Kaffeehaus – tradičná viedenská kaviareň

Podľa rakúskeho spisovateľa Alfreda Polgara kaviareň je miesto, kde chce byť človek sám, ale potrebuje k tomu spoločnosť. O typickej viedenskej kaviarni, ktorá sa tu nazýva Kaffeehaus, to platí dvojnásobne!

Len čo vkročíte dovnútra, dýchne na vás zašlá sláva dávnych čias a okrem vône kávy vás ovanie nostalgický flair. Hektika všedného dňa tu nemá miesto, nahradila ju pokojná atmosféra a šepot konverzujúcich hostí. Nikto sa neponáhľa, pri jednom drinku možno sedieť aj hodinu, debatiť, spomínať, rozjímať, rozmýšľať, písať román, ťukať do notebooku alebo si radšej zahrať karty či biliard. Aj preto sú kaviarne väčšinou umiestnené v rohových domoch, majú tvar L-ka, v prednej miestnosti sa podávala káva a v zadnej zvykol stávať biliardový stôl.

Jednoduché drevené stoličky. Plyšové sedačky pre tých, ktorí chcú mať väčšie pohodlie, lemujú rad veľkých okien, za krorými uháňajú ľudia aj auta svojím každodenným tempom. Hostia usŕkajú kávu, pozorujú dianie na ulici a v ich vnútri sa im rozlieva teplo od horúceho nápoja, ako aj od pocitu, že aspoň na chvíľu unikli tomu vonkajšiemu stresu. Veď o takejto typickej viedenskej kaviarničke sa hovorí aj to, že sa tu konzumuje čas a priestor, ale len kávu nájdete na svojom účte…

Noviny a časopisy v drevených rámoch visia na vešiaku ako šaty nachystané na módnu prehliadku a trpezlivo čakajú, kedy budú môcť poslúžiť a vydať informácie, v nich obsiahnuté. V minulosti, keď ešte nebol internet, bola ponuka novín dokonca dôležitejšia než kvalita ponúkaných nápojov. Často nechýbali ani encyklopédie pre vášnivých krížovkárov.

Klavír tu stojí otvorený, ako by sa sám ponúkal. Čaká, kým príde jeho hodina, keď sa prsty klaviristu dotknú jeho kláves, do priestoru kaviarne sa rozleje príjemná melódia a rozvíri ten závan nostalgie driemajúci na starých hodinách, kvetoch vo váze i na niektorých hosťoch… Ozaj, veď aj hudbu Johanna Straussa si po prvýkrát vypočulo publikum v kaviarni!

Servírka sa zvŕta za pultom s vitrínami, v ktorých – ako vzácne koruny pre pomazané hlavy – trónia vystavené torty, narezané do úhľadných trojuholníkov. Alebo sú to rezy, veľké porcie, v ktorých sa vo vrstvách strieda krém s jemným cestom. Často sú to vlastné špeciality podniku. Takým pokušeniam sa len ťažko odoláva, ľahšie je presunúť diétny režim až na nasledujúci deň.

Nápojový lístok obsahuje celý rad kávových špecialít, niektoré obsahujú len mlieko alebo šľahačku, ale nájdete tu aj kávu s rumom, likérom alebo vaječným žĺtkom. Ešte na začiatku 90. rokov výber uľahčovalo 20 farebných kartičiek, mohli ste si vybrať váš obľúbený odtieň – od svetlobéžovej až po celkom čiernu.

Poblednutý čašník – veď celé dni trávi v interiéri kaviarne – obratne lavíruje s malou táckou a elegantne ju položí pred vás na malý mramorový stolík. Podľa úrovne kaviarne podnos je buď hliníkový, nerezový alebo strieborný. Vedľa šálky s kávou je pohár s vodou a na ňom krížom položená kávová lyžička. Podávanie vody má svoj pôvod v časoch, keď kávičku popíjala len vznešená šľachta – zamiešať si nápoj a potom lyžičku odložiť na podšálku, alebo nedajbože ju ešte aj oliznúť, nesvedčilo o dobrých mravoch! Lyžička sa preto odkladala do vody v pohári.

Dúfam, že som vás dostatočne navnadila a že keď sa najbližšie ocitnete vo Viedni, tak si zájdete aj do niektorej z vychýrených kavirarní, ktoré sa pýšia titulom Kaffeehaus (na blogu vám ich budeme postupne predstavovať). Treba však rátať s tým, že jedna káva stojí aspoň 5 €!

Aby ste sa v nápojovom lístku lepšie vyznali, tu je viedenský kávičkový slovník:

Schwarzer – malý alebo veľký (v nemčine je káva mužského rodu) – čierna káva bez cukru a mlieka, v podstate espresso alebo mokka

Verlängerter – Schwarzer s dvojitým množstvom vody

Brauner – čierna káva s trochou mlieka

Kapuziner – čierna káva s veľmi malou troškou mlieka alebo jednou kvapkou smotany

Melange – najobľúbenejšia káva vo Viedni, v podstate talianske cappuccino – čierna káva s veľkou porciou mlieka, vyšľahanou mliečnou penou, posypanou kakaom

Einspänner – rovnaký názov sa používa pre koč ťahaný jedným koňom. Je to čierna káva s veľkou čiapkou šľahačky, servírovaná v sklenenom pohári s uškom – keď kočiš čaká na zákazníkov, bohatá šľahačková vrstva udrží nápoj dlhšie teplý a keď sa objaví zákazník, stačí ju len rýchlo v káve rozmiešať.

Fiaker – tu sa jedná o dvojzáprah. Káva je podobná, ale je vylepšená o prídavok rumu alebo ovocnej pálenky

Maria Theresia – čierna káva s pridaním pomarančového likéru

Franziskaner – malý Schwarzer s veľkým množstvom mlieka a šľahačky posypanej kakaom

Kaisermelange – melange káva povýšená do prívlastku „cisárska“ – čierna káva posilnená žĺtkom a koňakom, niekedy sa pridáva aj trochu medu

Eiskaffee – pochúťka v horúcich letných dňoch – studená káva s ľadom a vanilkovou zmrzlinou

Viedenská kaviareň prežila monarchiu, dve svetové vojny, ale aj veľkú krízu v 60. rokoch minulého storočia, keď z Talianska cez štíty Álp dorazilo do Rakúska espresso – silná čierna káva v malej šáločke, ktorá sa dá vypiť takmer za pochodu. Aj Viedenčania, ktorí si inak tak potrpia na tradície, podľahli novej móde. A svoje zohral aj ďalší nový fenomén – televízia! Zrazu ľudia radšej vysedávali doma a v papučiach popíjali kávu rovno pred televíznou obrazovkou v pohodlí svojho príbytku. Tradícia začala znovuožívať koncom 80. rokov. Ľudia sa opäť začali viac stretávať, a hlavne pri šálke chutnej kávy. Veď v kaviarňach sa oddávna stretávali intelektuálne kruhy, tu sa rodili nové idey.

V typickej viedenskej kaviarni kávu nepijete, ale si ju vychutnávate. V celom meste je vyše 1100 kaviarní rôzneho typu, takmer 1000 espresso-barov a viac ako 200 café-cukrární. Avšak nie každá kaviareň sa honosí názvom Kaffeehaus, na to musí spĺňať vyššie uvedené podmienky.

Dnes je kultúra viedenskej kaviarne dokonca zapísaná na UNESCO-zozname nehmotného dedičstva (od októbra 2011).

Ak sa chceš dozvedieť, ako sa káva vôbec dostala do Viedne a kto založil prvý Kaffeehaus, prečítaj si náš článok: tu

Páčil sa ti tento príspevok? Tak napíš koment alebo daj lajk na facebooku alebo zdieľaj.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri