Kantábria – krajina tisícich jaskýň
Jaskyňa 2: El Soplao – krehký zázrak prírody

Počas mojej návštevy Kantábrie som navštívila tri jaskyne, pričom každá z nich bola úplne odlišná a unikátna. V prvom článku sme predstavili jaskyňu Altamira s nádhernými maľbami pravekého človeka. Teraz sa pozrieme do jaskyne, v ktorej sa naplno prejavila tvorivá sila prírody.

El Soplao – krehký zázrak prírody

Keby malo byť podľa mňa, tak by sa táto jaskyňa nazývala Wau, pretože to bolo moje prvé slovo, keď som uvidela všetku tú nádhernú kvapľovú dekoráciu. A to wau! som počas hodinovej prehliadky jaskyne zopakovala ešte niekoľkokrát.

Jaskyňa sa však nazýva El Soplao (= závan, zafúknutie), čo je termín v baníctve a súvisí s prúdením vzduchu, ktorý baníci pocítia, keď prekopú tunel do iného priestoru s menším množstvom kyslíka.

Unikátna jaskyňa sa nachádza v pohorí Sierra de Arnero. V minulosti sa tu ťažil zinok. Baníci narazili na jaskyňu náhodne ešte v roku 1908, ale ponechali ju aj naďalej len ako spojovaciu chodbu. Baňa bola vyťažená v roku 1979. Aj dnes sa do jaskyne odveziete vláčikom, v areáli sa nachádzajú sochy baníkov a pred vchodom i v podzemí možno vidieť odstavené vozíky a rôzne banícke náradie. Hlavným lákadlom pre návštevníkov sú však nádherné galérie plné stalagmitov, stalaktitov i stalagnátov, ale tiež heliktitov najrozličnejších tvarov aj veľkosti.

Keď sa baňa zatvorila, do podzemných priestorov prichádzali vandali, olamovali najkrajšie kusy a potom ich predávali na trhoch ako suveníry. O záchranu jaskyne sa zaslúžil syn jedného z bývalých baníkov. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi aj odborníkmi ju poriadne preskúmali a jaskyňa bola v roku 2005 otvorená aj pre verejnosť. Môžete si vybrať medzi klasickou (1 hodina) alebo dobrodružnou prehliadkou, keď návštevníci vstupujú do podzemia v pracovných overaloch a prilbách s rozsvietenými čelovkami a pohybujú sa aj po menej prístupných miestach (2,5 hodiny). Sprístupnených je 6 km z celkových 17 km. Tretí typ je tzv. banícka túra, kde sa podrobnejšie oboznámite s namáhavou prácou baníkov.

Jednotlivé galérie jaskyne majú rôzne mená, napríklad Galéria duchov – priestor dlhý 350 m a široký v niektorých miestach až 35 metrov – dostal pomenovanie podľa skupiny stalagmitov, pripomínajúcich záhadné, biele nadprirodzené bytosti. V ďalšej galérii sa kvapľová výzdoba odráža v pokojnej hladine jazierka tak, že ani nie je poznať, kde končí voda. Magickú atmosféru jaskyne umocňuje aj špeciálne farebné osvetlenie. Zo stropu visia nielen rôzne malé a veľké stalaktity, ale aj drapérie – ťažké nepriehľadné záclony a zriasnené závesy.

Niektoré kvaple vyzerajú ako ovisnuté puky gigantických rastlín a niektoré si trpezlivo vyčkali moment, keď sa spojili so zo zeme vyrastajúcimi stalagmitmi a v tomto spojení vytvorili večný kvapľový stĺp – stalagnát.

Samozrejme, podobné útvary som videla už aj v iných jaskyniach. To, čo u mňa vyvolalo to niekoľkonásobné wau!, sú unikátne kvaple, ktoré akoby vzdorovali zemskej príťažlivosti. Sú všelijako pokrivené a ich nové excentrické prírastky vyrastajú vodorovne do všetkých strán. Odborne sa nazývajú heliktity. Podzemné priestory tejto jaskyne vymieľala krasová voda v období druhohôr (pred 240 miliónmi rokov), následne vytvoril vyzrážaný uhličitan vápenatý túto úžasnú výzdobu. A proces stále pokračuje…

Na vznik heliktitov sú rôzne teórie, najčastejšie sa spomínajú kapilárne sily a vietor, prúdenie vzduchu. Neviem, mám pocit, že som v jaskyni žiaden vietor necítila, ale nie som odborník. Táto jaskyňa je podľa mňa jedným z dôkazov, že najväčším umelcom je príroda a príroda má právo ponechať si o svojom umeleckom diele aj nejaké to tajomstvo…

V jaskyni El Soplao sú celé stropy pokryté týmito unikátnymi útvarmi. Niektoré vyzerajú ako podmorský svet plný koralov, sasaniek, rias a iných morských rastlín, iné mi zas pripomínali borovicové ihličie posypané čerstvým snehom. Keď sa miniatúrne kvapky vody začali trblietať v umelom osvetlení, akoby sa pred nami odhalili drúzy skvostného krištáľu. Tu mi už naskočili aj zimomriavky a keď som začala tú krásu fotiť, ruky sa mi mierne chveli od vzrušenia aj akejsi posvätnej bázne, aby som tým fantastickým formáciám nevzala kus ich vlastnej identity.

A na záver – hviezda jaskyne – veľký heliktit, ktorý sa ako skamenelý biely kaktus zavesený dolu hlavou vznáša nad hlavami návštevníkov…

Praktické informácie v španielskom a anglickom jazyku: tu

Ako sa dostať z hlavného mesta Santander do El Soplao: tu

Prečítajte si tiež:

ALTAMIRA – v umeleckej galérii pravekého človeka

Ďakujem TURESPANA a Fundación Camino Lebaniego za umožnenie návštevy tejto jaskyne.

Poznámka: všetky názory vyjadrené v článku sú moje vlastné.