Lom – krása dreva a vôňa chleba

Dalsnibba vo výške 1476 m n.m. je najvyššou cestnou vyhliadkou na fjord v Európe. Rozlúčili sme sa pohľadom na Geiranger, jeden z najfascinujúcejších fjordov v Nórsku a vrátili sme sa po rovnakej ceste k jazeru, pri ktorom sme sa aspoň na chvíľu zastavili, aby sme si vychutnali jeho chladnú krásu. Krajina tu bola pustá, len kde tu sa zjavil domček. Vydali sme sa smerom na Lom.

Lom je dedinka s farmami, situovaná do nádhernej prírodnej scenérie, žije tu len okolo 2300 obyvateľov. Narozdiel od iných obývaných miest v Nórsku, tunajšie domy nie sú farebné, ale väčšinou tmavohnedé až čierne a v jednom štýle. Azda aj preto získal Lom – ako jedno len z piatich miest v celom Nórsku – štatút „dediny národného parku“. Rovnako vyzerali aj chatky v turistickom centre Nordal, kde sme sa ubytovali.

Z okna našej chatky sme dovideli na drevený most cez rieku Bøvre a tiež na najznámejšiu stavbu v dedine, ktorou je stredoveký, drevený stĺpový kostol.

Podobne ako iné kostoly v Nórsku, aj tento stojí pri cintoríne. Hneď pri vstupe sme si všimli tabuľu so zákazom fajčenia v celom areáli cintorína a požiarny alarm v prístrešku. Nóri sa o svoju pamiatku boja, veď je to jeden z najväčších kostolov „vikingského“ štýlu, ktorý dodnes existuje. Ešte okolo roku 1800 bolo v Nórsku 322 stĺpových kostolov, do súčasných čias sa ich zachovalo len 28.

Najstaršie drevené časti dokazujú, že sa s výstavbou kostola v Lome začalo okolo roku 1158. V 17. storočí pribudla vysoká centrálna veža so štyrmi malými vežičkami.

Vnútro kostola je vyzdobené barokovými drevorezbami od lokálnych umelcov a maľbami z 1. polovice 18. storočia. Avšak najstaršie drevené steny sú tie nepomaľované. Na organ v kostole zozbierali finančné prostriedky krajania, ktorí sa vysťahovali do Ameriky.

Viac info o tomto kostole v anglickom jazyku: tu

Cez dedinu si razí cestu dravá rieka Bøvre, z kamenného mosta dobre vidno vodopád Prestfoss na rieke. No nezabudnite sa pozrieť aj pod nohy, možno aj na vás tam čaká štvorlístok…

Na druhom brehu stojí vychýrená tunajšia pekáreň Bakeriet i Lom, ani my sme neodolali vôni chleba. Navyše sa uvoľnili miesta pri presklenej stene s výhľadom na spenenú rieku, tak sme si posedeli pri káve a typickom nórskom pečive skollebolle, ktoré sa často dáva deťom do školy na desiatu, preto ten názov, ktorý v preklade znamená školská buchtička.

Mraky na oblohe sa medzitým trochu rozptýlili, a tak aj na terase pred pekárňou bolo dosť rušno…

Na druhý deň naše putovanie pokračovalo ďalej. Krajina sa zdala byť zelenšia a počasie prívetivejšie.

Zastavili sme sa aj v dedinke Vågåmo, v ktorej našu pozornosť tiež upútal kostol. Na cintoríne šumeli stromy a jarné kvietky ozdobovali viaceré náhrobky. Drevená brána s ťažkým kovovým zámkom lákala nazrieť dnu.

Vågå kostol je tiež zo začiatku 12. storočia, ale pôvodná stavba bola taká zničená, že sa musela zrútiť. Potom sa postavil nový kostol, pričom sa použilo čo najviac originálneho starého materiálu. Kostol je bohato vyzdobený – maľbami a drevorezbami, takými insitnými, farebnými. Až človek takmer čakal, že sa figúrky začnú pohybovať ako v bábkovom divadle…

Otváracie hodiny kostola: tu