12 podnetov pre návštevu Mostaru

Po prvýkrát som Mostar navštívila s rodičmi. Bolo to v časoch, keď slovo islam bolo pre nás ešte dosť neznámym pojmom. Z tej návštevy si pamätám prehliadku domu moslimskej rodiny, kde nám ako raritu ukazovali strašne široké „turecké“ nohavice domácej pani.

Pamätám si aj Stari most, môj otec ho zvečnil na jednej z fotografií. Kto mohol vtedy tušiť, že o niekoľko rokov dostane tento architektonický skvost smrteľnú ranu a zrúti sa do smaragdovej Neretvy? A kto by sa vtedy nazdal, že raz sa sem vrátim, keď už nebude ani môj otec a ani ten most, a ja sa budem dívať len na jeho vernú kópiu? Panta rhei – nikdy nestúpiš dva razy do tej istej rieky…

Aj tak som rada, že som sa sem vrátila. Mostar je mesto, ktoré si to zaslúži.

A čo si pri jeho návšteve rozhodne nenechať ujsť?

(1) Pozrite si mešitu pašu Koski Mehmeda (za poplatok), postavenú v roku 1618. Vnútorná dekorácia je jednoduchá, kvetinové vzory, stromy a kytice v ozdobných vázach, kaligrafické nápisy a farebné sklíčka na oknách. Pred mešitou je malý dvor s fontánou. Jej strecha, pod ktorou nájdete príjemný chládok aj v najhorúcejších dňoch, je pokrytá kamennými platňami a podopiera ju šesť stĺpov. Prejdite cez dvor, odtiaľto je pekný výhľad na most.

(2) Ešte lepší výhľad sa vám naskytne, ak po úzkom, točitom schodišti vystúpite na minaret. Pred vami plynie rieka a vidíte celé staré mesto. Úzke minarety, ktoré vyzerajú ako zastrúhané ceruzky týčiace sa k nebu, veža kostola… čo je vyššie? Pohľad na okolité vyprahnuté kopce. Všimnite si na jednom z nich veľký kríž. Pribudol po Bosnianskej vojne, postavili ho chorvátski obyvatelia – vysoko nad všetkými ostatnými vežami a vežičkami… Ale moslimskí Bosniaci žartujú, že ich symbolom je mesiac, a ten je predsa ešte vyššie… Nafoťte pár snímok – ale veľmi sa pritom nevykláňajte, lebo zábradlie je dosť nízke – a ak nie je žiadna skupina v minarete, tak rýchlo naspäť dolu, lebo inak tu môže byť nepríjemná tlačenica.

(3) Prejdite sa cez osmanskú obchodnú štvrť Kujundžiluk. Už v minulosti sa tu ozýval cinkot a buchot. Aj dnes sú tu obchodníci, maliari a remeselníci, ktorí vystavujú svoje výrobky v malých obchodíkoch alebo majú tovar rozložený priamo na schodoch. Najviac tu vidno výrobky z medi – šperky, kávové servisy aj s táckami, nádoby, zbrane, popolníky, ale aj suveníry z dreva, vodné fajky, koberce, knihy, pohľadnice… Platiť sa dá všade eurom.

(4) Pomaly sa dostanete k mostu. Na ľavom brehu je veža Tara z 15. storočia, kedysi sklad munície a pušného prachu. Dnes je tu múzeum venované histórii starého mosta. Ak je zatvorené, o pár krokov ďalej si aspoň pozrite krátke, pôsobivé video z vojny, ktorá v Mostare prebiehala v dvoch fázach. Najprv srbské jednotky ostreľovali mesto z okolitých kopcov, potom bojovali Chorváti proti Bosniakom. Ani sa vám nechce veriť, že sa pozeráte na uličku, ktorou ste pred chvíľou kráčali. Pokrývajú ju samé trosky a suť. Všetko je zničené. Bosnianski Chorváti ako by si zo starého mosta urobili tréningový terč, neustále pribúdajú nové a nové zásahy (celkovo viac ako 60). Most zatiaľ odoláva, veď tu stál už 427 rokov, vydržal dve svetové vojny a niekoľko silných povodní. Napríklad v roku 1713 voda siahala až po jeho oblúk a v roku 1870 rieka priniesla také množstvo polámaných stromov, že sa pod mostom zakliesnili a museli ich rozrezať, aby sa most nepoškodil… Ale prišiel 9. november 1993 – nová, osudná rana – a most sa celý zrútil do rieky. Napriek tomu, že dej už poznáte a viete, že sa to v tom videu stane, je to pre vás šok. Tá rana zasiahla nielen most, ale celú krajinu, aj vás a vlastne aj celý svet…

(5) Konečne na moste! Šmykľavý povrch zmierňujú prahy – stupienky, ale aj tak si musíte dávať pozor, najmä ak máte na nohách len flip-flopy. Pôvodne spájal oba brehy drevený most, neskôr ho nahradil reťazový.

Stari most nechal postaviť sultán Sulejman I. v rokoch 1557 – 1566. Bolo to majstrovské dielo staviteľa Mimara Hajruddina. Povráva sa, že tesne pred jeho otvorením Hajruddin ušiel, lebo sa bál, že most nevydrží a on príde o hlavu. Most je široký 4 metre, má dĺžku 29 a výšku 21 metrov pri normálnom stave hladiny rieky. Bol postavený zo 456 kvádrov zo špeciálneho vápenca z neďalekého lomu. Po Bosnianskej vojne bol Mostar jedným z najzničenejších miest v krajine. Jasné, že najprv bolo treba opravovať domy, obnoviť zásobovanie obyvateľov vodou a elektrinou. S prípravami na obnovu mosta sa začalo v roku 1996. Potápači vynášali z rieky potopené kvádre, avšak mnohé boli úplne zničené v dôsledku streľby, pádu i riečneho prúdu. Bolo treba doviezť nové bloky, no keďže zásob nebolo veľa, muselo sa s materiálom šetriť. Fraunhofer Institut rozlúštil zloženie historickej malty a stanovil náradie, ktoré sa na stavbu mosta použilo pred vyše 400 rokmi. Most znovupostavili tureckí majstri, slávnostne bol otvorený v júli 2004. Obnova stála 15 miliónov EUR a keďže sa pri nej dodržali všetky staré postupy, o rok neskôr bol most zaradený do zoznamu UNESCO.

(6) Najstarší dokument, ktorý zaznamenáva skoky z mosta, je z roku 1664. Keď som tu bola s rodičmi, hovorili nám, že mladík sa v Mostare až vtedy stane mužom, keď skočí z mosta. Nikto z miestnych chlapcov vtedy neskočil a ani vo sne by nás nenapadlo, že o pár rokov si tu mladí muži budú dokazovať svoju mužnosť iným spôsobom – so zbraňou v ruke… Dnes sa tu skáče po celý deň. Za peniaze. Najprv sa skupinka mužov prediera pomedzi turistov a vyberá eurá. Vyskakujú na okraj mosta a smelo balansujú za zábradlím, len aby pritiahli našu pozornosť. Keď sa vyzbiera dostatočné množstvo peňazí, jeden z mladíkov elegantne – nohami dolu – skočí do studenej rieky pod sebou. Turisti zhíknu, cvaknú svojimi fotoaparátmi, zatlieskajú… a môže sa začať s vyberaním pre ďalší skok. V poslednú nedeľu v júli sa tu konajú dokonca aj medzinárodné preteky, zúčastňujú sa ich mladí muži z miest, kde sú tiež mosty. Vtedy sa okolo mosta tlačí až 15 tisíc divákov.

(7) Prejdite na druhú stranu mosta. Tu stojí veža Helebija, v ktorej kedysi bývali strážcovia mosta – mostari, podľa ktorých dostalo pomenovanie toto mesto. Prejdite sa k miestu, kde sa do Neretvy vlieva riečka Radolja. Asi 100 metrov od ústia nájdete menší, tzv. krivý most – Kriva čuprija. Počas Osmanskej ríše bolo v Bosne a Hercegovine postavených okolo 20 mostov, 12 z nich stálo ešte pred vypuknutím vojny v roku 1992. Krivý most zo 16. storočia odolal síce granátom, ale v dôsledku poškodenia sa zrútil pri povodniach v decembri 1999. Aj tento most bol znovupostavený podľa pôvodného originálu.

(8) Ochutnajte miestnu špecialitu – ćevapi alebo ćevapčići (čo je vlastne zdrobnenina od ćevapi, odvodeného od slova kebab) – šúľky z mletého hovädzieho mäsa, do ktorého sa pre chuť pridáva trochu jahňaciny, opečené na grile nad dreveným uhlím. V reštaurácii vám k nim naservírujú hranolčeky, zeleninu a vlastný čerstvo upečený chlieb.

Ak sa chcete najesť rýchlo a lacno, potom zájdite do hociktorej ćevabdžinice, kde dostanete tieto mäsové valčeky spravidla len s cibuľou a chlebovou plackou.

(9) Vyberte si niektorý z orientálnych zákuskov, ako je napríklad baklava – z lístkového cesta s orechovou náplňou, zaliata cukrovým sirupom alebo medom, alebo smokvara – sladké pokušenie z fíg. Keď k tomu dostanete ešte vanilkovú zmrzlinu – mňam, mňam! A nezabudnite si objednať kávu z džezvy. Na tácke bude okrem malej medenej konvičky aj malá šáločka fildžan, kocky cukru (domáci si ich namáčajú do kávy a jedia) a drobná cukrovinka – sladké želé lokum.

(10) Prejdite sa aj po iných uliciach, kde často natrafíte na ruiny domov. Stoja tu ako nemé výkričníky, zničené fasády s množstvom dierok po guľkách a strelách obnažujú ich prázdne vnútro. Sú na nich cedule OPASNOST OD RUŠENIA upozorňujúce na nebezpečenstvo zrútenia. Zamyslite sa nad nezmyselnosťou a ničivosťou vojny. Aj v starom meste hocikde natrafíte na spomienkové odkazy a citáty o vojne.

(11) Škoda, že väčšinou prichádzajú turisti do Mostaru len v rámci jednodňových fakultatívnych výletov. Mostar treba zažiť aj večer! Ulice sú prázdnejšie, predavači suvenírov majú viac času na rozhovor. Napríklad ako mladý maliar, architekt Anel, ktorého veľmi zaujímalo, ako žijú mladí ľudia na Slovensku.

Niektorí už zatvorili veľké brány na svojich obchodíkoch a až teraz možno vidieť, na koľkých z nich sú ešte stopy po guľkách… Aj miesto v kaviarni alebo reštaurácii sa večer ľahšie nájde. Súmrak klesá na mesto, postupne sa rozsvecujú lampy, ale aj ohníčky cigariet. Nálada je nostalgickejšia a vo vzduchu sa mieša viac emócií. Starý most, ktorý vôbec nie je starý… a ja rozmýšľam, či ešte stále tento most spája alebo už rozdeľuje?

(12) Hoci ste most nafotili cez deň zo všetkých strán, stále bude na vás pôsobiť ako magnet, stále vás bude priťahovať. Prejdite sa znovu po ňom, v tento čas už z neho nikto neskáče. Keď sa zadívajte do vody pod sebou, už sa vám nezakrúti hlava tak, ako to bolo vo dne.

Zídite opäť dolu k ústiu Radolji a spolu s rybármi pozorujte ojedinelý tvar tohto symbolu ich mesta. Niekomu pripomína oblúk dúhy, iný zas tvrdí, že vyzerá ako prehnutý labutí krk. Odfoťte si most aj večer. Ale nie tak, ako dve dievčiny, ktoré mi vliezli do záberu a neskutočne dlho si tu robili selfíčka. Najprv jedna, potom druhá, potom spolu, z jednej strany, z druhej strany. Myslím, že tým dievčatám bolo úplne jedno, či majú za chrbtom nádhernú kulisu starého mosta. Pre ne bolo dôležitešie, či majú správne vystrčený zadoček, ruku vbok a našpúlené pery. Aj rybárov to po čase prestalo baviť, zbalili svoje náradie a odišli…

Po večernej prechádzke som sa presunula k stanovišťu taxíkov medzi miestnym divadlom a cintorínom s bielymi náhrobkami. Na všetkých boli mená mladých mužov a rok úmrtia 1993. Taxík dlho nechodil, bolo mi trochu úzko. Z jednej strany mŕtvi hrdinovia, z druhej strany mŕtve domy…

Neviem, či sa ešte niekedy vrátim do Mostaru. No keď som z neho odchádzala, zamávala som mostu a rozlúčila som sa s ním typicky bosniansky: „Hajde, vidimo se!“

SPOZNAJTE MOSTAR

Ako sa tam dostať: Najbližšie letisko je v Sarajeve, letisko v Mostare sa využíva len pre charterové lety, hlavne pre pútnikov do Medžugorja. Najjednoduchší spôsob je auto, zo Sarajeva je do Mostaru cca 129 km, z Dubrovníka 140 km a zo Splitu 168 km. Z týchto miest sa dá prepraviť aj autobusom, informácie nájdete tu: Sarajevo, Dubrovník, Split. Ja som do Mostaru cestovala autobusom z Viedne. Napriek tomu, že to bol komfortný autobus, cesta bola dlhá a unavujúca (najmä spiatočná cesta). Informácie o autobusoch z Viedne nájdete tu.

Kde sa ubytovať: Moje ubytovanie nebolo priamo v Mostare, ale v mestečku Blagaj (12 km od Mostaru) v súkromnej vile Villa Basic, kde sa dá prenajať dvojposteľová izba s kúpeľňou. Izba bola útulná a čistá, domáci veľmi príjemní. Odporúčam. Aktuálne informácie a recenzie hostí nájdete tu. Taxík z Mostaru do Blagaja stál cca 10 €.

Kde sa najesť: V meste je veľmi veľa reštaurácií, pozor – nie vo všetkých sa podávajú alkoholické nápoje, nanajvýš pivo. Ja som vyskúšala reštauráciu Europa (Kujundžiluk 4), ponúkajúcu typické bosnianske jedlá. Je najstaršia v Mostare, existovala už za osmanských čias a našli sme ju aj na fotografii môjho otca.

Dokonca na fotke vidno aj figu – starý strom, ktorý poskytuje hosťom na terase blahodárny tieň. V tejto reštaurácii som ochutnala aj dezert smokvara, ale na moju otázku, či bol pripravený z fíg tohto stromu, mi odpovedali, že nie. Strom má hrubý kmeň, plodom sa nedostáva dosť vlahy a nestačia dozrieť. A naozaj, keď trošku zavial vetrík, zrazu bum! bum! bum! – nedozreté figy začali na nás padať z konárov. Malé, zelené granáty, ktoré nikomu neublížia…

A čo vy? Boli ste už v Mostare? Ak áno, tak ste si aspoň trochu so mnou zaspomínali. Ak nie, tak budem rada, ak vás môj článok inšpiroval k návšteve tohto mesta.

Ďakujeme The Tourist board of the Herzegovina Neretva Canton za podporu pri organizovaní tejto cesty.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri