Schmittenhöhe – turistika uprostred horských kvetov a bylín

Zell am See – jeden z najkrajších kútov Rakúska. Mestečko na brehu jazera obklopeného majestátnymi vrchmi. Jedným z nich je Schmittenhöhe s výškou 1,965 m n.m., tunajší obyvatelia ho považujú za svoj domáci kopec.

V zime slúži Schmittenhöhe na zimné športy, v lete a na jeseň hlavne na turistiku, pričom si každý môže vybrať to, čo mu najviac vyhovuje – či už je to pomalá rodinná prechádzka s deťmi, niekoľkohodinová túra alebo náročná vysokohorská turistika.

Na vrchol sa dostanete pohodlne lanovkou trassXpress. Hovorí sa, že je z nej výhľad až na 30 tritisícoviek. Nám tento výhľad síce narušila hmla, ale pohľad na čerstvú, sviežu zeleň tiež potešil.

Túru si môžete vybrať nielen podľa stupňa obtiažnosti, ale aj podľa témy. Napríklad si môžete zvoliť panoramatickú cestu s krásnymi vyhliadkami. Aj nám sa s každým krokom hmla rozostupovala a čoraz zreteľnejšie bolo vidno Zell am See aj s jazerom.

Rodiny s deťmi si môžu počas prechádzky spojiť príjemné s užitočným. Na viacerých miestach sú pri turistickom chodníku drevené figúry rôznych horských a lesných zvierat, ako aj tabuľky s informáciami o nich.

Hneď neďaleko konečnej stanice lanovky sa z hmly vynárala menšia sakrálna stavba. Je to kaplnka zasvätená sv. Alžbete Durínskej (mimochodom, narodila sa v Prešporku a práve jej je zasvätený aj dóm v Košiciach).

Kaplnka bola postavená z iniciatívy Carla a Emilie Haschke a vysvätená 10. septembra 1908 pri príležitosti 10. výročia tragickej smrti inej Alžbety – cisárovnej, manželky cisára Františka Jozefa. Prepojenie so Sisi nebolo náhodné. Narozdiel od iných príslušníkov vysokej šľachty, ktorí sa nechávali na Schmittenhöhe vyviezť vozmi ťahanými koňmi, Sisi chodila rada pešo, aj po horách, a aj v rýchlom tempe.

7. augusta 1885 večer pricestovala Sisi vlakom do Zell am See, nikto zatiaľ nevedel o jej návšteve. Najala si horského vodcu Antona Ulmanna a 9. augusta o 01.00 hodine v noci sa rozhodla vystúpiť na Schmittenhöhe, aby odtiaľ mohla nerušene pozorovať východ slnka. Výstup jej trval 2 hodiny a 16 minút, čo sa ešte aj dnes považuje za rekordný výkon – turistom sa odporúčajú 3-4 hodiny!

V kaplnke upúta pozornosť päť okien, ktoré zobrazujú výjavy zo života Alžbety Durínskej, prezývanej Princezná chudobných. Aj na oltárnej maľbe táto svätica stojí a rozdáva chlieb chudobným. V pozadí vidno hrad Wartburg v Durínsku, sídlo jej manžela. Po jeho smrti Alžbetu jeho príbuzní z hradu vyhnali práve pre jej dobročinnú činnosť.

Na špeciálnom turistickom chodníku (Sisiweg) sa môžete dozvedieť zaujímavosti zo života cisárovnej, vychutnať si nádherný pohľad na Zellské jazero alebo na kvietky, ktoré už v údolí odkvitli.

A práve kvety a bylinky boli hlavnou témou našej túry. Mali sme preto k dispozícii aj expertku – Barbaru Haider, ktorá sa zaoberá tradičnou európskou medicínou a píše aj knižky o bylinkách pre deti. Nielenže každý kvietok hneď pomenovala, ale presne vedela, aké má liečivé účinky a na čo všetko sa používa.

Už na začiatku našej túry, neďaleko kaplnky, sme našli rozkvitnuté horce a prvosienky.

V čase našej návštevy (koniec júna) boli stráne pokryté rozsiahlymi fľakmi alebo celými pásmi alpskej ruže (Rhododendron ferrugineum). Niektoré kríčky majú vraj až sto rokov, milujú ich včely, ktoré potom produkujú špeciálny med z alpských ruží.

Kvitli aj brusnice a čučoriedky, lesné jahody, arnika a rôzne iné kvety. Dokonca sme našli aj jednu divú orchideu krásnej fialovej farby.

Nevadí, ak sa na túru vyberiete bez bylinkovej expertky. Popri chodníčkoch sú tiež informačné tabuľky o kvetoch – v nemeckom aj anglickom jazyku.

Potom sa k nám pridal aj Alfred Bürki, ktorý sa tiež v rastlinkách vyzná a hojne ich používa vo svojej kuchyni.

To sme sa už blížili k reštaurácii Sonnkogel (cca 45 minút chôdze od kaplnky), kde Freddy pracuje. To, že tu pri príprave pokrmov hlavnú úlohu hrajú bylinky, bolo poznať aj podľa toho, že pred reštauráciou rástli záhony s voňavými bylinkami, zatiaľ čo vnútri reštaurácie sa bylinky sušili a na poličkách boli poukladané poháre s už usušenými bylinkami, ale aj rôzne octy, sirupy, marmelády a čaje. No a na stenách viseli obrázky byliniek a kvetov. K tomu ešte prevažne drevený interiér – proste všade bolo cítiť silné prepojenie s prírodou.

Okrem domácich limonád (napríklad z mäty, tymianu alebo rozmarínu) nás čakalo celé bylinkové menu: žihľavovo-zemiaková polievka s koláčikom z pivného cesta a so žihľavovou plnkou, bylinkový burger a ako dezert lúčne rezy. Všetky pokrmy boli krásne na pohľad a chutné na zjedenie, iba burger sa mi zdal trochu suchý.

Lúčne rezy boli nielen zvrchu ozdobené kvietkami z horských lúk a pastvín, ale bylinky bolo cítiť aj v ceste. Dezert nám naservírovali s domácky vyrobenou makovou zmrzlinou. Mňam!

Reštaurácia sa nachádza hneď vedľa trojsedačky, ktorou sme sa viezli dolu do údolia a ešte sme pritom obdivovali nádherne rozkvitnuté lupiny.

Viac informácií o reštaurácii: tu

Extra tip:

Summer Card – Letná karta – kombinovaný lístok pre prírodné aj ďalšie atrakcie regiónu, všetky lanovky, kúpaliská a mieste autobusy. Bezplatne ju dostávajú hostia ubytovaní v partnerských podnikoch, ich zoznam: tu

Viac informácií o tomto regióne, aj v slovenčine: tu

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Ďakujem SalzburgerLand a Zell am See-Kaprun za pozvanie.