Island – láva všade navôkol

Už pri pristávaní lietadla na malom letisku Keflavík vám je jasné, že táto krajina je celkom iná ako ostatné časti nášho svetadielu. Kam sa na Islande obzriete, všade je láva.

Niekedy sivá či modro-šedá, inokedy červená alebo žlto-hnedá, no väčšinou čierna, vo všetkých svojich podobách: raz ako jemnučký čierny piesok, inokedy zvráskavená ako telo korytnačky alebo ako zvlnená zem obrastená trávou, chrbát dinosaura alebo inej obludy vyčnievajúcej zo snehu. Alebo natrafíte na čierne vyvreliny najbizarnejších tvarov.

Najpozoruhodnejšie sú obrovské bubliny s trhlinami. Zemský povrch tu pripomína chrastu, ktorá sa začína odlupovať a praskať.

Stojíte na týchto miestach a v hlave vám víria otázky: čo sa tu odohralo pred miliónmi rokov? Ako sa zem dokázala nafúknuť, tak pomaly stuhnúť a popraskať? Nazeráte do tej otvorenej rany zeme a v podvedomí cítite, že tam, v horúcich útrobách sa ešte stále odohráva niečo neskutočné a tajomné. Zemská kôra je tu značne tenšia, magma sa dostáva bližšie k povrchu. Kedy ju zase pochytí túžba vyraziť z hĺbky a spustošiť všetko navôkol? Island je jedným z najaktívnejších sopečných regiónov sveta, 30 z 200 sopiek je ešte stále činných. Na našich potulkách sme natrafili na sopky mnohých tvarov a typov: lávové, struskové, bahenné, štítové, puklinové, stratovulkány a dokonca aj pseudokrátery.

Najväčšia katastrofa sa odohrala v roku 1783, keď pri výbuchu sopky Laki láva zaliala územie s rozlohou takmer 600 km². Popol a sírny prach pokryli celý ostrov, padal kyslý dážď, celá pätina obyvateľov zahynula a dánsky kráľ, do ktorého kráľovstva Island vtedy patril, vážne uvažoval o vysťahovaní zvyšku obyvateľstva do Dánska. Geológovia sa stále obávajú väčšieho výbuchu…

Sopky

Prečo majú vlastne sopky väčšinou ženské mená? Azda preto, že ich erupcie pripomínajú záchvaty hysterických žien? Aj na Islande sa sopky volajú Askja, Krafla, Hekla… Práve o tej poslednej sa zvyčajne hovorí: „Choď na Heklu, choď do pekla!“ Ani sa mi nechcelo veriť, že tento impozantný a mierumilovne pôsobiaci kopec so snehovou čiapkou vybuchol najmenej 20-krát, naposledy ani nie pred 20 rokmi.

Mnohé sopky sú jednoducho nádherné, napr. Krafla, okrovo-žltý kráter ukrýva dokonale modré jazero. Prítomnosť zlovestnej sily pripomínajú len horúce výpary, ktoré zem vydychuje na niekoľkých miestach v okolí.

Cesty-necesty

Dovolenka na Islande je zvláštna aj tým, že veľa času strávite vo vypožičanom aute – najlepšie nejakom terénnom. Hlavná okružná cesta okolo ostrova je na dobrej úrovni, ale stačí čo len na chvíľu odbočiť do vnútrozemia a ocitnete sa na cestách prašných, kamenných alebo lávových. Niektoré z nich sú pojazdné len dva mesiace do roka. Aktuálna prejazdnosť ciest sa dá zistiť v anglickom jazyku: tu

Často vedie komunikácia priamo cez rieku. Pritom množstvo vody sa v riekach dokáže veľmi rýchlo meniť v závislosti od počasia, keď slnko roztápa na poludnie blízke ľadovce, hladina prudko stúpa. Pri silných dažďoch sa brod v priebehu desiatich minút stane neprejazdný.

Keď sme sa vybrali k sopke Askji, popri ceste tiekla rieka, ktorá sa rôzne krútila a vlnila, takže sme museli viackrát cez ňu prejsť. Rieka sa však menila, niekde bola užšia, inde širšia, s povážlivo silným prúdom. Došli sme k miestu, ktoré vyzeralo dosť nebezpečne, a nikto navôkol, s kým by sa dalo poradiť.

No zrazu, kde sa vzali, tu sa vzali – prifrčali dvaja deduškovia ako z rozprávky a bez akéhokoľvek zaváhania si to na svojom landcruiseri namierili rovno cez rieku. To nám dodalo odvahu, zvládli sme to, ale na spiatočnej ceste nám na jednej strane vliezla cez dvere voda až do auta! No možno sme neboli jediní, v ten deň sme sa míňali s autom, kde si jeho posádka na zadných oknách sušila ponožky…

Ako na polárnej expedícii sme sa potom brodili snehom, trasu vytyčovali kolíky zarazené do zeme v dosť veľkých intervaloch, pre hmlu nebolo ten nasledujúci ani vidno. A to bol začiatok júla!

Po necelej hodine sme sa ocitli pri cieli mašej cesty. Stáli sme na okraji krátera sopky Askja zababušení od hlavy po päty. Pod nami v 60-metrovej hĺbke veselo džavotali ľudia, ktorí sa ako malé deti bláznili v teplej, mliečnej vode priamo v kráteri sopky. Pred nami smerom k horizontu sa rozprestieralo ďalšie nádherné jazero, modré ako letná obloha, ale studené ako ľad…

Extra tip:

Auto sme mali zapožičané od firmy Reykjavik rent a car, preberali a odovzdávali sme ho na letisku. So službami sme boli veľmi spokojní, odporúčame.

Páčil sa ti tento príspevok? Tak napíš koment alebo daj lajk na facebooku alebo zdieľaj.

Prečítaj si tiež:

Island – sila vody

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri