Pútnický kostol Maria Strassengel alebo kam sa podela druhá veža

Boli ste už niekedy vo Viedni? Ak áno, potom ste určite navštívili alebo aspoň prešli okolo Stephansdomu. Jeho vysokánsku špicatú vežu vidno z mnohých miest v meste. Nie každý však vie, že veže mali byť pôvodne dve. Prečo ostala severná veža nedokončená, o tom si Viedenčania rozprávajú legendy. Po mojom nedávnom výlete do cisterciánskeho opátstva Rein v Štajersku už však nepotrebujem žiadny príbeh o zaľúbenom mladom staviteľovi, ja už totiž viem, že sa tá druhá veža nachádza na pútnickom kostole Maria Strassengel!

Ak sa vyberiete do týchto končín, potom by ste najprv mali navštíviť Rein – najstarší dodnes funkčný cisterciánsky kláštor na svete. Viac informácií nájdete v mojom článku: Rein

Práve k tomuto opátstvu patrí aj kostol Maria Strassengel, vzdialený len pár minút autom, smer – obec Gratwein-Strassengel.

Napriek tomu, že som už navštívila viacero pútnických miest a kostolov, Maria Strassengel ma skutočne ohromil. Mohutná stavba tróni na kopci, každá jej časť je iná, a tak keď ju obchádzate z rôznych strán a mení sa váš zorný uhol, mení sa aj tvar kostola – raz sa objavia všetky veže a vežičky a vy máte dojem, že tá vysoká veža sa tam akosi nehodí, akoby ju tam niekto dodatočne prilepil. Potom kostol vyzerá, akoby z neho časť odkrojili, druhá veľká veža sa schováva za strechu, pri ďalšom pohľade sa však pred vami objaví kostol v celej svojej gotickej kráse, vysoká veža sa ako ostro zastrúhaná ceruzka dvíha k nebu a vy vidíte, že naozaj patrí k tejto stavbe (a že teda sem nebola prenesená z viedenského Stephansdomu 🙂 ).

Kedysi na tomto kopci stála kaplnka, ktorú pravdepodobne nechal vybudovať kláštor v Reine ešte v 12. storočí. V roku 1346 položil opát Hartwig základný kameň pre stavbu dnešného kostola, ktorý sa zaraďuje k najvýznamnejším sakrálnym stavbám vrcholnej gotiky v Rakúsku.

Náš sprievodca, opát P. Philipp Helm nám vysvetlil, že podobnosť s vežou na Stephansdome nie je náhodná, pretože aj túto stavali rovnakí stavitelia, ktorí sem – podľa dochovanej dokumentácie – prišli priamo z Viedne. Dokončili ju v roku 1366. Aj na tejto veži nájdete chrliče, kamenné hlavy, lomené oblúky a kraby, fiály a ďalšie gotické ornamenty, veža je ale menšia a jemnejšia, a tak ju všetci volajú „Malý Steffl“ (lebo Viedenčania hovoria svojej katedrále Steffl).

Veriaci prichádzajú na pútnické miesta, aby sa spoločne pomodlili, vyriekli svoje prosby alebo sa poďakovali za ich vyslyšanie. To poznať aj podľa obetných obrazov v kaplnke, hneď je jasné, kto sa tu o čo modlil (dieťatko v kolíske, chorý na lôžku…).

Dôležitým objektom, ktorý priťahoval do tohto kostola pútnikov už od 12. storočia, je obraz sv. Márie na hlavnom oltári, ktorý priniesol zo Svätej zeme markgróf Ottokar III., syn Leopolda Silného zo Steyru, zakladateľa kláštora v Reine – dnes žiaľ len kópia, lebo originál bol ukradnutý v roku 1976. Mária je v požehnanom stave, v typickom gotickom modrom šate s drobnými kláskami.

Táto udalosť – odovzdávanie obrazu mníchom – je zvečnená aj na obraze v bočnej kaplnke. Odvtedy sa tu uctieva Máriin kult, monogram s jej menom možno nájsť na viacerých miestach v areáli.

Vitrážové okná za hlavným oltárom sú zčasti pôvodné zo 14. a 15. storočia – tie s tmavočerveným sklom.

Druhým objektom, kvôli ktorému sem prichádzali a stále prichádzajú pútnici zblízka i zďaleka, je zvláštny koreň, ktorý vyzerá ako ukrižovaný Kristus. Našiel ho vraj jeden pastier po tom, čo si všimol, že si jeho kravy a somáre akoby kľakli pred niečím pod jedľou.

Mne osobne sa páčili najmä reliéfy nad vchodovými dverami do kostola, zhotovené z pieskovca. Na reliéfe nad západným vchodom sa prihovára Márii archanjel Gabriel, hovorí jej, že slovo sa stane telom, o čom svedčí aj dieťa letiace k Márii z nebies.

Reliéf nad južným (súčasným) vchodom približuje scénu po snímaní z kríža, ktorý symbolizuje strom života. Mária plače nad mŕtvym synom, sú tu aj ďalšie ženy a Ján, jeden z najbližších Ježišových učeníkov.

V areáli sa nachádza aj taverna a dom pre mníchov. A keďže ani títo svätí muži nedokázali vyžiť len z duchovného slova, nachádza sa tu aj kuchyňa. Ale aká kuchyňa! Stredoveká kuchyňa sa naposledy použila na údenie mäsa. Hoci má kuchyňa vysoký komín, jej steny pokrývajú hrubé čierne, lesklé a predpokladám, že aj lepkavé nánosy sadzí a dymu. Akoby na steny niekto vylial čiernu smolu. Bŕŕ… Sľubujem, že budem doma v našej kuchyni častejšie zapínať digestor!

Radšej rýchlo naspäť von pokochať sa výhľadom na okolitú krajinu. Na nádvorí sme objavili aj figovník s malými zelenými plodmi, čo by som v tejto časti Rakúska vôbec nečakala, a starú, veľkú lipu – prírodný pamätník.

Z areálu sme vyšli murovanou bránou, ktorá bola zreštaurovaná v roku 1757. Kedysi bola celá bohato pomaľovaná, ale vietor a dážď toho veľa zmyl. Dá sa však ešte rozpoznať postava Madony pri legendárnej jedličke, koreň-kríž, postavy sv. ducha i otca a na oblakoch sv. Benedikt a sv. Bernard z Clairvaux, ktorí sa zaslúžili o založenie a rozmach cisterciánskeho rádu. A tiež je tu namaľovaný dobytok, vďaka ktorému sa našla vzácna relikvia. Až teraz sme si uvedomili, že rovnaké zvieratá sme videli pri príjazde ku tomuto pútnickému miestu, ako sa spokojne pásli na úbočí kopca s majestátnym kostolom.

Návšteva opátstva Rein (30 km od Grazu) a pútnického kostola Maria Strassengel je výborný tip na celodenný výlet nielen pre veriacich pútnikov, ale aj pre tých, ktorí sa zaujímajú o históriu, kultúru a tiež prírodu.