TON &#8211; miesto, kde sa vyrába najpredávanejšia stolička na svete

Ak ste už boli v typickej viedenskej kaviarni, tak ste si možno všimli, že tam okrem vône kávy, ležérnej atmosféry a novín v drevených rámoch ešte k typickým atribútom patria aj jednoduché drevené stoličky. Najčastejšie je to stolička č. 14 – s dvojitým ohnutým operadlom na chrbát, pozostávajúca zo 6 častí. Najpredávanejšia stolička na svete.

Tretia stolička zľava v prostrednom rade.

Túto stoličku volajú aj „thonetka“. Vyrobil ju nemecko-rakúsky stolársky majster a podnikateľ Michael Thonet – priekopník novej metódy výroby nábytku, založenej na princípe ohýbania bukového dreva v horúcej pare.

Thonet sa najprv pokúšal vyrábať nábytok z lepených a ohýbaných drevených lamiel. Postupne technológiu zdokonaľoval a vyrábal elegantný nábytok ľahkých, pôvabne zakrivených tvarov. Tým sa výrazne odlíšil od ťažkých vzorov z minulosti. V roku 1841 sa na veľtrhu v Koblenzi stretol s kancelárom Klemensom Metternichom, ktorý bol jeho nábytkom nadšený. Metternich pozval Thoneta do Viedne a sprostredkoval mu tu aj prvé objednávky. Dokonca mal príležitosť predstaviť svoje výrobky aj cisárskej rodine. Napokon sa Thonet rozhodol presťahovať do Viedne. So svojimi synmi založili firmu Gebrüder Thonet (Súrodenci Thonetovci), začali pracovať pre knieža Lichtenštajna na drevenej podlahe a výzdobe interiéru jeho mestského paláca a otvorili si tu aj svoj prvý obchod. Dokonca od cisára získali aj povolenie používať drahé drevo pri experimentovaní vo výrobe. V roku 1850 vyrobil Thonet svoju stoličku č. 1. Nasledoval úspech na výstave v Londýne aj v Paríži. V roku 1856 otvorili novú továreň v Koryčanoch na Morave a v nasledujúcich rokoch ďalších 5 stredoeurópskych výrobných podnikov. Thonet pokračoval v zlepšovaní svojich výrobných metód.

Ikonická stolička č. 14 je z roku 1859. Na Svetovej výstave v Paríži získal Thonet zlatú medailu a dodnes sa vyrobilo vyše 80 miliónov týchto stoličiek! A stále sa vyrábajú nové. Kde? Aj v Česku – v českej spoločnosti TON, ktorá nadväzuje na koncern Thonet-Mundus.

Tento koncern vznikol po 1. svetovej vojne, keď sa spojili traja najväčší konkurenti – Thonet, Mundus a Kohn. V dobe svojho obrovského úspechu, založil Michael Thonet v roku 1861 továreň práve tu, v Bystřici pod Hostýnem. Bolo to ideálne miesto, pretože v okolí bolo veľa bukových hájov. Dnes je to najstaršia dodnes fungujúca továreň svojho druhu na svete (vyše 160 rokov). A práve tu si môžete pozrieť celý proces výroby v rámci organizovaných prehliadok.

Prehliadka začína vo vile z roku 1873. Otvorenia tohto rodinného sídla sa Michael Thonet nedožil. Zomrel vo Viedni v roku 1871, pochovaný je na Centrálnom viedenskom cintoríne.

Za vilou sa rozprestiera krásny veľký park. Je tu nielen jazierko, ale napríklad aj drevené búdky pre vtákov na stromoch, lebo firma kladie veľký dôraz na prepojenie s prírodou. V parku si môžete posedieť a relaxovať nielen na lavičkách, ale samozrejme, aj na stoličkách. 🙂

Prvou miestnosťou prehliadky je sklad reziva. Drevo tu čaká po dobu 5 mesiacov. Dôležité je pritom udržiavať správnu vlhkosť. Dnes je už v okolí bukových hájov menej, preto drevo dovážajú aj zo Slovenska.

Upútali nás vozíky s odpadom. Dozvedeli sme sa, že z neho lisujú bio-tehly. V spolupráci s univerzitami a dizajnérmi sa potom z nich vytvárajú rôzne objekty pre výstavy vo vile. Z odpadu sa vyrábajú aj hracie kocky alebo drevené rúčky pre módne kabelky a pod. Takže len veľmi malá časť ostáva nepoužiteľná.

Potom sme vstúpili do vnútorných priestorov továrne a mohli sme sledovať výrobu stoličiek z bezprostrednej blízkosti. Samozrejme, že ma najviac zaujímala stolička č. 14. Dlhé drevené hranoly sa najprv pomocou stroja zmenia na dlhé oblé tyče.

Mohli sme tyč podržať v ruke a vyskúšať, aká je pevná. Vôbec sa nám nechcelo veriť, že sa tento kus dreva bude dať ohnúť. Najprv sa ale musí vložiť do pece – do pary s teplotou cca 100°C. Potom jeden muž tyč vybral, spolu s kolegom ju pripevnil na stojan a ku kovovej forme a vzápätí ju ohli akoby to bol kus gumy.

Neveriacky sme znova a znova pozorovali ten rituál, dvojica ohýbačov presne vedela, čo má robiť, ich pohyby boli zosúladené ako pri nejakej tanečnej choreografii. Ale v skutočnosti si táto práca vyžaduje patričnú silu i zručnosť.

Ohnuté drevo sa potom uloží do Thonetovho vynálezu – špeciálnej formy (pasnica), ktorá zabezpečí, že sa drevo spevní. Hotové ohyby musia potom ešte 3-4 týždne odpočívať v klimatizačnej komore.

Do ohnutého operadla sa môže ešte vložiť špeciálny detail. Stolička s detailom srdca je remeselne najnáročnejším produktom firmy.

Vo firme TON vedia vyrobiť aj tzv. split – ako jediní na svete.

Kratšia tyč sa po vybratí z pary upevní…

…a drevo sa rozštiepi a ohne najprv do jednej strany…

Drevené kresielka so splitom pred dokončením

Je naozaj fascinujúce pohybovať sa po výrobni, vidieť nejaký výrobok v počiatočnej fáze…

…a potom na inom mieste vidieť, na čo vlastne tento objekt slúži…

…a napokon si pozrieť finálny produkt. A spoznávate split na nohe stolíka?

Niektoré stoličky majú výplet z rákosia, ktoré sa dováža z Vietnamu.

V rámci prehliadky sme navštívili aj dielne, kde sa výplet zapracováva do rámov –

Počas prehliadky sme videli, ako sa drevo brúsi, lepí, farbí, lakuje a naolejuje. Ale tiež ako sa dopĺňajú čalúnené časti a ako sa hotové výrobky kontrolujú a balia. Thonetov úspech spočíval aj v tom, že jeho stoličky sa dali rozobrať na niekoľko komponentov, a tak vyrobiť v jednotlivých procesoch delenia práce. Tak sa stolička č. 14 stala prvým sériovo vyrábaným kusom nábytku na svete. Okrem toho sa dali rozložené stoličky ľahko vyvážať v jednoduchom balení, a to do celého sveta. 36 rozložených stoličiek sa zmestilo do krabice s objemom 1 m³. A skúsení pracovníci dokážu jednu stoličku poskladať za 90 sekúnd.

Na stene vo výrobnej hale sme videli aj prototypy viacerých stoličiek: samozrejme v prvom rade nadčasovú klasiku – stoličku č. 14.

Ale aj jej prepracovanú formu – stoličku zo 6 kusov dizajnéri zminimalizovali na tri časti. Táto stolička č. 314 bola vyrobená pri príležitosti 150. výročia založenia firmy. Tiež barová stolička č. 18 – ikonický nábytok nielen pre parížske kaviarne. Alebo kreslo č. 811, ktoré v roku 1930 navrhol slávny rakúsky architekt a dizajnér Josef Hoffmann. Túto stoličku dizajnéri prepracovali na model 21. storočia – s otvormi vyrobenými laserom – ako model č. 822. A tiež sme videli stoličku č. 30, ktorej elegantný dizajn obdivoval francúzsky architekt Le Corbusier a často ju používal vo svojich projektoch. Všetky tieto typy stoličiek si môžete pozrieť: TU

A tiež som tu videla, ako sa vyrába stolička, akú som mala kedysi v mojej detskej izbe. Až teraz som sa dozvedela, že sa volá Ironica.

Na záver prehliadky sme sa ešte znovu zastavili vo vile a prezreli sme si showroom. Teraz sme už niektoré výrobky vedeli aj pomenovať a hlavne sme si uvedomili, koľko je v nich ručnej práce. Každá jedna stolička musí prejsť 20 pármi rúk, kým sa stane hotovým výrobkom.