Olomouc – jedno z najkrajších miest Moravy

Navštívila som už asi tri mestá v rôznych krajinách, ktoré sa pýšia tým, že ich prezývajú “Malá Viedeň”. Väčšinou v nich nájdete staré honosné domy a paláce, ale v skutočnosti tie mestá nemajú veľa spoločného s rakúskou metropolou. O to viac ma prekvapilo, keď som navštívila Olomouc a objavila veľa paralel tohto mesta práve s Viedňou. Olomouc má nielen veľkolepú architektúru, ale mesto navštívili alebo tu pobývali cisári a ďalšie významné osobnosti monarchie a dokonca počas niekoľkých mesiacov odtiaľto rakúsky cisár riadil chod svojej ríše.

Poďme sa teda spolu prejsť po uliciach Olomouca a pozrieť sa na tie najvýznamnejšie monumenty slávnej histórie tohto mesta. Našu prehliadku začneme – aká náhoda! – na Viedenskej ulici (Vídeňská).

Tu na prelome 19. a 20. storočia bývali bankári a právnici, ale aj tzv. Malzfabrikanti. Malz je po nemecky slad. V okolí mesta rástol kvalitný jačmeň, a tak nie je žiaden div, že výroba sladu mala v Olomouci dlhú históriu. Nachádzalo sa tu až 11 sladovníckych fabrík a mesto bolo centrom sladovníctva v celom Rakúsku. Títo bohatí a vážení občania si najímali viedenských architektov, aby im na tejto ulici postavili krásne vily. Azda najnápadnejšiu vilu – vďaka veži – sme našli na čísle 2. Nechal si ju postaviť bývalý prezident Rakúskeho zväzu sladovníkov a predseda Židovskej náboženskej obce v Olomouci Eduard Hamburger podľa plánu rakúskeho architekta Jakoba Gartnera. Ale páčila sa mi aj vila advokáta Eduarda Šrota od architekta Ladislava Skřivánka z roku 1923 v štýle renesancie (Třída spojenců 20). Táto stavba je zaujímavá tým, že si tu môžete čítať na fasáde verše od českého básnika Svatopluka Čecha alebo citáty z tvorby Jana Nerudy, ako aj rôzne mravoučné nápisy.

Jakob Gartner postavil aj niekoľko synagóg vo Viedni. Žiaľ, dnes ich poznáme už len z historických pohľadníc, pretože všetky vypálili a zničili nacisti. Podobný osud postihol aj olomouckú synagógu. Autorom veľkolepej stavby, bohato zdobenej v orientálnom maursko-byzantskom štýle bol tiež Gartner. Dnes ju pripomína len tabuľa na dome na neďalekom Palachovom námestí.

Toto námestie sa pôvodne nazývalo Námestie Márie Terézie. Pomenovanie nebolo náhodné. Nachádza sa tu jedna z mála zachovaných mestských brán – Brána Márie Terézie. Bola to práve Mária Terézia, ktorá z Olomouca nechala urobiť jednu z piatich najdôležitejších pevností v Rakúsku. Predurčovala ho k tomu jeho vynikajúca strategická poloha (takmer rovnaká vzdialenosť 200 km do Prahy, Prešporku (Bratislavy), Krakova i do Viedne). Odvtedy boli v meste neustále prítomné vojenské posádky a po slávnej panovníčke bola pomenovaná aj zbrojnica.

Mária Terézia navštívila Olomouc dvakrát: v roku 1748, aby spolu s manželom skontrolovali, ako pokračuje premena mesta na pohraničnú pevnosť, a potom v roku 1754 vošiel koč s cisárskym párom do mesta cez túto bránu, aby sa zúčastnil inaugurácie Trojičného stĺpa.

Olomouc zostal pevnostným mestom až do roku 1886. Obyvatelia mesta sa tiesnili na ploche 2,5 km², t.j. len na území dnešného historického jadra. Toto bola opäť podobná situácia ako vo Viedni. A podobne ako vo Viedni, aj v Olomouci podpísal cisár František Jozef I. dekrét o zrušení štatútu Olomouca ako pevnosti a zbúraní mestského opevnenia (v roku 1885). Tak sa mohol začať stavať mestský bulvár (ako slávna Ringstrasse vo Viedni, i keď v menších rozmeroch) a Olomouc sa začal rozširovať podľa plánov viedenského architekta Camilla Sitteho. Tým bulvárom je dnešná Třída Svobody.

Teraz už prichádzame na Dolné námestie. Jeho dominantou je Mariánsky stĺp, postavený po morovej epidémii, ktorá postihla Olomouc v rokoch 1713-1715. Preto nájdete na monumente hlavne svätcov a patrónov, ktorí mali mesto v budúcnosti ochrániť proti morovej nákaze.

Na námestí si určite všimnete renesančný dom s krásnym nárožným arkierom s kamennými reliéfmi na motívy Ovídiových Metamorfóz.

Nad portálom stoja dve mužské postavy s erbmi Čiech a Moravy. Je to Hauenschildov palác, pomenovaný po bohatom olomouckom obchodníkovi. V roku 1767 to bol však hostinec U čierneho orla a práve tu sa ubytovala rodina Mozartovcov, keď utiekla z Viedne pred epidémiou ovčích kiahní, ktorá v tých časoch ešte predstavovala smrteľné nebezpečenstvo. Izba, v ktorej rodina bývala, bola ale studená a vlhká, a tak otec Leopold hľadal iné riešenie. Ešte si o tom povieme neskôr.

Olomouc je aj mesto fontán. Je to hlavne súbor fontán inšpirovaných antickými bájami. Zo šiestich majstrovských barokových diel je najstaršia Neptúnova fontána zo 17. storočia na Dolnom námestí. Neptún, rímsky boh mora a riek, stojí na skale a v ruke drží trojzubec, aby upokojil rozbúrené vody, a tak ochránil mesto.

Našou ďalšou zastávkou je Horné námestie. Budova radnice je už 600 rokov symbolom hospodárskeho a politického významu bývalého kráľovského mesta. Ak sem prídete tesne pred poludním, nečudujte sa, ak pred severnou stenou netrpezlivo postáva väčšia skupina ľudí. Všetci čakajú na úder dvanástej hodiny, keď sa dajú do pohybu figúry na orloji.

Výhľad na orloj mal z okna svojej izby aj poľský kráľ Ján III. Sobieski v auguste 1683, keď tu prenocoval na svojej ceste na pomoc Viedni, obliehanej osmanským vojskom. Tieto astronomické hodiny však prešli viacerými úpravami a ich dnešná podoba je z 50. rokov 20. storočia a plne zodpovedá vtedajšej estetike socialistického realizmu. V budove radnice sa nachádza aj Informačné centrum.

Morový stĺp sv. Trojice na Hornom námestí je unikátnym dielom vrcholného baroka a od roku 2000 je zapísaný do UNESCO zoznamu svetového dedičstva. Už spomínaná morová epidémia ešte ani neskončila, keď miestny architekt a kamenársky majster Václav Render začal plánovať výstavbu monumentálneho diela ako oslavy kresťanskej viery. Svojím projektom bol taký posadnutý, že dokonca hradil stavebné náklady zo svojich vlastných finančných zdrojov. Trvalo to však 37 rokov, kým bol monument dokončený, Render sa toho žiaľ nedožil.

Po dokončení bol stĺp zakonzervovaný a všetky kamenné časti boli natreté na bielo, aby imitovali mramor. O štyri roky neskôr bol však poškodený, keď si z neho urobili terč pruskí vojaci. Pre domácich bol stĺp aj symbolom patriotizmu, lebo všetci umelci a remeselníci, ktorí sa podieľali na jeho stavbe, boli občanmi Olomouca. Preto požiadali pruského generála, aby zakázal ostreľovanie tohto monumentu. Generál našťastie ich prosbe vyhovel. Túto udalosť pripomína pozlátená delová guľa vsadená do korpusu stĺpa.

Trojposchodový stĺp je zhotovený z pieskovca, má aj vnútornú kaplnku a s výškou 32 m je najvyšším súsoším v Česku. Môžete tu vidieť 18 sôch svätých, 12 figúr svetlonosičov a 12 reliéfov s apoštolmi. V strednej časti sa nachádza pozlátená medená plastika Panny Márie, ktorú do nebies vynášajú dvaja anjeli. V hornej časti je umiestnená sv. Trojica a archanjel Michael s plamenným mečom. Počas mojej návštevy Olomouca v apríli 2025 bol stĺp skrytý pod lešením. Pred rokom sa začala jeho veľká rekonštrukcia. Verím, že po jej dokončení (2026) sa toto unikátne dielo ukáže opäť v svojej plnej kráse.

Olomouc je aj mesto kostolov. Ja by som vám odporučila navštíviť tieto dva (okrem katedrály):

Červený kostol (Bezručova 3) je neprehliadnuteľná stavba s 55 m vysokou vežou na Tříde Svobody. Podľa plánov Camilla Sitteho sa pozdĺž nového okružného bulváru mali postaviť monumentálne budovy. Jednou z nich bol aj kostol pre olomouckých nemeckých evanjelikov. Svoje pomenovanie dostal kostol podľa keramického obkladu imitujúceho tehlové murivo. Keď bola v 50. rokoch minulého storočia cirkevná činnosť v bývalom Československu obmedzovaná, kostol bol odsvätený a štát ho odovzdal univerzitnej knižnici ako sklad na knihy. Vyše 300 tisíc kníh tu trpelo kvôli výkyvom teploty, vlhkosti a plesni – až do roku 2019.

Potom sa začalo s veľkou rekonštrukciou a premenou stavby na kultúrno-spoločenskú sálu pre prednášky, autorské čítačky, koncerty a výstavy. V bývalom presbytériu je namiesto oltára policová stena s knihami. Ku kostolu bola pristavená moderná budova, ktorá poskytuje zázemie pre Vedeckú knižnicu. Na strechu kostola bol umiestnený 3,5 m veľký kríž, do stredu ktorého je vsadený 9-kilový krištáľ ako symbol čistoty. Autorom kríža a ďalších umeleckých diel je olomoucký sochár Jan Dostál.

Kostol sv. Michala stojí na mieste stredovekej kaplnky, ktorú kráľ Václav I. daroval rádu dominikánov. Gotický kláštor aj kostol boli vyrabované a zničené počas 30-ročnej vojny. Na postavenie nového kostola sa podujal taliansky architekt Giovanni Pietro Tencallo so svojím odvážnym návrhom s tromi kupolami. Táto trojica kupol dnes patrí neodmysliteľne k panoráme mesta. Kostol nie je najvyšší, ale stojí na najvyššom z troch olomouckých kopcov.

Vonkajšia fasáda kostola nepôsobí okázalo, no keď vojdete dnu, ohromí vás impozantný barokový interiér, ktorý by kľudne mohol konkurovať viacerým kostolom vo Viedni. Celé vnútro aj kupola sú bohato vyzdobené.

Spomedzi všetkých nádherných domov v Olomouci by ste si ale určite jeden mali pozrieť aj zvnútra: Vilu Primavesi (Univerzitní 7). Ak ste fanúšikom Gustava Klimta, najznámejšieho maliara viedenskej secesie, možno ste už videli aj tieto jeho maľby: portrét Eugenie Primavesi (dnes v Múzeu umenia v Toyote v Japonsku) a portrét jej dcéry Medy (Metropolitné múzeum umenia v New Yorku).

Rodina Primavesi pochádzala z Talianska a jedna jej časť sa v 19. storočí presťahovala do Olomouca, ktorý bol vtedy ešte stále bezpečným pevnostným mestom. Bankár Otto Primavesi sa tu zamiloval do Eugenie Butschek, viedenskej herečky s českými koreňmi. V rokoch 1905-1906 postavili viedenskí architekti Franz von Kraus a Josef Tölk pre manželský pár vilu, jeden z najväčších secesných domov v strednej Európe.

Manželia Primavesi boli veľkými milovníkmi umenia, finančne podporovali aj Viedenské umelecké dielne (Wiener Werkstätte), ktoré pre ich dom zhotovili veľkú časť nábytku. Gustav Klimt bol rodinným priateľom a Primavesi vlastnili až 17 jeho obrazov! Svoj portrét si Eugenia priamo u neho objednala ako darček pre svoju rodinu k Vianociam. Klimt obdivoval túto progresívnu, emancipovanú ženu, ktorá viedla nielen domácnosť, ale aj financie a dokonca bola vegetariánka.

Ďalší priateľ, sochár Anton Hanák, navrhol obloženie jedálne s medenou fontánou s názvom Živá voda a je aj autorom sochy ponocného na vonkajšej fasáde.

Po rozpade monarchie nemali Primavesi práve ideálne vzťahy s novou Československou republikou, vilu predali a odsťahovali sa do Viedne. Ale nedarilo sa im ani tam a čoskoro museli predať aj všetky obrazy. Dnes môžete vilu navštíviť v rámci komentovanej prehliadky alebo sa dokonca ubytovať v jednej z dvoch hosťovských izieb. Do vily vstúpite cez hlavný vchod ozdobený zaujímavou mozaikou, pozriete si jedáleň so zimnou záhradou, dámsku a pánsku izbu a veľkú krbovú miestnosť na prízemí.

Táto hala s veľkým vitrážovým oknom s vyobrazením Olomouca podľa drevorytiny z roku 1706 bývala kedysi spoločenským srdcom domu.

Otváracie hodiny, ceny vstupeniek a ďalšie praktické informácie: Vila Primavesi

Poslednou našou zastávkou je Václavské návršie. Katedrála sv. Václava sa pýši 2. najvyššou vežou v Česku (100,65 m).

Pôvodná románska bazilika bola vysvätená v roku 1131, neskôr prestavaná v gotickom štýle. Po ďalších úpravách získal dóm v 19. storočí súčasnú novogotickú podobu s tromi štíhlymi vežami. Na priečelí sa okrem sv. Václava nachádzajú aj sochy vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda. Autorom novogotickej prestavby bol rakúsky architekt Gustav Meretta, ktorého bustu možno vidieť nad rozetovým oknom.

Vo vchode katedrály sa nachádzajú tabule s menami všetkých olomouckých biskupov a arcibiskupov. Biskupstvo v Olomouci bolo založené v roku 1063 a za vlády Márie Terézie povýšené na arcidiecézu. Tretím arcibiskupom bol Rudolf Ján, vnuk Márie Terézie. Ako človek s veľkým rozhľadom a vizionár sa zaslúžil o rozvoj mesta, univerzity a divadla. Bol pochovaný v cisárskej krypte vo Viedni, ale na jeho vlastnú žiadosť bolo jeho srdce uložené do steny krypty v katedrále v Olomouci.

Na návrší stál kedysi hrad, dnes z neho ostalo len málo. Jeho jadro tvorí Zdíkov palác. Jindřich Zdík bol olomoucký biskup, ktorý vysvätil katedrálu.

V budove bývalého dekanátu bol 4. augusta 1306 zavraždený český kráľ Václav III. Nemal ešte ani 17 rokov. Chystal sa na výpravu do Poľska. Nikdy sa presne neobjasnilo, čo sa v to osudné popoludnie stalo. Jeho smrťou skončila panovnícka dynastia Přemyslovcov a v strednej Európe nastala zmena mocenských pomerov. Kráľ bol pochovaný v dóme, ale o pár rokov neskôr nechala jeho sestra previezť jeho pozostatky do kláštora v Zbraslavi.

V súčasnosti sa v týchto priestoroch nachádza Arcidiecézne múzeum. V rámci prehliadky sme si pozreli zvyšky románskych okien v Zdíkovom paláci, gotickú krížovú chodbu so starými nástennými maľbami a tiež rajský dvor so studňou. Táto časť je však otvorená len od 1. apríla do 30. septembra.

Stála expozícia múzea prezentuje umelecké bohatstvo olomouckej arcidiecézy – obrazy a sochy z obdobia vrcholnej a neskorej gotiky a baroka.

V klenotnici sú vystavené kalichy, monštrancie a iné vzácne predmety.

Najextravagantnejším exponátom je zlatý koč, vyrobený na začiatku 18. storočia v Paríži. Kúpil ho biskup Ferdinand Julius Troyer vo Viedni od rodiny Kinských a koč sa potom používal pri intronizačných sprievodoch a ďalších ceremóniách olomouckého biskupstva. Koč váži 3,5 tony.

Späť k Mozartovcom. Otec Leopold sa poznal s dekanom olomouckej kapituly, grófom Podstatským, ktorý svoju duchovnú kariéru začínal v Salzburgu (Mozartovo rodisko). Keďže izba v hostinci bola nevhodná, najmä pre deti, u ktorých sa už prejavili prvé príznaky virózy, Leopold požiadal dekana o pomoc. Gróf sa rodiny okamžite ujal. Vďaka dobrej starostlivosti sa 11-ročný Wolfgang aj jeho staršia sestra uzdravili. Ostali tu takmer dva mesiace, počas ktorých sa malý Mozart venoval aj šermu, šachom a kartovým trikom, skomponoval symfóniu č. 6 F dur a tiež skladbu pre dcéru lekára, ktorý sa o nich staral.

Otváracie hodiny, ceny vstupeniek a ďalšie informácie: Arcidiecézne múzeum

Na záver nám ostala návšteva nádherného barokového Arcibiskupského paláca. Sídlo olomouckých biskupov bolo postavené podľa projektu talianskeho architekta Filiberta Lucheseho. Aj dnes návštevníka prekvapí bohatá štuková výzdoba, pozlátené lustre, krásny historický nábytok či vzácne predmety zo skla a porcelánu.

V honosnej sále s prestretou slávnostnou tabuľou, kde privítali kedysi aj Máriu Teréziu, som mala pocit, ako by som sa ocitla v paláci Schönbrunn vo Viedni. Veď ešte aj z obrazu na stene sa na nás pozeral mladý František Josef.

Zatiaľ čo Mozartovci utiekli z Viedne pred epidémiou, cisárska rodina odišla do Olomouca tajne pred revolúciou. Bolo to 14. októbra 1848. Cisár Ferdinand I. s rodinou sa každý deň zúčastňovali bohoslužieb v katedrále. 2. decembra došlo v trónnej sále k dôležitej historickej udalosti. Ferdinand rezignoval a jeho brat sa zriekol trónu v prospech svojho synovca Františka Josefa. Nový cisár pobudol v Olomouci až do začiatku mája 1849.

Okrem intronizácie Františka Josefa I. a dvoch návštev Márie Terézie sa v prijímacej sále stretol v roku 1805 pred historickou bitkou pri Slavkove ruský cár Alexander I. a rakúskym cisárom Františkom II. a v roku 1850 tu bola podpísaná mierová zmluva medzi Rakúskom a Pruskom.

Otváracie hodiny, ceny vstupeniek a ďalšie informácie: Arcibiskupský palác

V Olomouci toho ale môžete vidieť ešte omnoho viac. Ja som sa sústredila hlavne na tie najvýznamnejšie historické klenoty, ktoré by ste mohli stihnúť aj v rámci 1-dňovej návštevy.

Po takej náročnej prechádzke sa určite pýtate, kde by ste sa mohli v Olomouci najesť, alebo si aspoň posedieť pri šálke kávy. Tak niekoľko tipov sa dozviete v ďalšom článku. Zatiaľ môžete – aspoň prostredníctvom predchádzajúceho článku – ochutnať tunajšiu špecialitu so špecifickým zápachom aj chuťou: Olomoucké tvarôžky

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Ďalšie informácie o Olomouckom kraji: Visit Olomoucký kraj a o ďalších destináciách v Česku: Czech Tourism