dom navštíviť, overte si, či je už otvorený, ako aj termíny prehliadok na stránke: Tassel

Je tam ale zákaz fotografovania.

(2) Hôtel van Eetvelde – UNESCO! – Avenue Palmerston 2-4

1895 – 1901, Victor Horta

Tento dom postavil Horta pre Edmonta van Eetveldeho, štátneho sekretára kráľa Leopolda II. Hoci sa železo v tej dobe používalo na priemyselné budovy, architekt navrhol železnú fasádu. Neskôr boli dokúpené dva ďalšie pozemky a opäť bol na stavbu prizvaný Horta, no pri tomto objekte dal prednosť fasáde z kameňa.

(3) Hôtel Hannon – Avenue de la Jonction 1

1902 – 1903, Jules Brunfaut

Tento dom si nechal postaviť inžinier a hobby fotograf Edouard Hannon. Azda aj preto by sa malo v budove nachádzať Múzeum súčasnej fotografie, no keď som tam bola ja, dom nebol otvorený pre verejnosť.

Fasáda zaujme vypuklými a vydutými líniami, reliéf v hornej rohovej časti je od belgického sochára Victora Rousseaua.

(4) Les Hiboux – Avenue Brugmann 55

1899, Édouard Pelseneer

Hneď vedľa domu Hannon nájdete tento vskutku zábavný dom, ktorý je celý postavený v znamení sovy. Dokonca aj tri veľké okná akoby tvarom pripomínali tohto nočného operenca. Dve sovy sa chystajú vzlietnuť zo strechy – alebo tam spia?

Aj nad vchodom sú dve sovy a názov domu, ktorý vo francúzštine znamená – sovy – what else?

(5) Hôtel Otlet – Rue de Livourne 48

1896 – 1898, Octave van Rysselberghe

Tento dom bol postavený pre syna Paula Otleta, belgického priemyselníka, ktorý zbohatol vďaka výrobe električiek. Interiér domu musí byť určite tiež pôsobivý, na jeho dizajne spolupracoval flámsky maliar a dizajnér Henry van de Velde.

Rohový dom zaujme fasádou s nápadnými asymetricky rozloženými prvkami.

(6) Maison Hankar – Rue Defacqz 71

1893, Paul Hankar

Prvé dva secesné domy v Bruseli boli postavené v rovnakom roku. Jeden navrhol Horta, druhý Paul Hankar ako svoju vlastnú rezidenciu. Hankar bol Hortov žiak a zároveň konkurent, tiež uprednostňoval asymetriu a krivky, ale jeho štýl bol trochu iný a používal tiež odlišné spôsoby spracovania materiálov.

Na výzdobu svojho domu Hankar spojil talenty niekoľkých svojich umeleckých priateľov, ktorí ozdobili fasádu sgrafitmi. Zaujímavé sú symbolické vyobrazenia jednotlivých úsekov dňa prostredníctvom rôznych druhov vtákov, napríklad lastovička pre večer a netopier pre noc.

Pestrá fasáda vznikla použitím tehál a kameňa rôznych farieb a odtieňov. Veľké arkierové okno zabezpečovalo dostatok svetla pre Hankarovu umeleckú dielňu. Na fasáde a balkónoch je zaujímavé aj vlnité kované zábradlie v secesnom štýle. Podľa tohto modelu postavil Hankar aj ďalšie domy v Bruseli.

(7) Hôtel Ciamberlani – Rue Defacqz 48

1897, Paul Hankar

Ďalší z domov navrhnutých Paulom Hankarom. Bol postavený pre maliara Alberta Ciamberlaniho, predstaviteľa symbolizmu. Za extravagantnými veľkými oknami v tvare podkovy bol jeho ateliér.

Takmer celú fasádu pokrývajú bohaté sgrafiti.

(8) Huis Saint-Cyr – Square Ambiorix 11

1900 – 1903, Gustave Strauven

Tento dom neďaleko EU-štvrti určite neprehliadne žiaden okoloidúci. Je neskutočne úzky – len 4 m, ale má úžasnú dekoráciu zo železa a skla. Poprepletané kovové línie by sa dali dlho pozorovať. Architekt Gustave Strauven mal vtedy len 21 rokov, bol tiež žiakom Victora Hortu. Dom navrhol pre maliara a dekoratéra Léonarda de Saint-Cyra.

Aj tomuto domu hrozilo v 60. rokoch zbúranie. Dom mal však väčšie šťastie ako napríklad Ľudový dom, postavený podľa projektu Victora Hortu v rokoch 1895 – 1899 ako sídlo Belgickej strany pracujúcich nielen s kanceláriami a zasadacími miestnosťami, ale aj s kaviarňou a veľkou koncertnou sálou. Tento objekt bol zbúraný v roku 1965 aj napriek medzinárodnej protestnej petícii vyše 700 architektov. Časť materiálu z budovy bola použitá na výstavbu bruselského metra…

(9) Palais Stoclet – UNESCO! – Avenue de Tervurene 279

1905 – 1911, Josef Hoffmann

Brusel má nielen najstaršie secesné domy, ale aj jeden z najlepších príkladov neskorej secesie. Je to palác Stoclet, ktorý sa zaraďuje k najluxusnejším súkromným domom 20. storočia. Stavbu navrhol rakúsky architekt Josef Hoffmann pre bruselského bankára a zberateľa umenia Adolpha Stocleta, ktorý sa s Hoffmannom stretol vo Viedni a jeho práca na neho veľmi zapôsobila. V roku 2009 bol aj tento dom uvedený do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, avšak vôbec nie je prístupný verejnosti (kvôli nezhodám medzi vlastníkmi), čo je určite veľká škoda. Možno si ho pozrieť len zvonka, aj to iba spoza vysokej ohrady.

Exteriér pozostáva z veľkých mramorových kociek. Stavbe dominuje veža, ktorú korunujú štyri sochy od českého sochára nemeckej národnosti Franza Metznera.

Interiér je omnoho honosnejší, všetky jeho prvky vyrobili vo Viedenských umeleckých dielňach (Wiener Werkstätte), vrátane nábytku, centrálnych svietidiel i riadu. Obdivovať ho však môžeme len na fotografiách v odborných publikáciách alebo na internete. Ja som vo Viedni navštívila výstavu venovanú 150. výročiu narodenia Josefa Hoffmanna v Múzeu úžitkového umenia. Bol tu vystavený aj model paláca, ktorý aspoň takto naznačuje, o aký veľký komplex sa jedná.

A aspoň na fotkách som si mohla pozrieť vnútorné vybavenie, najmä z jedálne, ktorej pozdĺžne steny zdobí vlys – mozaika so známym motívom stromu života od ďalšieho slávneho predstaviteľa viedenského secesného hnutia – Gustava Klimta.

Ak si chcete v Bruseli pozrieť aspoň niekoľko secesných budov, odvezte sa do štvrti Saint-Gilles (električka 92, zastávka Faider alebo Janson), kde nájdete objekty 1, 5, 6 a 7, ale aj iné secesné domy, do ktorých sa dá dostať aj dnu, vrátane domu a ateliéru najdrahšieho bruselského architekta na začiatku 20. storočia – Victora Hortu. Viac o týchto budovách v nasledujúcom článku.

Ak navštívite Brusel a budete sa prechádzať po jeho uliciach, majte oči poriadne otvorené. Určite objavíte aj ďalšie secesné stavby. A ktovie, možno už medzitým sprístupnia aj niektoré z nich. Zatiaľ sa dostanete napríklad do týchto: 8 secesných budov, ktoré možno obdivovať zvnútra

Ďakujem explore.brussels za poskytnutie fotografie interiéru domu Tassel.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri