Hukvaldy &#8211; rodné miesto skladateľa Leoša Janáčka

Hukvaldy je obec v Moravskosliezskom kraji. Na erbe obce nájdete modrú lýru, červené cimburie a červenú líšku. Zatiaľ čo cimburie symbolizuje bývalý hrad (dnes jeho ruiny patria k najväčším v Česku)…

…ostatné dva symboly sú späté s najslávnejším rodákom, českým hudobným skladateľom Leošom Janáčkom.

Podobnú lýru sme uvideli aj pri prechádzke po obci, neďaleko bývalej školy. Školská budova vznikla prestavbou debnárne pivovaru a vyučovalo sa v nej až do roku 1980.

Je to budova, v ktorej sa 3. júla 1854 narodil Leoš Janáček. Dnes si už len ťažko vieme predstaviť, že rodina so 14 deťmi obývala len jednu miestnosť, navyše v tých časoch ešte o jeden meter menšiu, nezateplenú a s deravou strechu. Z jedného okna bolo vidno kostolnú vežu, z druhého bývalý pivovar.

Janáčkov otec bol učiteľ, zarábal veľmi málo. Keď sa prejavil hudobný talent ich syna, poslali 11-ročného Leoša na štúdium do Brna do kláštora. Viedol ho otcov priateľ, ktorý sa ujal chlapca a platil mu školné. Janáček pokračoval v štúdiu v Prahe, Viedni a Lipsku, potom pracoval na škole v Brne ako učiteľ hry na organ. Privyrábal si aj ako učiteľ klavíra, tak spoznal svoju budúcu manželku manželku, o 10 rokov mladšiu Zdenku.

Jeho tvorba bola spočiatku odmietaná. Janáček mal osobitý originálny štýl, vychádzajúci z ľudovej hudby moravských regiónov. Veľmi rád a často sa vracal do Hukvald, kde tiež zbieral ľudové piesne, ale dokonca aj ľudskú reč, ktorú označoval za okno do duše. Podľa neho je reč výrazom povahy človeka a jeho momentálneho rozpoloženia a Janáček bol presvedčený, že ju možno objektívne zaznamenať pomocou notového zápisu.

V budove, kde sa skladateľ narodil, je teraz múzeum, v ktorom sa oboznámite s hlavnými medzníkmi jeho života, uvidíte fotografie jeho i jeho rodiny. V závere expozície je malý obchod, kde si môžete kúpiť aj plyšovú líšku. Prečo líšku? Jednou z najvýznamnejších Janáčkových opier sú Príhody Líšky Bystroušky. Hlavnou postavou je múdra líška.

Celosvetovo sa však Janáček presadil iným dielom – operou Jej pastorkyňa (uvádza sa aj pod názvom Jenufa). Na opere pracoval skladateľ desať rokov a v roku jej dokončenia ho postihla najväčšia rana života – na týfus zomrela jeho jediná dcéra Olga vo veku 21 rokov.

Jeho alternatívnym životným priestorom, kde cítil pevné zakotvenie v rodine a v priateľských vzťahoch, sa stali Hukvaldy. Prichádzal sem cez prázdniny, býval u rodiny Sládekovcov (hájnik a kastelán na hrade), zapisoval ľudové piesne a tance a v prírode čerpal novú energiu pre svoju ďalšiu pedagogickú a skladateľskú činnosť. Aj dnes je na jeho obľúbenom mieste na jednom z tunajších kopcov Janáčkova lavička, z ktorej je pekný výhľad na okolie.

O niekoľko rokov neskôr si Janáček kúpil v obci dom. Ten dom – č. 79 – stále stojí a ako Pamätník Leoša Janáčka je otvorený pre verejnosť.

Historický interiér je pôvodný. Niekedy máte dojem, že si skladateľ len musel odskočiť niekam na prechádzku alebo možno do Prahy na premiéru nejakej svojej novej opery…

Počas našej návštevy chýbalo harmónium, ktoré bolo v oprave. No kým sme si pozreli dom a interaktívnu expozíciu s jemnou dávkou humoru, harmónium práve priviezli z opravy a položili ku stene do obývačky. A dokonca sme sa stali svedkami aj kratšieho koncertu.

V záhrade sme potom objavili nielen chutné zrelé čerešne, ale aj Leoša Janáčka v životnej veľkosti (bol vraj menšieho vzrastu po mame, zatiaľ čo po otcovi zdedil výbušnú povahu)…

…ale aj kuželky, ktoré rád hrával v tunajšej krčme.

Informácie k návšteve domu: Nadace Leoše Janáčka

Ak niekedy navštívite Hukvaldy, určite sa vyberte aj na prechádzku do obory. Založil ju v roku 1567 olomoucký biskup Vilém Prusinovský. Keď od cisára Maximiliána dostal do daru 20 danielov, dal pre ne ohradiť kus lesa. Dnes je to jedinečná prírodná pamiatka. Okrem danielov tu žijú aj muflóny a diviaky.

Upútali nás aj torzá starých stromov. Ich dutiny slúžia ako biotop pre pižmovca hnedého, v Česku silne ohrozeného druhu chrobákov.

V obore sme našli aj sochu Líšky Bystroušky, ktorá nám opäť pripomenula, že tadiaľto chodieval aj Leoš Janáček.

Skladateľ zapisoval a zbieral po celý svoj život nielen piesne a reč, ale medzi jeho vyše 3000 notovými záznamami môžete nájsť aj pískanie komára, bzukot včely, brechot psa alebo kikiríkanie kohúta (ale napríklad aj vŕzganie parkiet 🙂 ).

Leoš Janáček však netrávil svoj čas len v rodných Hukvaldoch. Vyučoval 30-40 hodín týždenne, dirigoval spevácky spolok aj kláštorný chór, pripravoval koncerty, komponoval hudobné diela… Jeho zdravotný stav poznačila aj smrť dcéry… Preto často navštevoval aj neďaleké kúpele Luhačovice. Tu sa v roku 1917 zoznámil s Kamilou Stösslovou. Mal 65 rokov, jeho manželstvo bolo už dávno prázdne. Kamila mala 25, bola vydatá a mala dve deti. Ona v Janáčkovi našla priateľa, on v Kamile zas inšpiračný zdroj, vysnívaný ideál ženy. Jeho prudké životné tempo sa začalo prejavovať aj v jeho skladbách. Hovorí sa, že čím bol Janáček starší, tým bola jeho hudba mladšia a expresívnejšia.

Janáček veľmi chcel do svojej rodnej obce pozvať aj Kamilu a ukázať jej svoj dom a svoje obľúbené miesta. Dlho to odmietala, ale potom prišla aj s jedným synom. Išli sa prejsť do obory, kde sa chlapec stratil. Všetci ho hľadali. Navyše, prihnala sa búrka. Vyčerpaný Janáček prechladol a o 14 dní neskôr zomrel v ostravskej nemocnici (12. augusta 1928). Hoci si prial byť pochovaný v Hukvaldoch pri svojich rodičoch, jeho hrob je v Brne.

Na počesť veľkého rodáka sa od roku 1976 koná Medzinárodný hudobný festival Leoša Janáčka, považovaný za tretí najdôležitejší festival klasickej hudby v Českej republike, v niekoľkých mestách Moravskosliezskeho kraja. Hlavnými centrami festivalu sú Hukvaldy a Ostrava ako miesta jeho narodenia a smrti. Cieľom festivalu je prezentácia Janáčkových diel a propagácia českej hudobnej tvorby, vrátane súčasnej.

Extra tip: či už po prechádzke po obci, ale hlavne po prechádzke po obore, určite vyhladnete. Potom odporúčam reštauráciu U námořníka, ktorú som už dvakrát navštívila a vždy som bola veľmi spokojná. Pri mojej prvej návšteve som po prvý raz okoštovala typický koláč frgál, najlepší je s hruškovou náplňou.

Počas druhej návštevy som si objednala tradičnú kapustovú polievku kyselicu a pečeného králika so špargľou a domácimi nokmi s medvedím cesnakom. Fakt veľmi chutné!