Kitzsteinhorn – raňajky (takmer) v nebesiach

Kitzsteinhorn, alpský vrch v pohorí Vysoké Taury – Hohentauern (spolková krajina Salzbursko), poznajú hlavne lyžiari. Jeho charakteristická silueta sa stala aj súčasťou loga tohto regiónu.

Areál však nenavštevujú len lyžiari. Teraz v lete sem prichádzajú turisti, ktorí sa chcú vybrať na vysokohorskú turistiku a nadýchať sa čerstvého horského vzduchu. Alebo si dať výdatné, chutné raňajky – ako ja! Lebo aj to môže byť podobným skvelým zážitkom ako zimná lyžovačka.

Ja som sa sem dostala na začiatku leta, bolo ešte skoré ráno, väčšia časť údolnej stanice panoramatickej lanovky (911 m n.m.) sa strácala v hmle, takže ani nebolo vidno, kam nás kabínka povezie.

Počas jazdy sa však hmla začala rozostupovať a všade navôkol sa otvárali nádherné pohľady na skalné útesy, medzi nimi zarezané stužky stekajúcej vody z topiaceho sa snehu a sýtozelené stromové porasty. So stúpajúcou výškou stromy ubúdali. Po nízkej zeleni sa plazili žiarivo biele jazyky snehu. Na horskej pastvine sa pásli ovce.

Alpincenter vo výške 2,450 metrov n.m. bol zatiaľ bez ľudí, obchody so športovými potrebami sa otvárali a núkali svoj tovar na predaj. Ale dali sa tu okrem lyží a topánok požičať aj teplé zimné vetrovky. Tie sme síce nepotrebovali, pretože letné slnko rozdávalo svoje zlatisté lúče vysoko na oblohe, no ostrý, horský vietor bol studený.

Musím sa priznať, že som ešte hádam ani nebola na takom mieste, kde by sa stretávalo toľko všelijakých lanoviek. Ozajstný raj pre lyžiarov! Ľadovcové lyžiarske stredisko Kitzsteinhorn – priamo na hranici národného parku Vysoké Taury – ponúka 40 km zjazdoviek vo výške od 768 do 3,029 metrov n.m., je otvorené od októbra do júla. Je to jedno z najlepších lyžiarskych stredísk v Rakúsku, ba možno i v Európe – vlastne historicky prvý ľadovcový lyžiarsky svah v rakúskych Alpách, prvý ľadovcový areál v Rakúsku. Jeho rozvoj sa začal spustením veľkej kabínkovej lanovky 12. decembra 1965.

Dnes tu premávajú pohodlné lanovky rôznej veľkosti, tvaru i farby. V celej tej spleti sa mi najviac páčili okrúhle kabínky Gletscherjet 2. Ich výrazná červená farba nápadne kontrastovala s okolím. Oblaky boli už kdesi hlboko pod nami a majestátne vrchy sa sfarbili do rôznych odtieňov modrej a sivej.

Ešte stále sme však neboli v cieli nášho výletu, ale reštaurácia pod vrcholom Kitzsteinhornu sa už dala lepšie rozoznať.

Alpská kuchyňa vysoko nad oblakmi

Hore sme sa dostali ďalšou lanovkou – Gipfelbahn. Gipfel Restaurant je najvyššie položená reštaurácia v Salzbursku. Raňajky sa tu podávali vždy, ale od vlaňajšej jesene sa začali čoraz viac orientovať na spoluprácu s regionálnymi dodávateľmi a výrobcami, čo je jeden z hlavných pilierov udržateľného cestovného ruchu, ktorý čoraz viac presadzuje aj SalzburgerLand.

V ponuke sú raňajky viedenské aj lyžiarske, ale my sme si vybrali Gipfelfrühstück – vrcholové raňajky, veď od vrcholu hory (3,203 m n.m.) nás delilo už len necelých 200 metrov. Na Kitzsteinhorn ako prvý vystúpil Johann Entacher v roku 1828 – určite by sa divil, ako pohodlne sa sem človek dostane dnes, sto rokov po jeho výstupe.

Raňajky sme začali prípitkom z prosecca a likéru z koreňa horského enciánu. Potom nám na stole pristála trojposchodová drevená etažérka s najrozličnejšími dobrotami – syry, šunka, slaninka, nakladaný pstruh (ten bol fakt veľmi chutný!), rôzne nátierky, čerstvé pečivo, maslo, praženica, zelenina, jogurt, müsli, ovocný šalát – ako som spomínala, takmer všetky suroviny z tunajšieho regiónu. K tomu dva horúce nápoje podľa vlastného výberu, pomarančový džús a voda.

Ako sladká bodka na záver sa na tanieri objavili malé bábovky, krásne pocukrované, ako keď sa čerstvým snehom poprášia končiare okolitých hôr.

Jeden stojan je určený pre dve osoby, raňajky sa podávajú od 9.00 do 11.00 hod., cena je 24,90 € (rok 2021). Ani som to nevládala všetko zjesť! Môžem vás ubezpečiť, že po takýchto raňajkách nebudete ešte dlho hladní, takže kľudne by sa toto bohaté menu mohlo označiť aj ako brunch.

Viac info: tu

K raňajkám však dostanete aj jeden skvelý bonus navyše: vyhliadkovú terasu Top of Salzburg vo výške 3,029 metrov n.m., ktorá je najvyššou panoramatickou platformou v Salzbursku. Výhľad na ľadovcové kráľovstvo národného parku je úžasný, i keď ľadovec každý rok ustupuje o 3 – 8 metrov.

Ak vám vadí silný vietor, môžete si tento pohľad vychutnať aj zvnútra a pri šálke kávy pozorovať lyžiarov.

My sme ešte vliezli do tunela Hanna – pomenovanom podľa Johanny, manželky Ing. Wilhelma Fazokasa, podnikateľa, ktorý sa zaslúžil o rozvoj tohto ľadovcového lyžiarskeho strediska.

Je to 363 metrov dlhá štôlňa, súčasť Galérie národného parku Vysoké Taury, kde sa v šiestich info-zastávkach umiestnených do osvetlených výklenkov návštevníci oboznamujú s rôznymi zaujímavými faktami národného parku, napríklad o tom, ako sa tu ťažilo zlato a striebro (najväčší boom bol v 15. a 16. storočí), o lokálnych náleziskách krištáľu, ale aj smaragdu a epidotu, o ľadovci a permanentne zamrznutej zemi a pod.

Na konci tunela človek vystúpi z útrob hory na vyhliadkovú platformu. Opäť sa mu naskytne úžasný výhľad (3,000 m n.nm.), až na najvyšší rakúsky vrch Grossglockner – najmä pri takom fantastickom počasí, aké sme mali my. Rakúšania mu hovoria Kaiserwetter – počasie hodné cisára.

Zasnežené vrcholce mohutných hôr bez konca a začiatku sa leskli v poludňajšom slnku a zrazu ste mali chuť celú tú krásu objať, a to aj napriek tomu, že do vás prudko narážal mrazivý vietor, pokúšal sa vytrhnúť vám z ruky mobil a váš účes menil do prapodivných útvarov.

Cez tunel sme sa vrátili k hornej stanici – je to namáhavejšie, stúpate do kopca, tabuľky vás upozorňujú, aby ste v tejto nadmorskej výške kráčali pomaly. Ak nevládzete, pristavte sa pri veľkom kuse krištáľu a načerpajte si z neho potrebnú energiu.

Vrátili sme sa do Alpincentra, ktoré už medzitým ožilo lyžiarmi a návštevníkmi, ktorí sa slnili v lehátkach, a potom sme sa lanovkami zase zviezli naspäť do zeleného údolia.

Extra tip:

Summer Card – Letná karta – kombinovaný lístok pre prírodné aj ďalšie atrakcie regiónu, všetky lanovky, kúpaliská a mieste autobusy. Bezplatne ju dostávajú hostia ubytovaní v partnerských podnikoch, ich zoznam: tu

Ako sa sem dostať:

Z Bratislavy do Zell am See trvá cesta autom cca 5 hodín. Verejnú dopravu môžu hostia ubytovaní v regióne používať bezplatne.