Väčšina krajín ukrýva svoje poklady v múzeách, kde ich návštevníci môžu obdivovať v špeciálnych vitrínach. Objekty sú dômyselne nasvietené a pravidelne sa na nich utiera prach. Moldavsko má svoje vzácne exponáty pod zemou. Prach ani pavučiny z nich nikto neutiera. Hovoríme totiž o fľašiach, v ktorých dozrieva víno.
Pred hotelom v Kišiňove čakalo niekoľko mikrobusov a zjavne viac turistov, než bolo miest v pripravených dopravných prostriedkoch. Mne sa ušlo miesto v jednom z nich hneď vedľa šoféra, takže som odtiaľ mohla dobre pozorovať, čo sa bude diať. Avšak organizátorov vzniknutá situácia nezaskočila, o chvíľu sa objavili s obyčajnými drevenými stoličkami, ktoré jednoducho postavili do voľného priestoru v mikrobusoch. Našťastie sme necestovali ďaleko, pretože mestečko Cricova sa nachádza len 15 km od hlavného mesta Moldavska. Tesne pred príjazdom lemovali cestu po oboch stranách orechy, v jesennom období na konci septembra nádherne sfarbené do žlta. Za nimi sa tiahli nekonečné rady viniča, ktoré dávali tušiť, do akého impéria sa práve približujeme. Ostatne – to nám prezradil aj nápis, vtipne ozdobený vínovými fľašami.
Z mikrobusov sme sa presunuli do červených vláčikov.
Konečne sme vošli do labyrintu podzemných pivníc. S hĺbením tunelov sa tu začalo už v 15. storočí, keď bolo treba vápenec na výstavbu hlavného mesta. Neskôr sa prišlo na to, že sa tu udržiava konštantná teplota 10 – 13°C počas celého roka, ako aj vlhkosť 90 – 100%, čo sú ideálne podmienky na skladovanie vína.
Dnes je tu 120 km chodieb, asi polovica slúži na uskladnenie vína. Táto spleť je ako ozajstné mesto, sú tu dopravné značky a ulice majú svoje názvy, akurát že nie podľa spisovateľov a národných hrdinov, ale podľa odrôd vína: Cabernet, Chardonnay, Cordu, Savignon… Cesta vláčikom má niekoľko zastávok, na ktorých sa dozvedáme, že je tu uskladnených 1,3 milióna fliaš – ale čuduj sa svete, toto ešte nie je moldavský rekord! Medzi nimi sú aj trofeje z 2. svetovej vojny – vin de Moselle, de Rhein, de Bourgogne a iné vzácne vína z prvej polovice 20. storočia, pochádzajúce zo súkromnej zbierky Hermanna Göringa, jedného z najmocnejších mužov nacistického Nemecka. Červená armáda previezla po vojne časť jeho kolekcie na Krym a časť práve sem do Moldavska. Najstarším exponátom cricovských pivníc je však jeruzalemské víno z roku 1902 od firmy Mogit David. A taktiež Becherovka z toho istého roka.
Ďalšiu časť sme absolvovali pešo. Chodby vytvárali pôdorys vínovej fľaše, boli vydláždené mramorom a po ich stenách sa nachádzali samé výklenky plné fliaš.
Tu majú svoje kolekcie vína aj svetoví štátnici: Angela Merkelová, Vladimír Putin, Donald Tusk, John Kerry a pod.
Fotografie významných osobností, ktoré Cricovu navštívili, sú vystavené v ďalšej miestnosti. Nechýba medzi nimi ani Jurij Gagarin, prvý človek, ktorý vzlietol do kozmu. Traduje sa, že tu sovietsky kozmonaut v roku 1966 strávil až dva dni a po svojej návšteve vraj povedal, že je ľahšie dostať sa do vesmíru než von z týchto pivníc. Každopádne však do knihy hostí zaželal moldavskému vínu ešte veľa medailí. A že ak nebude dosť kovu na tieto medaily, tak ho s kolegami privezú z Mesiaca alebo z inej planéty…
A naozaj, vína so značkou „Cricova“ získali už celý rad ocenení na rôznych národných i medzinárodných súťažiach. Ich pýchou je aj perlivé víno, ktoré sa vyrába podľa klasickej francúzskej metódy. Fľašky sú tu uskladnené v stojanoch dolu hlavou a sprievodkyňa nás upozornila, že sa ich nemáme dotýkať. No len čo sme prešli do ďalších priestorov, ozvalo sa „bum! bum!“ Niektorí návštevníci sú proste ako malé deti, môžete ich upozorniť aj v desiatich jazykoch, čo nemajú robiť, aj tak neodolajú pokušeniu…
Potom sme si pozreli miestnosti na degustáciu. Človeku sa vôbec nechcelo veriť, že je 100 metrov pod zemou. Európsku sálu ozdobovali vitrážové okná znázorňujúce premeny viniča počas kalendárneho roka. Dalšie nádherné, luxusné miestnosti mali na stenách reliéfy s loveckými výjavmi alebo tématikou pestovania viniča, spracovania hrozna a pod. Vôbec sa nedivím, že tu pred pár rokmi oslavoval svoju 50tku dokonca aj Putin! O jeho návšteve Cricovy sprievodkyňa taktne pomlčala, ale vzhľadom na to, že ruský prezident má svojich spoľahlivých bodyguardov, myslím si, že nehrozilo, aby sa v podzemnom labyrinte „stratil“ ako Gagarin.
A ešte tu bola aj menšia miestnosť, znázorňujúca morské dno – ako symbolická spomienka na Sarmatské more, ktoré na tomto území existovalo pred 12 miliónmi rokov.
A samozrejme, ani my sme neobišli na sucho. Celkom na záver nás čakala ešte ochutnávka cricovských vín.
Ale s mierou, takže sme sa nestratili ako kedysi Gagarin, a bez problémov sme sa zase dopravili naspäť do Kišiňova.
Verím však, že sme svojou návštevou motivovali moldavských výrobcov vína, aby pokračovali v dlhej tradícii. Veď Moldavsko, aj keď je len malá krajina, sa v roku 2013 umiestnilo (podľa FAO) medzi krajinami produkujúcimi víno na 21. mieste! Väčšina vín ide na export, každý rok sa okolo 67 miliónov fliaš vydáva na cestu do Číny, Poľska, Ruska a USA.
Viac informácií o Cricove v anglickom alebo ruskom jazyku, ako aj kontakty, nájdete tu.
Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Ďakujeme National Inbound Tourism Association of Moldova a National Office for Vine and Wine za podporu pri organizovaní tejto návštevy.
Moldova
Súvisiace články:
6 ďalších pozvánok na koštovku vína v Moldavsku
….
Schade dass es ist nicht meine eigenen Keller!!
😉
AS
Sú moldavské vína aj na Slovensku? Budem pozerať v obchodoch a keď uvidím, tak si určite jednu fľašu kúpim a spolu ju vypijeme.
Mária
Čoskoro napíšem ešte o ďalších vinárskych podnikoch, ktoré sme navštívili. Jeden z nich exportuje na Slovensko, vína by sa mali predávať v Tescu a v COOP Jednota.