Bad Ischl – malé mesto veľkých rozhodnutí

Bad Ischl je kúpeľné mestečko v oblasti Soľnej komory (Salzkammergut). Hoci je to len malé mesto, v minulosti sa stalo dejiskom závažných rozhodnutí, ktoré súvisia s osobou rakúskeho cisára Františka Jozefa.

Na začiatok treba povedať, že do Ischlu chodili už jeho rodičia. Arcivojvodkyňa Žofia mala za sebou päť neúspešných tehotenstiev. Dvorný lekár odporučil vyskúšať soľné kúpele v Ischli. Po rôznych procedúrach nielen že Žofia porodila budúceho vládcu monarchie, ale pár mal napokon troch synov a neskôr k nim pribudol ešte štvrtý a jedna dcéra. Tým prvým trom sa hovorilo „soľní princovia“. Sláva kúpeľov narastala. „Ischelská voda“ a dokonca aj „Ischelský vzduch“ sa plnili do fliaš a posielali do šíreho sveta.

Bad Ischl leží pri sútoku riek Ischl a Traun. Keď zastanete na brehu rieky Traun a zadívate sa na mestečko, určite si medzi peknými vilami všimnete aj väčší žltý dom, na ktorom je – od roku 1880 – nápis Hotel Austria. Jeho majiteľmi bola zámožná rodina Seeauer, ktorá obchodovala so soľou. Celé prvé poschodie prenajímali arcivojvodskému páru, ktorého syn František Jozef tu pravidelne oslavoval svoje narodeniny.

Najslávnejšie zásnuby

18. augusta 1853 mal František Jozef 23 rokov, bol to pohľadný, mladý muž štíhlej postavy, ktorú ešte podčiarkovala parádna vojenská uniforma, galantný muž vyberaných manierov, vynikajúci tanečník a vlastne jeden z najmocnejších vládcov svojej doby. Jasné, že sa o neho ženy zaujímali. Jeho matka Žofia sa však dohovorila so svojou sestrou Ludovikou, ktorá žila v Bavorsku, že prídu na oslavu cisárových narodenín do Ischlu a pri tej príležitosti sa František zasnúbi s Ludovikinou dcérou Helenou, ktorú už dlhšie pripravovali na funkciu cisárovej nevesty. Helena mala mladšiu sestru Elisabeth – Sisi, ale tá bola vždy len v jej tieni, Helena bola omnoho vzdelanejšia, obdivovanejšia a dokonca aj krajšia. Sisi práve prežívala svoje nešťastné prvé zaľúbenie, aby prišla na iné myšlienky, zobrali do Ischlu aj ju. V predvečer narodenín dorazili do Ischlu neskoro, Ludovika so silnou migrénou, zomrela im jedna teta, mali na sebe smútočné šaty. Navyše, predstavte si, prihodilo sa im to, čo sa aj dnes stáva mnohým cestujúcim – nedorazil koč s batožinou, kde mali svetlú garderóbu. A v tom koči sa viezli aj komorné.

Taká rozhodujúca chvíľa, a ony museli pred cisára predstúpiť v zaprášených, jednoduchých cestovných a ešte k tomu čiernych šatách! Helene aspoň teda urobili perfektný účes, zatiaľ čo Sisi si sama zaplietla dva copy. Žofia ich pozvala na čaj a o chvíľu prišiel aj František Jozef.

Pre Františka Jozefa to bola láska na prvý pohľad – ibaže sa nezaľúbil do Heleny, ale do Sisi! Do 15-ročnej sesternice, ktorá ešte ani nebola ženou, rozprávala bavorským dialektom, milovala prírodu, turistiku, plávanie, jazdu na koni a chytanie rýb…

Na ďalší deň sa večer konal bál. Sisi prvé dva tance pretancovala s jedným oficierom, František ju celý čas pozoroval. Keď ju potom prišiel požiadať o tanec, oficier prehlásil: „Zdá sa mi, že som práve tancoval s našou budúcou cisárovnou.“ A keď cisár odovzdal Sisi kytičku kvetov, všetky prítomné dámy pochopili, že definitívne prišli o skvelého tanečníka. Len Sisi to ešte celkom nedochádzalo, nasledujúci deň prehlásila: „Mám ho rada, len keby nebol cisárom! Prečo nie je radšej krajčírom?“

V ďalších miestnostiach sa návštevník dozvie viac o vývoji mesta, o histórii soli a jej dobývania v tomto regióne, ako aj o vtedajšom živote prostých ľudí. Veľká časť je venovaná hudbe a divadlu a osobnostiam, ktoré tiež boli pravidelnými návštevníkmi mesta: hudobný skladateľ Franz Lehár, herec Alexander Girardi a herečka Katharina Schratt, neskôr známa ako dôverná priateľka Františka Jozefa. Informácie o múzeu: tu

Ďalšie zaujímavosti v Bad Ischl

Prejdite sa po nábreží popri krásnych vilách až k mostu a prejdite na druhý breh. Kto sa zaujíma o hudbu a Franza Lehára, ten by mal určite navštíviť Lehárovu vilu.

Lehár bol majstrom operety, od roku 1912 trávil v Ischli takmer každé leto a práve tu skomponoval veľa svojich hudobných diel, lebo ako sám hovoril, práve tu dostával svoje najlepšie nápady. Nábrežná ulica, na ktorej stojí vila, bol v roku 1930 pomenovaná po Lehárovi pri príležitosti jeho 60. narodenín.

Kostol sv. Mikuláša – v nasledujúce ráno po tom, ako si František Jozef za nevestu vybral Sisi, celá spoločnosť sa vybrala na svätú omšu. Pri vchode do kostola arcivojvodkyňa Žofia ustúpila a nechala ako prvú vojsť svoju neter Elisabeth. Vtedy už aj všetci naokolo pochopili, že mladučká princezná z Possenhofenu vstúpi do dejín rakúskej monarchie.

Ludovika mala však obavy, poznala svoju dcéru a poznala aj pomery na viedenskom dvore. Ale rakúskemu cisárovi sa predsa nedáva košom! A tak sa spoliehala na Elisabethinu šťastnú hviezdu, lebo – ako sa hovorilo v Bavorsku – ten, kto sa narodí na Vianoce, v nedeľu a ešte k tomu aj s jedným zubom, musí byť dieťa šťasteny!

Cisárska vila

Hneď po zásnubách zakúpila Žofia v Bad Ischli nádhernú vilu s veľkým anglickým parkom ako svadobný dar pre budúcich manželov a nechala pristavať dve krídla tak, aby pôdorys vytváral písmeno E ako Elisabeth.

Pre Františka Jozefa to bol vraj raj na zemi, ako sa vyjadril. Cisárska rodina tu trávila letné mesiace, ďaleko od viedenského dvora a jeho prísneho protokolu. Atmosféra v letnom sídle bola viac intímna, viac rodinná. Možno aj preto je vila ešte stále vo vlastníctve priamych potomkov cisárskeho páru. Je otvorená aj pre verejnosť, ale len v rámci organizovaných prehliadok, viac info: tu

Práve za týmto stolom podpísal vyhlásenie vojny Srbsku v roku 1914 a tiež známy manifest „Mojim národom“. Bol to jeho posledný štátny akt v Ischli pred svojím odchodom do Viedne. Do milovanej letnej rezidencie sa už nikdy nevrátil…

Rozľahlý park pred vilou láka k prechádzkam.

Jednou z cestičiek sa dostanete k mramorovému zámočku, ktorý bol pôvodne čajovňou, kde Sisi popíjala čaj z alpských byliniek. Dnes je tam fotomúzeum, ale bolo zatvorené, tak som sa odmenila aspoň krásnym výhľadom.

Hovorí sa, že aj Elisabeth rada chodila do Ischlu, teda určite aspoň spočiatku, lebo to bolo miesto, ktoré jej najviac pripomínalo Possenhofen v Bavorsku, kde trávila svoje idylické detstvo. Avšak ako vieme, neskôr začala čoraz viac unikať do zahraničia – pred manželom, pred viedenským dvorom, pred svojimi povinnosťami prvej dámy monarchie. Ale to je už iná story…

Pokušenie u Zaunera

Po dlhšej lekcii z rakúskej histórie určite dobre padne niečo sladké. V Bad Ischli sídli tradičná rodinná firma Zauner, ktorá už v minulosti dodávala svoje výrobky na cisársky dvor, preto smeli používať titul K.u.K. – „königlich und kaiserlich“ – kráľovský a cisársky dodávateľ.

Keď do firmy prišiel pracovať Josef Nickerl, bývalý cukrár zo známeho hotela Pupp v Karlových Varoch, vylepšil tunajšie receptúry a začal vyrábať tzv. Ischelské vafle. Samozrejme, že sa občas podarili nejaké nepodarky, Nickerl ich rozmrvil, pridal nugát, lieskové oriešky a čokoládu a zo zmesi formoval menšie keksíky, ktoré boli síce určené pre deti, ale čoskoro si ich obľúbili aj dospelí. Nickerl spolu s Viktorom Zaunerom špekulovali ďalej, pridávali nové ingrediencie a zdokonaľovali konzistenciu. Celú zmes potom natlačili do podlhovastej formy ako na srnčí chrbát a napokon to obalili v solídnej vrstve čokolády. Tak v roku 1905 uzrela svetlo sveta chýrna Zaunerova štóla a veľmi rýchlo sa zaradila k významným symbolom mesta. Musím sa priznať, že na môj vkus je až príliš sladká, takže mi z nej vždy postačí len malinký minikúsok. Ale určite to treba okoštovať, ak sa raz vyberiete do Bad Ischlu!

A určite si zájdite aj do Šťastnej uličky (Glückgasse). Visí tu Wetterstein – kameň, podľa ktorého môžete kontrolovať počasie. Počas mojej návštevy sa kameň nehýbal, bol suchý a vrhal tieň, takže už určite viete, že sa nám počasie vydarilo… 🙂

Ďakujem vedeniu Múzea mesta Bad Ischl za to, že mi dovolili fotiť v ich priestoroch, a tak tento článok obohatiť aj týmito fotkami.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri