Ploskovice – skrytý klenot v severných Čechách

Znalci českých hradov a zámkov toto miesto určite poznajú, pre mňa však boli Ploskovice neznáme. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som stála pred priečelím tohto krásneho zámku.

V 12. storočí sa Ploskovice dostali do rúk johanitom, ktorí si tu vybudovali pevnosť. Pre nedostatok financií však v 14. storočí museli Ploskovice predať. Potom sa majitelia viackrát menili. Pevnosť postupne chátrala, oproti nej postavil niektorý majiteľ jednoduchý zámoček. Výrazná zmena nastala až v 17. storočí, keď Ploskovice – spolu s ďalšími majetkami – zdedila princezná Anna Mária Františka z rodu Sasko-Lauenburg. Osemnásťročná sa vydala a tri roky neskôr ovdovela, keď jej manžel, len 24-ročný princ Filip Wilhelm August, zomrel po sedemdňovej ťažkej horúčke.

Anna Mária Františka chcela ostať vdovou, ale na naliehanie svojho švagra, cisára Leopolda I., sa o pár rokov znovu vydala – za Giana Gastona, posledného mužského potomka toskánskeho rodu Medici. Narozdiel od prvej svadby, táto bola z politických dôvodov, a išlo len o to, zabezpečiť mužského potomka. Ale Gaston bol homosexuál a Anna Mária Františka príliš religiózna. Manželstvo potomkov neprinieslo. Gastona život v Čechách čoskoro omrzel, odsťahoval sa do Florencie a s manželkou sa už nikdy nestretol. Anna Mária Františka začala s nákladnou prestavbou svojich sídiel. Hoci bola známa svojím sociálnym cítením, predsalen milovala luxus a prepych, čo sa prejavilo aj pri zariaďovaní nových stavieb.

V rokoch 1720-1725 nechala v Ploskoviciach postaviť nový zámok v susedstve starého. Zrejme chcela utajiť vysoké náklady na túto stavbu, a preto všetky účty spálila. Preto ani nepoznáme meno architekta, ktorý stavbu naprojektoval. Po smrti Anny Márie Františky zámok viackrát zmenil majiteľa, až v roku 1805 prešiel do majetku Habsburgovcov. Keď rakúsky cisár Ferdinand I., Dobrotivý abdikoval po udalostiach roku 1848, na trón nastúpil jeho synovec, mladý František Jozef I. Abdikovaný cisár sa utiahol do Prahy. Odtiaľ sa potom v koči vozil do svojich letných sídiel – do zámku Zákupy a do zámku Ploskovice.

Posledný korunovaný český kráľ sa do Ploskovíc nasťahoval v roku 1854 a zámok využíval až do svojej smrti v roku 1878. Zámok nechal zmodernizovať, vymenil tapety, záclony aj nábytok. Interiéry sa rozšírili a zámok bol zvýšený ešte o jedno poschodie. Cisár bol už od detstva epileptik a často býval chorý, preto sa niektoré priestory i nábytok museli prispôsobiť jeho stavu. Napríklad posteľ stála na valcoch, aby sa dala pohybovať.

Naša prehliadka zámku sa začala v barokovom vestibule. Fresky tu zobrazujú mytologické postavy súvisiace s vodou, na strope vidno Neptúna. Výber postáv nie je náhodný. Pod vestibulom sa totiž nachádzajú umelé jaskyne – grotte (navštívime neskôr). V podlahe sú trojuholníkové otvory, odkiaľ sa kedysi z týchto jaskýň ozýval zurkot tečúcej vody. Muselo to byť naozaj pôsobivé!

Z vestibulu vedú schodiská do súkromných izieb cisárskeho páru. Miestnosti boli prerobené v štýle rokoka. Všetky stropy pomaľoval jeden z najvýznamnejších umelcov českého romantizmu Josef Matej Navrátil. Aj ním navrhnuté garniže a kľučky na dverách sú pôvodné.

Zaujímavý strop sme objavili v spálni. V každom kúte sú malé medailóniky so zvieratami, ktoré symbolizujú rôzne časti dňa.

V ďalšej komnate boli zas na strope portréty obľúbených osobností (Shakespeare, Sokrates…) a v spálni cisárovnej boli zas znázornené štyri ročné obdobia – zima postavou akéhosi „Mrázika“.

Keď skončili audiencie a iné povinnosti, cisár si rád zahral šach alebo biliard.

Cisárski manželia sa zaujímali aj o hudbu, obaja hrali na klavír. Často tiež pozývali miestne kapely, aby im vyhrávali pod balkónmi.

V jednej miestnosti som objavila aj obraz Viedne, môjho druhého domova.

Inde zas obrazy na stenách alebo medailóniky vo vitríne pripomínali cisárovi jeho synovca a jeho krásnu manželku Sisi. Obaja navštívili Ferdinanda v Ploskoviciach po svojej svadbe.

A bol to práve cisár František Jozef I., ktorý po Ferdinandovej smrti prevzal zámok ako svoj osobný majetok, ale nechodieval sem. Zato jeho vnučka, Alžbeta Mária, jediná dcéra nebohého korunného princa Rudolfa, tu bývala, keď jej prvý manžel pracoval v Prahe.

Najreprezentatívnejšou miestnosťou zámku je oválna slávnostná sála, pôvodne jedáleň, preto sú tu aj fresky s misami s ovocím a iné zátišia.

Barokový strop znázorňuje štyri kontinenty – ktorá časť predstavuje ktorý kontinent, vám prezradí zviera (kôň je Európa).

Na strope sú aj astronomické hodiny, ale žiaľ nefungujú. A dokonca nám tu ukázali aj primitívny výťah. V miestnosti sa konali plesy, hudobníci stáli na malom balkóniku, odkiaľ sme si aj my mohli vychutnať pohľad do celej sály.

Potom sme sa presunuli do záhrady. Pokoj a ticho v 8-hektárovom parku občas prerušili hlasy pávov. Majú ich tu 16. Mamičky s malými deťmi piknikovali na tráve. Ak sem prídete, možno budú práve kvitnúť georgíny (dálie, po česky jiřiny), najobľúbenejšie kvety cisára Ferdinanda. Každý Habsburg musel mať aj povolanie, Ferdinand bol záhradník.

Zadívali sme sa opäť na fasádu zámku. Rovnaký pohľad sa naskytol aj cisárovi a jeho hosťom, keď prichádzali do zámku. Hostia najprv vstupovali do umelých jaskýň, aby sa osviežili.

Centrálnu časť tvorí oválna sieň priamo pod vestibulom. Je vybavená barokovými fontánami, v bohatej výzdobe nájdete ryby, putti, mušle a iné chrliče vody.

Škoda, že dnes tečie voda len z jedného miesta, a tak putti vyzerajú, ako by mali vo svojich malých ústočkách drobné píšťalky.

Po rozpade monarchie v roku 1918 sa stal zámok letným sídlom ministerstva zahraničných vecí Československej republiky. Pre verejnosť sa otvoril až v 60. rokoch minulého storočia. Hoci máte dojem, že interiéry sú autentické, nie je to celkom tak. Pôvodný nábytok sa nezachoval. Zámok v nedávnej dobe (znovu otvorili ho v júni 2024) prešiel veľkou rekonštrukciou podľa starých dokumentov. Tapety a závesy sa obnovili aj podľa nájdených mikrozvyškov. Vďaka tejto rekonštrukcii to tu teraz vyzerá, ako to bolo v 50. rokoch 19. storočia.

Inak, zámok ste mohli vidieť aj v niekoľkých filmových rozprávkach (Princ a večernica, Jazerná kráľovná, Čertova nevesta a i.), ale aj vo filme Amadeus od Miloša Formana či v seriáli o mladom Indiana Jonesovi. Speváčka Celine Dion si ho zas v roku 1997 vybrala pre natočenie klipu k jej piesni It´s All Coming Back to Me Now.