Kto by nepoznal ikonické snímky mesta Salzburg, stačí sa len zadívať na panorámu pozornejšie a zrazu si človek uvedomí, koľko je na obrázku kostolných veží. Žiaden div. Podobne ako sa Trnava pýši prezývkou „Slovenský Rím“, aj Salzburg sa zvykne označovať za „Rím Severu“.
Tunajšie kostoly sú nielen početné, ale zároveň demonštrujú aj význam a bohatstvo bývalého cirkevného štátu, ktorý bol ešte na začiatku 19. storočia druhým najväčším po Vatikáne. Najväčší stavebný rozkvet zaznamenal Salzburg počas pôsobenia kniežaťa-arcibiskupa Wolfa Dietricha z Raitenau, veľkého obdivovateľa všetkého talianskeho. Jeho zásluhou sa mesto premenilo na barokový klenot, ktorý je od roku 1997 zapísaný do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Poďme sa spolu pozrieť do niekoľkých sakrálnych stavieb – nebudem vás unavovať dátumami, ale zameriam sa na to, čo stojí za povšimnutie, alebo čo mňa najviac zaujalo.
(1) Putovanie začneme v benediktínskom kláštore, ktorý sa nachádza na úpätí kopca, na ktorom stojí pevnosť Hohensalzburg, a aj dnes fascinuje svojimi gotickými múrmi. Založil ho sv. Rupert okolo roku 712 a dnes sa Nonnberg považuje za najstarší ženský kláštor, dodnes pokračujúci vo svojej tradícii. Spoznať ho podľa červenej vežičky.
My sme sem prišli zavčasu ráno. Keď sa pred siedmou hodinou mesto ešte len prebúdza, mníšky v chráme spievajú gregoriánske chorály (každé ráno o 6.45 hod.). Nevidno ich, za gotickými oknami sa mihajú len tiene, občas sa ozve tichý šuchot, a to všetko ešte len zvyšuje mystickú atmosféru skorého rána.
Adresa: Benediktinerinnenabtei Nonnberg, Nonnberggasse 2
Viac informácií v nemeckom jazyku: tu
(2) Z úzkeho chodníka, po ktorom sme zostupovali naspäť do mesta, bolo vidno nielen upravené lodžie tunajších majetnejších obyvateľov, ale aj Kajetánsky kostol z 12. storočia, známy svojím svätým schodiskom. Kostol patril mužskému rádu theatínov (kajetánov). Fresku v kupole namaľoval slávny rakúsky barokový maliar Paul Troger, zobrazuje vstúpenie sv. Kajetána do nebies.
Schodište bolo vybudované v roku 1712 podľa rímskej Scala Santa a tak ako v Ríme, aj po týchto 28 schodoch by sa mali veriaci kolenačky posúvať nahor až k oltáru. V predveľkonočnom období tu vraj býva takmer tlačenica.
Adresa: Kajetankirche, Kajetanerplatz 1a
(3) Už v 5. storočí bola na území dnešného Salzburgu doložená existencia kláštora. V roku 696 dostal od bavorského kniežaťa biskup Rupert do daru ruiny starého rímskeho mesta Iuvavum na vykonávanie svojej kresťanskej misie. Rupert tu založil Kláštor sv. Petra, ktorý sa považuje za najstarší kláštor v nemecky hovoriacom priestore.
Patrí k nemu nádherný kostol s krásnym portálom, ktorý – sťaby nebeská brána – pozýva návštevníkov vstúpiť dnu a pokúsiť sa nájsť vnútorný pokoj pre svoju dušu. Benediktínske arciopátstvo, kde dnes žije 22 mníchov, predstavuje celý komplex, ktorý zahŕňa nielen kostol, ale aj nádhernú záhradu s výhľadom na pevnosť.
V minulosti boli kláštory hlavne vzdelávacími inštitúciami, hovorí sa, že kláštor bez kníh by bol ako hrad bez zbraní, a tak samozrejme ani tu nechýba knižnica. Je najstaršia v Rakúsku, obsahuje 100tisíc zväzkov uložených v priechodných miestnostiach. Prechádzali sme cez ne ako v prepychovom zámku a ani sme nevedeli, či sa máme dívať na knihy alebo na bohatú rokokovú výzdobu s nástennými maľbami.
Arciopát Korbinian, ktorý nás sprevádzal, chcel poukázať na vynaliezavosť starých interiérových dizajnérov, zrazu sa zastavil a niekoľkými šikovnými pohybmi premenil malú skrinku so šuplíkmi na stolík s dvomi doskami na písanie a dvomi koženými stoličkami. Stačilo sa posadiť, namočiť pero do atramentu a začať opisovať zažltnuté knihy…
V archíve knižnice sú aj kroniky, denníky, účtovné knihy a pod., ale tiež autografy Mozarta a jeho otca Leopolda, Johanna Michaela Haydna, mladšieho brata Josepha Haydna, a iných skladateľov.
V kláštornom komplexe sa nachádza aj stará, stále funkčná pekáreň s mlynským kolesom a reštaurácia Stitfskeller St. Peter – podľa písomnej zmienky z roku 803 najstaršia v Európe! Pochutnával si tu nielen Mozart, ale napríklad aj Kryštof Columbus.
Súčasťou reštaurácie je aj veľká historická sála, kde sa konajú koncerty spojené so slávnostnou večerou. Na tanier vám prinesú dobroty pripravené podľa originálnych receptov a atmosféru vám spríjemnia operní speváci v dobových kostýmoch.
Ku kláštoru patrí aj starý cintorín, jeden z najstarších, ale aj najkrajších v Európe. Miesto posledného odpočinku tu našiel už spomínaný Johann Michael Haydn a tiež Mozartova sestra Nannerl.
Tu sa začína aj 48 schodov, po ktorých sme vystúpili do katakomb, vytesaných priamo do skaly vrchu Mönchsberg. Svoj pôvod majú ešte v antike a kedysi sa do nich uchyľovali pustovníci vo svojej mystickej samote. Z malej platformy je jeden z najkrajších pohľadov na veže salzburských kostolov.
Cintorín aj katakomby poslúžili ako kulisy pri nakrúcaní hollywoodskeho muzikálového filmu The Sound of Music.
Adresa: Erzabtei Stift St. Peter Salzburg, St. Peter-Bezirk 1
Viac informácií v nemeckom jazyku: tu
(4) Až budete niekedy v Salzburgu a budete prechádzať okolo Františkánskeho kostola, určite si nezabudnite všimnúť vpravo dole na portáli tzv. prisahajúcu ruku. Existuje okolo nej veľa legiend, ale je to vlastne stredoveký symbol pre cirkevný azyl, ktorý potvrdzuje, že každý má právo nájsť v kostole ochranu a útočište.
Kostol má barokovú fasádu, ale aj nádherný románsky portál. Zaujal ma aj tým, že svoju vnútornú krásu nenaservíruje hneď po vstupe do vnútra, ako to býva u iných kostolov. Spočiatku vidno len oltár, obklopený magickým šerom. Až keď sa človek pohne dopredu, začne sa pred ním postupne odkrývať bohatá výzdoba. Ani sa nečudujem, že staviteľ vraj musel prisahať, že už nikdy viac nepostaví taký kostol.
Adresa: Franziskanerkirche, Franziskanergasse 5
Viac informácií v nemeckom jazyku: tu
(5) Vysoko nad mestom (640 m n.m.), na kopci Kapuzinerberg, už viac ako 400 rokov žijú kapucíni (podľa nich názov kopca). Podobne ako františkáni, aj oni nosia hnedý habit s kapucňou, previazaný v páse bielym špagátom (cingulum) s tromi uzlami, ktoré symbolizujú chudobu, poslušnosť a čistotu.
V Kapucínskom kláštore nás sprevádzal jeho predstavený, brat Karl Löster (ktorý nás hneď upozornil, že ich rád pozostáva z bratov) a mladý brat Julian.
Kláštor sa nezatvára pred okolitým svetom, poskytuje ubytovanie pre 10 hostí, ktorých pozývajú k spoločným modlitbám a jedlu, ale aj k turistike a práci v záhrade, kde bývajú včely a med sa získava lisovaním podľa najstaršieho spôsobu získavania tohto sladkého produktu. Najvýznamnejším hosťom bol v minulosti pápež Ján Pavol II., z jeho izby bol nádherný výhľad na Salzburg (ale aj zo záhrady).
Kapucíni nás nechali nazrieť aj do kuchyne, kde práve jeden z nich pripravoval pokrm pre svojich bratov. A že sú otvorení aj moderným vymoženostiam, dokazuje aj to, že ich nájdete aj na YouTube – napríklad v tomto videu vám brat Julian ukáže, ako sa učil viazať františkánske uzly 🙂 .
Cestu ku kláštoru – od Františkánskej brány s arcibiskupským erbom a vyobrazením sv. Františka z Assisi – lemuje 13 kaplniek Krížovej cesty a Golgota s tromi krížmi.
Adresa: Kapuzinerkloster Salzburg, Kapuzinerberg 6
Viac informácií v nemeckom jazyku: tu
Extra tip:
Povyše klástora sa nachádza Mozartov pamätník. My sme pokračovali ďalej lesným chodníkom, z času na čas sa medzi stromami odhalil úžasný pohľad na salzburskú pevnosť. Chodník nás doviedol až k reštaurácii Franziskischlössl.
Okrem ďalších nádherných výhľadov reštaurácia ponúka vynikajúce jedlá, chutné a krásne naaranžované. Otvorené majú od stredy do nedele, aj to len cez obed od 11.00 do 15.00 hod. (kuchyňa len do 14.00 hod.). Odporúčam dať si aspoň kávu a palacinky!
(6) Najslávnejším salzburským rodákom je bezpochyby Wolfgang Amadeus Mozart. S jeho osobou je spojený aj Kostol sv. Trojice, ktorý postavil slávny rakúsky barokový architekt Johann Bernhard Fischer von Erlach a freska vo vnútri kupoly je zas dielom vynikajúceho domáceho maliara Johanna Michaela Rottmayera.
V kostole je uložená špeciálna kniha, do ktorej sa môžete vyžalovať zo svojich problémov alebo tam zapísať svoje priania. V sobotu večer sa tu konajú koncerty, stačí privrieť oči a predstaviť si, že to hrá Mozart. Keď si Mozartovci polepšili, nasťahovali sa do priestrannejšieho domu na námestí Makartplatz, rozprestierajúcom sa priamo poniže Kostola sv. Trojice, ktorý sa tak stal miestom, kam si mladý Mozart chodil cibriť svoju hru.
Adresa: Dreifaltigkeitskirche, Dreifaltigkeitsgasse 13
Koncerty: tu
(7) Pri mojej návšteve Salzburgu ma ale upútal aj univerzitný kostol Kollegienkirche, najväčšia baroková stavba v meste, ktorú tiež navrhol Fischer von Erlach. Keď má človek za sebou už niekoľko kostolov v Salzburgu, môže sa stať, že sa tak trochu začne strácať v tej spleti prepychovo vyzdobených interiérov. Avšak univerzitný kostol si určite zapamätá. Je úplne iný. Steny sú biele, zdobia ich len farebné oltáre.
Nevie sa presne, prečo to tak zostalo, možno sa muselo pri výstavbe šetriť, no každopádne takto stavitelia nechali viac rozprávať architektonické prvky. Kostol je plný svetla, čo bol určite Fischerov zámer, lebo ako sám hovoril, zo všetkých strán musí dopadať svetlo ako boží symbol. Pretože to, čo je božské, nevidíme, iba cítime…
Kostol je dejiskom koncertov, umeleckých inštalácií a iných projektov, ako aj promócií. Štyri bočné kaplnky sú zasvätené štyrom univerzitným fakultám – teológii, medicíne, filozofii a právu.
Adresa: Kollegienkirche, Universitätsplatz 20
Viac informácií v nemeckom a anglickom jazyku: tu
(8) Loreto-kláštor stojí mimo turistami preplnených salzburských ulíc. Napriek tomu je hojne navštevovaný. Domácimi. Pre nich je to dôležité pútnické miesto. Hlavnú úlohu v tom zohráva 11-centimetrová soška jezuliatka zo slonoviny – Loretokindel, ktorá sa komplikovaným spôsobom po desiatkach rokov dostala do Salzburgu v roku 1650.
V určitých hodinách je možné sem prísť a vojsť do malej miestnosti, na zamrežovanej stene sa otvorí okienko a za ním sa zjaví jedna z mníšok kapucínskeho rádu. Práve tu bola sestra Mária Bernadetta, 77-ročná rodáčka zo Salzburgu. V ruke držala jezuliatko oblečené do prepychových šiat z perál, ale potom nám ukázala aj kópie sošky v jednoduchých fialových alebo čipkovaných červených či žltých šatách, ktoré sú uložené do úhľadných krabičiek. Garderóbu vyrábajú tunajšie mníšky. Ľudia sem prichádzajú, aby si uctili jezuliatko a podelili sa s ním so svojimi starosťami a prosbami. Niektorí to robia mlčky, iní sa chcú porozprávať.
Sestra Bernadetta pozorne načúva, striedajú sa pred ňou najrozličnejšie diagnózy, problémy, ale aj obavy, napríklad keď sa babka alebo dedko prídu pomodliť za vnúčatá, na ktoré ich rodičia nemajú čas. Každý potom dostane pásik látky s vyobrazenou soškou, ktorý si treba uložiť pod vankúš alebo napríklad do obalu na mobilný telefón.
Mnohí sa sem vracajú poďakovať za vyslyšané prosby. V tvári mníšky sa mieša láskavosť starej ženy s detskou nevinnosťou. Každú chvíľu kamsi zmizne a zase sa vynorí so svätým obrázkom, medailónikom, pohľadnicou alebo inou drobnosťou na pamiatku. Ale potom sa ospravedlní a ide ďalej načúvať a modliť sa. Práve sem prišla mladá žena vo vysokom štádiu tehotenstva poďakovať sa za to, že po ôsmich rokoch manželstva konečne otehotnela, a zároveň sa pomodliť, aby všetko dobre dopadlo. Nie je krásne také povolanie, keď máte v náplni práce láskyplné rozdávanie nádeje?
Adresa: St. Maria Loreto, Paris-Lodron-Strasse 6
Modlitby a prosby k jezuliatku: pracovné dni: 8.30 – 10.00 a 15.00 – 16.00 hod., v sobotu: 8.30 – 10.00 a 15.00 – 15.30 hod., v nedeľu a sviatky: 9.45 – 10.30 a 15.00 – 15.30 hod.
Viac informácií v nemeckom jazyku: tu
Extra tip:
Keď som písala na blog článok o slávnych salzburských čokoládových pralinkách – Mozartových guľkách, netušila som, že existujú aj Habakuk Mozartkugeln. A keďže mi ich niekoľko domácich obyvateľov Salzburgu vychválilo, že sú to tie najlepšie Mozartove guľky, musela som ich aj ja okoštovať. Našla som ich na spiatočnej ceste z Loreto-kláštora v kaviarni Habakuk, pomenovanej podľa obľúbeného rakúskeho detského klauna Habakuka (Arminio Rothstein, 1927 – 1994). V striebornom obale s modrým portrétom Mozarta vyzerajú ako tie originálne od Fürsta, ale bola som trochu sklamaná – od ostatných sa tieto guľky odlišujú tým, že majú tekuté vnútro. A to mi moc nechutilo. No vyskúšať treba! 🙂
Viac informácií: tu
(9) Vo výpočte sakrálnych inštitúcií a pamiatok Salzburgu by sme mohli ešte dlho pokračovať. Avšak najväčšou pýchou mesta je Dóm sv. Virgília a sv. Ruperta, preto som mu na blogu venovala samostaný článok, dokonca v dvoch častiach:
Katedrála sa nachádza priamo v srdci starého mesta a je veľmi ľahké ju nájsť.
Otváracie hodiny: tu
Za vstup do katedrály sa neplatí, dobrovoľné príspevky sú vítané.
Špeciálny tip na záver:
Komu nestačia kostoly v samotnom Salzburgu, ten si môže zájsť aj do neďalekých pútnických miest. Aj v našej novodobej súčasnosti má hľadanie zmyslu života či samotného seba stále svoj význam, hoci vôbec to nemusí byť podmienené vierou v boha.
K barokovej bazilike Maria Plain sa dá pohodlne dostať aj na bicykli. Kostol bol postavený v roku 1674, pre veriacich pútnikov je najvýznamnejší obraz Panny Márie, ako sa chystá zavinúť svoje božie dieťa. Obe postavy zdobia perlové korunky. Obrazu sa pripisuje zázračná moc a hovorí sa, že Mozart zložil svoju Korunovačnú omšu práve k výročiu korunovania tohto obrazu. Rodina Mozartovcov tu často trávila nedeľňajšie dopoludnia, niekedy kvôli pobožnosti, inokedy kvôli nádhernému výhľadu. Zo svätého kopčeka vidno totiž celú panorámu Salzburgu aj s okolitými majestátnymi vrchmi. A vlastne aj dnes si tu každý nájde pre seba tú správnu odmenu – nádej na vyslyšanie svojej prosby, dobrý pocit zo športového výkonu, novú energiu z nádhernej prírody, úžasný výhľad alebo aspoň vynikajúci domáci koláčik v tunajšej reštaurácii.
Viac informácií o Salzburgu a jeho kostoloch aj v českom jazyku nájdete na stránke: salzburg.info
A teraz sa pozrite na nasledujúcu fotografiu – ak ste si pozorne prečítali článok, mali by ste už bez problémov určiť, ktorá veža patrí ku ktorému kostolu. 🙂
Salzburg – kde sa ubytovať: K téme salzburských kostolov by som odporučila dve možnosti ubytovania:
Gästehaus Priesterseminar – kňazský seminár pri Kostole sv. Trojice: výborná poloha, tichý vnútorný dvor, ľahká dostupnosť väčšiny turistických atrakcií. V izbách nie je TV, ale wi-fi áno. Navyše, hostia majú neobmedzený prístup do kostola.
Viac informácií: tu
Radisson Blu Hotel Altstadt – úžasné ubytovanie, kde sa snúbi históriou inšpirovaný interiér s moderným komfortom – excelentný servis, kartička s osobným privítaním od manažéra hotela, ľahko dostupné turistické atrakcie. Moja izba bola na najvyššom poschodí, bola priestranná s veľkou kúpeľňou, ale najviac som sa vytešovala z terasy, odkiaľ som si dokonale vychutnala pohľad na salzburské kostolné veže, videla som Dóm, Kostol sv. Petra, ale aj Františkánsky a univerzitný kostol, z druhej strany zase Kapuzinerberg s kláštorom – ten spolu s riekou Salzach možno obdivovať aj pri raňajkách z presklenej hotelovej reštaurácie.
Viac informácií: tu
Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Salzburg, Austria