Trollstigen – cesta, na ktorú nezabudnete

Na začiatku nášho výletu po Nórsku sa počasie s nami veľmi nekamarátilo. Majestátne pohoria sa halili do hmly a výhľadu navyše bránila clona hustého dažďa. Predpoveď počasia sme kontrolovali každý deň a netrpezlivo sme očakávali okamih, keď sa objaví aspoň malý fliačik modrej oblohy.

Konečne bolo v predpovedi síce oblačno, ale bez dažďa, čo bolo veľmi dôležité, pretože nás čakala náročná etapa našej cesty – Trollstigen, ktorá býva otvorená len niekoľko mesiacov v roku, zväčša od polovice mája do októbra, závisí to od množstva snehu a ďalších poveternostných podmienok.

Trollstigen sa prekladá ako Cesta trolov. Na tieto démonické bytosti tu upozorňuje dokonca aj dopravná značka! Postava na nej pripomína čerta s turistickom prestrojení, avšak na nose nemá bradavicu, ale – však sme v Nórsku – mu na ňom vyrastá miniatúrny stromček! Žiadneho trola sme tu ale nevideli. Určite sa všetci poskrývali, aby unikli lúčom kostrbatého slnka, ktoré sa občas ukázalo spoza oblakov.

Trollstigen meria 12,2 km a je súčasťou okresnej cesty 63. Prichádzali sme k nej zo severu, od mestečka Åndalsnes. Čoskoro sa pred nami ukázala takmer 1800 metrov vysoká skalná stena Trollveggen, na jej úpätí sa už odtiaľto dali rozpoznať serpentíny.

Pod stenou cesta začne prudko stúpať nahor v 11 úzkych zákrutách až do výšky 800 metrov. Každá zákruta má tabuľku so svojím menom, zväčša podľa pracovného tímu alebo osoby, ktorá dohliadala na konštrukciu príslušného úseku. Výstavba trvala až osem rokov, pretože v zime sa práce museli vždy pozastaviť. Cestu slávnostne otvoril nórsky kráľ Haakon VII. 31. júla 1936. Po oboch okrajoch ju lemuje prerušovaná čiara, celý čas mi to pripomínalo zadný steh na ručne šitom odeve. Na niektorých úsekoch boli pozdĺž vonkajšej krajnice v dlhom zástupe naukladané veľké kamene, trochu to vyzeralo ako cimburie na stredovekom hrade.

Pri každom ohybe sa odkrýval iný uhol pohľadu na skalný masív i na prejdenú časť cesty. Preto treba mať v aute okrem šoféra aj fotografa, ktorý zachytáva ponúkané obrazy do svojho objektívu cez okno. Scenériu dotvára aj vodopád Stigfossen. Spočiatku akoby padal z oblohy, ale neskôr sa odhalí aj jeho vyššia časť. Vodopád padá z výšky 320 metrov, kĺže sa po skalnom masíve, ľadovými kvapkami kropí po moste prechádzajúce autá a potom pokračuje ďalej do údolia ako strieborná úzka stužka, strácajúca sa v nekonečne.

Každý deň vraj tadiaľto prejde až 3000 vozidiel. Nesmú byť dlhšie ako 12,4 m, autobusy sme tu nevideli, len veľa karavanov. Najvyšší bod cesty je vo výške 852 metrov nad morom.

V roku 2012 bolo dobudované turistické centrum, citlivo začlenené do dychberúcich prírodných kulís. Vytvorilo ho nórske architektonické štúdio Reiulf Ramstad Arkitekter. Okrem hlavnej budovy z betónu, skla a cortenovej ocele, ktorá je typická svojou hrdzavou patinou, tu vznikli spevnené chodníky, zábradlia a vyhliadkové platformy, ponúkajúce úžasné výhľady na cestu i majestátne vrchy, ktoré ju obklopujú.

Podľa nórskych starých legiend sa tu trolovia potulujú každú noc, no len čo sa ich dotkne lúč ranného slnka, premenia sa na kamene a ich skamenené telá potom vytvárajú celé skalné útesy. A tak si návštevníci stavajú svojich vlastných trolov – viac či menej vydarené figúry z na seba navrstvených kameňov, občas aj na dosť nebezpečných miestach.

Na vyhliadkach poriadne fučalo, vietor rýchlo posúval oblaky po oblohe, ktoré vrhali obrovské tiene na horské masívy, čím sa ešte zvyšovala tajomná atmosféra tohto miesta. Pomaly sme prechádzali naspäť k parkovisku, z tejto strany bolo lepšie vidno aj upravené kaskády na rieke Istra, ktorá potom dolu vytvára vodopád Stigfossen, a presklené steny obchodov so suvenírmi. Zatiaľ čo sa architektom podarilo napasovať svoje dielo do tunajšej prírody, o niektorých produktoch v tých obchodoch by bolo lepšie radšej pomlčať…

A tak radšej ešte jeden pohľad na typické nórske farebné drevené domčeky a divú prírodu okolo nás. A potom pokračovať ďalej, k najznámejšiemu nórskemu fjordu Geiranger.

Praktické tipy:

Predpoveď počasia v Nórsku sme sledovaliť: tu

a aktuálnu situáciu na nórskych cestách: tu

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri