Rein – V najstaršom cisterciánskom kláštore na svete

Ten, kto sa vyzná v histórii cisterciánov, sa možno čuduje nad názvom tohto článku. Cisterciánsky rád založil sv. Róbert, opát benediktínskeho kláštora v Molesme (Francúzsko). Nepáčil sa mu však nie práve najsvätejší život tamojších mníchov, vzdal sa funkcie opáta, odišiel z Molesme a spolu s 21 spolubratmi založil nový kláštor v Cîteaux – latinsky Cistercium (30 km od Dijonu). Tak vznikol Cisterciánsky rád, ktorý sa vrátil k jednoduchému spôsobu života podľa pravidiel sv. Benedikta. Rád sa začal rozmáhať od 12. storočia pod vedením opáta Bernarda z Clairvaux, na konci stredoveku bolo v celej Európe vyše 700 cisterciánskych opátstiev! Kláštor v Reine bol založený ako 38. v poradí v roku 1129. Keďže rehoľný život v predchádzajúcich kláštoroch zničila vo Francúzsku revolúcia a v Nemecku sekularizácia, v Reine sa nachádza najstarší – do dnes funkčný – cisterciánsky kláštor. Jeho prvý opát sa volal Gerlach – toto slovo totiž neoznačuje len najvyšší vrch Slovenska, ale je to staré mužské krstné meno germánskeho pôvodu a pomenúva vojaka kopijníka.

Ešte pred tým, ako sme sa vydali na obhliadku kláštora, všimla som si nad vchodom reliéf s jazdcom na koni a so zástavou v ruke. Opátstvo je poriadne veľký komplex, v najlepších časoch tu pobývalo vyše sto mníchov. Dnes je to nielen miesto s bohatou históriou, nádhernými stavbami a knižnicou plnou starých kníh, ale je to tiež miesto, kde stále žijú mnísi (v súčasnosti osem), stále podľa pravidiel sv. Benedikta ako svedkovia živého boha, ktorí sa ale neuzatvárajú do svojich ciel, ale sú otvorení a radi privítajú návštevníkov, aby im ukázali svoj výnimočný domov alebo ich pozvali k svojim denným modlitbám.

Privítali nás Páter Prior Martin Höfler a Páter August Janisch. Cisterciánskych mníchov ľahko spoznať podľa ich dvojfarebného habitu: biela spodná tunika z nefarbenej vlny (ako výraz chudoby a skromnosti cisterciánov, lebo farby boli kedysi drahé) a čierny škapuliar (široký pás látky s otvorom cez hlavu), previazaný čiernym, látkovým opaskom.

Nachádzali sme sa v čestnej, reprezentatívnej sále. Aj v minulosti tu vítali hostí, aj v minulosti tu hostia užasnuto hľadeli na maľby na strope, ktoré v roku 1740 namaľoval Josef Amonte. Je až neuveriteľné, že po prvý raz boli reštaurované iba v roku 2009, aj to bez štetca, maľby boli len vyčistené a teraz na nás žiarili svojimi farbami rovnako ako pred takmer 300 rokmi. Dokonca sa dajú rozoznať línie, ktoré ukazujú, koľko toho stihol Amonte namaľovať za jeden deň. Na strope ožívajú rôzne biblické a mytologické výjavy, ale hlavnou myšlienkou sú mier a spravodlivosť, čo dokazuje malý putto, ktorý drží v ruke nápis Justitia et Pax osculatae – spravodlivosť a mier sa bozkávajú, t.j. že len v mieri môže obstáť právo a spravodlivosť, aby následne nastal blahobyt.

Strop navodzuje dojem vysokej klenby, v skutočnosti má celá miestnosť rozmery 10x10x10 metrov a tá klenba dosahuje len 0,5 metra. Vskutku originálne dielo!

Areálu opátstva bezpochyby dominuje kostol, veď je druhý najväčší v celom Štajersku. Zaujala ma už aj jeho vonkajšia fasáda – tým, že je zvlnená, ale aj tým, že sa na nej nachádza aj akýsi organ, to som ešte na žiadnom kostole nevidela. Páter August mi prezradil, že je z konca 16. storočia a kedysi dokonca aj hral! Ľudia v údolí, ktorí nemohli prísť na nedeľnú omšu, sa aspoň takto trochu mohli potešiť tónom božskej hudby. Neskôr sa využíval aj ako signál, upozorňujúci na nebezpečenstvo, ale dnes je to už len atrapa.

Pôvodne tu stál románsky kostol, časť z neho ostala vnútri nad vchodom, tu stál pôvodne aj oltár. Interiér je veľmi bohato zdobený, pričom všetko zhotovili regionálni stavitelia a remeselníci, na niečom sa podieľali aj mnísi. Nepôsobili tu žiadni talianski majstri, a tak páter August zažartoval, že ich opátstvo je vlastne najstaršou lokálnou štajerskou firmou.

Všetky oltáre, hoci vyzerajú ako z mramoru, sú vyrobené z dreva. Ak by sa náhodou niekto nudil, môže sa pokúsiť nájsť všetkých 175 vyrezaných anjelov! Fresky namaľoval Josef Adam Mölk, tie na strope ukazujú scény zo života Svätej rodiny, ale aj sv. Benedikta a sv. Bernarda. Autorom takmer všetkých oltárnych obrazov je zase Josef Amonte. Dnes sa už len ťažko vieme vžiť do pocitov prostých ľudí pred 300 rokmi, ktoré v nich musela vyvolať všetka táto nádhera, keď sem prišli zo svojich malých chatrčí, kde nebolo žiadne okno, žiadna kniha… Človek by potreboval celé hodiny, keby chcel v tomto kostole všetko preštudovať.

Presunuli sme sa do Mariánskej kaplnky – sály, ktorá kedysi slúžila na zhromažďovanie členov rádu. Narozdiel od preplnenej výzdoby kostola, v kaplnke sú steny aj ozdoby na nich biele.

Keď sa v roku 2006 začalo s renováciou týchto priestorov, kvôli podlahovému kúreniu sa muselo búrať aj do hĺbky. Vtedy boli odkryté predchádzajúce stavebné štruktúry a tiež jeden významný hrob. Antropologička preskúmala kosti a zistila, že sa jedná o muža, cca 50-ročného, ktorý veľa času strávil na koni. Archeologický tím z univerzity v Grazi zas potvrdil, že malta aj kamene pochádzajú z obdobia okolo roku 1200. Tak bol teda nájdený hrob zakladateľa kláštora – markgrófa Leopolda Silného zo Steyru, prvého vládcu Štajerska, ktorý dal tejto časti Rakúska aj meno. A teraz už viem, koho zobrazuje ten reliéf jazdca nad vchodom do opátstva.

Blížilo sa poludnie. Po schodoch sme vystúpili do letného chóru, miestnosti za oltárom. Drevené postavičky anjelov s rôznymi hudobnými nástrojmi pozerali dolu do lode kostola a na strope zas jeden anjel nabádal nápisom v ruke: Cantate Deo, psallite Domino – spievať bohu a oslavovať pána. Usadili sme sa do drevených lavíc, postupne sem v tichosti prišlo sedem mníchov.

Len čo sa na veži rozozneli zvony, mnísi začali odriekať spoločnú modlitbu, ktorá trvá desať minút a môže sa jej zúčastniť aj verejnosť. V dnešnom hektickom svete je to príjemná zmena. Skľudníte sa vo svojom vnútri, pomodlíte sa spolu s mníchmi alebo sa ponoríte do svojich vlastných modlitieb a myšlienok, alebo aspoň môžete pozorovať unikátne, nádherné drevorezby a drevené platne s intarziami, každá je iná! Mnísi počas modlitby občas urobia krok dopredu a potom sa zase ticho zasunú do svojej lavice. Za tie dlhé roky ich šuchotavé kroky vyformovali tak „vlny“ do drevenej podlahy.

Krásnou miestnosťou v opátstve je knižnica, maľby na strope sú opäť dielom Josefa Amonteho. Kláštor má vo svojej zbierke 90 tisíc kníh a 400 vzácnych rukopisov, tu je uložená len časť. Vo vitríne je vystavená kniha chorálov z roku 1420 (Antiphonale), ktorá váži až 12 kilogramov! Už v polovici 12. storočia mal kláštor významnú pisársku školu, ktorá pracovala nielen pre arcibiskupa v Salzburgu, ale spolupracovala aj s inými kláštornými dielňami v Európe. Zaujímavé sú aj akési vzorkovníky na písanie ozdobných písmen.

Ďalším neprehliadnuteľným objektom je okrúhly stolík v strede knižnice. Je na ňom položený kalendár – kombinácia juliánskeho a gregoriánskeho, ktorý vypočítal nemecký astronóm Johannes Kepler, ktorý na konci 16. storočia vyučoval matematiku na strednej škole v Grazi.

Takmer tisícročná história kláštora je vrytá do stien vnútorného dvora. Románsky okrúhly a gotický lomený oblúk, kamene pochádzajúce z okolia Reinu, ale ich vrstvy rôznej farby, malta na vyplnenie fúg a iný rôznorodý stavebný materiál vypovedajú o jednotlivých časových obdobiach a umeleckých štýloch, počas ktorých sa kláštor staval a prerábal. Nájdeme tu aj časť starej Krížovej cesty. Na odkrývaní týchto historických dôkazov sa stále ešte pracuje.

Ak si chcete z návštevy kláštora odniesť aj nejakú hmotnú spomienku, stačí zájsť do malého kláštorného obchodíka. Nájdete tu figúrky anjelov a Svätej rodiny, kadidlá a vonné zmesi do nich, víno, čokolády, oplátky, ale aj tekvicový olej, čo je vychýrená štajerská špecialita.

Špeciálnym suvenírom sú malé kľúčiky milosti – strieborné, pozlátené alebo mosadzné. Kedysi do kláštora prichádzali pútnici zblízka i ďaleka, ale do kláštorného kostola smeli vstúpiť len na Bielu nedeľu. Na pamiatku tohto pre nich veľkého dňa dostali takýto kľúčik. Dnes patrí Rein do trasy rakúskej Jakubskej cesty, tiež sa tu zastavujú pútnici, ktorí putujú z Grazu do Mariazellu.

Idylická, okolitá príroda pozýva k príjemným prechádzkam a túram. Neďaleko kláštora si možno vyskúšať špeciálnu prechádzku na boso v dĺžke 600 metrov. Začiatok cesty vyznačujú obrovské šľapaje na lúke v tráve. Najlepšie je zatvoriť oči a nechať sa viesť druhou osobou, aby ste sa mohli viac koncentrovať na dotykové body na vašich chodidlách. A ak sa potrebujete osviežiť, môžete pár krokov absolvovať aj cez bystrý potôčik.

Na záver prehliadky dobre padlo posedieť si v kláštornej taverne a objednať si niečo chutné. Ja som si symbolicky dala vyprážaného kapra a bola to veľmi dobrá voľba. Toto miesto je vhodné aj pre rodiny s deťmi, vedľa taverny je veľké ihrisko z prírodných materiálov.

Praktické informácie:

Ako sa sem dostať: najjednoduchšie autom, Rein sa nachádza 15 km severozápadne od Grazu

Kde sa ubytovať: v areáli kláštora je možné ubytovanie, ale len pre mužov

Prehliadky kláštora: pre jednotlivcov každý deň o 10.30 a o 13.30 hod. – bez prihlásenia, pre skupiny každý deň medzi 9.00 a 17.00 hod., treba sa zaregistrovať. Prehliadka trvá 90 minút. Bližšie informácie o otváracích hodinách a o vstupnom: tu

Viac informácií o kláštore: tu

Ďalšie tipy na podobné výlety: Opátstvo Admont s najväčšou kláštornou knižnicou na svete

Poznámka: všetky názory vyjadrené v článku sú moje vlastné.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Ďakujem Klösterreich za zorganizovanie návštevy opátstva Rein.