Vo fiakri cez viedenské ulice

Keď vo Viedni prší, tak sa vraj tešia taxikári. Keď svieti slnko, radosť majú fiakristi. Viedenské fiakre patria ku koloritu hlavného mesta Rakúska rovnako ako Riesenrad v Prátri alebo Stephansdom.

Nalakovaný a nablýskaný kočiar ťahaný dvomi koňmi sa vo Viedni povie Fiaker (označuje to koč aj kočiša na ňom – narozdiel od slovenčiny, ktorá pozná aj slovo fiakrista). Avšak ani toto slovo ani tento spôsob prepravy nemajú pôvod v Rakúsku, ale vo Francúzsku, konkrétne v Paríži. V roku 1645 sa Nicholas Sauvage, ktorý sa živil stavaním kočiarov, rozhodol skúsiť svoje šťastie v podnikaní tak, že pri Hoteli de Saint Fiacre začal ponúkať na prenájom štvorsedadlové kočiare ťahané koňmi za 10 sous na hodinu. Tak sa zrodil systém mestskej hromadnej dopravy. No a Sv. Fiacrius, írsky mních, ktorého obraz skrášľoval portál spomínaného hotela, dal nielen meno tomuto povozu, ale zároveň sa stal aj patrónom všetkých kočišov, drožkárov a neskôr aj taxikárov.

Hoci bol už júl, ráno sa na oblohe prevaľovali oblaky, nebolo jasné, či sa počasie udrží alebo bude pršať. V stajni na Rappachgasse v Simmeringu už bolo pomerne rušno. Chlapík práve sprchoval jedného koňa, ktorému sa zjavne ranná sprcha páčila, vykefoval mu srsť a očistil kopytá.

Pozrime sa ale najprv trochu do histórie. Prvá licencia na prevádzkovanie fiakrov bola vo Viedni udelená v roku 1693. Na prelome 19. a 20. storočia tu bolo viac ako tisíc fiakrov! Dokonca vznikla aj jedna z najpopulárnejších viedenských ľudových pesničiek – Fiakerlied. Jej autor Gustav Pick naznačuje, že „a Fiaka“ (viedenský dialekt) by mal byť delikátny a musí vedieť mlčať, lebo nezriedka vo svojom koči vezie niekoho na tajnú, milostnú schôdzku.

Zaujímavé je, že sa fiakristi tešili veľkej obľube nielen pre svoje poháňačské zručnosti a diskrétnu mlčanlivosť, ale aj preto, že mnohí z nich boli výborní speváci, ktorí zabávali miestne obyvateľstvo podobnými, často pikantnými, pesničkami vo vychýrených lokáloch, ale aj na plesoch fiakristov alebo práčiek, ktoré radi navštevovali aj hostia z vyšších kruhov. Takým bol aj Josef Bratfisch, ktorého si korunný princ Rudolf vybral za svojho osobného kočiša. V jeho koči sa viezla Mary Vetsera na svojej poslednej ceste do Mayerlingu, kde potom s Rudolfom spáchali samovraždu. Habsburgovci za mlčanie zaplatili – Bratfisch si kúpil dom aj koncesiu, sľub dodržal a detaily osudného dňa si zobral so sebou do hrobu. Je zvečnený na tabuli v 17. viedenskom okrese spolu s dvomi ďalšími kočišmi. Jedným z nich je Karl Mayerhofer, ktorý zomrel na následky havárie, keď do jeho koča narazilo auto – v roku 1905!

Keď hovoríme o histórii fiakrov, nesmieme zabudnúť ani na Fiaker-Milli (Emilie Turecek), ktorej mnohí fiakristi ležali pri nohách. Tiež vystupovala s viedenskými pesničkami, v džokejskom kostýme s priliehavými nohavicami (na takého oblečenie musela mať povolenie od polície!) a s bičíkom v ruke.

Dnes už fiakre nevozia klientov na tajné stretnutia, ale slúžia hlavne turistom, ktorí sa takto oboznamujú s pamiatkami rakúskej metropoly. Vo Viedni je 21 firiem, jedným z najväčších prevádzkovateľov je podnik rodiny Paul, ktorá tieto služby poskytuje už vyše 50 rokov. Ako jediní majú povolenie používať fiakre aj pri Schönbrunne.

Vlastnia dve stajne vo Viedni a tiež farmu v Göttlesbrunn-Arbesthale, kde sa jednak mladé kone cvičia pre svoje budúce povolanie (6 – 12 mesiacov), a jednak staré kone prežívajú svoj „dôchodok“. V spolupráci s firmou Riding Dinner poskytujú aj túru „Tajomstvá fiakrov“, ktorá začína práve v stajni v Simmeringu. Dozvedeli sme sa tu veľa zaujímavých informácií o koňoch a ich výcviku, ale aj o fiakristoch a podmienkach na úspešné zvládnutie skúšky pre získanie „vodičského“ preukazu. Fiakre sú často diskutovanou témou ochrancov zvierat. Práve návšteva stajní je dobrou príležitosťou otvoriť aj takúto diskusiu a vypočuť si aj druhú stranu.

Po rannej toalete sa začali kone zapriahať do pripravených vozov. Trochu som bola sklamaná, že všetky koče boli so zatvorenými kabínkami (oblaky na oblohe). Avšak na moje veľké prekvapenie sa horná časť koča dá poskladať ako kúzelnícka čarovná krabička a zrazu boli zo všetkých kočov kabriolety! Ich vnútro je kožené alebo potiahnuté plyšom. Veľmi príjemné. Tak nasadať a už sa vezieme do centra Viedne, vľavo ťahá náš koč Szeltolo a vpravo Pluto Aramisz. Náš kočiš sa volá Hasan, má na sebe typické oblečenie fiakristu, frajerské slnečné okuliare a aj klobúk pinč, ktorému tu hovoria Melone.

Veľmi dôležitý je tiež vzájomný vzťah a dôvera medzi fiakristom a zvieraťom, preto kočiš nesmie nikdy počas jazdy zoskočiť zo svojho miesta. To znamená, že nemôže ani zbierať konské výkaly, hoci za takéto znečistenie hrozí vysoká pokuta. Kedysi Viedenčania lajná zbierali a hnojili si nimi ruže vo svojich záhradkách. Dnes už o toto hnojivo záujem nie je, koňom sa vešajú na zadnú časť tela popod chvosty špeciálne vaky na zachytávanie tohto odpadu.

Hoci sme prechádzali aj pre mňa neznámymi ulicami, viac ma bavilo pozorovať ľudí a ich reakcie než okolité budovy. Hasan tadiaľto chodí zrejme pravidelne, lebo ho často zdravili chlapi, ktorí práve rozkladali stoly a stoličky v letných záhradách reštaurácií alebo kaviarní. Väčšinou sa na kone a na nás ľudia usmievali, rodičia deti upozorňovali na koníky a keď sme zastali na križovatke, jedna staršia pani sa s nami pustila do debaty a zasalutovala ako pred cisárskou delegáciou.

Cesta trvala skoro hodinu, našou konečnou stanicou bol Stephansdom. V meste je počas dňa povolených maximálne 60 fiakrov a musia stáť len na určitých miestach. Preto sú vzadu na kočoch dve čísla, jedno je poradové číslo voza a druhé je „miestenka“.

Ak sa teplota vyšplhá na 35°C, kone sa musia vrátiť do stajní. No aj ak nie je tak veľmi teplo, kone musia veľa piť a občas dostanú sprchu aj priamo na pľaci.

Mali sme šťastie, že sme mohli cestovať v otvorených kočoch, a tak lepšie pozorovať svet, ktorý sme míňali. Ani nie o hodinu sa nebo zatiahlo a začalo pršať. Začali sa radovať taxikári, prichádzala ich chvíľa…

Viac informácií o firme Paul: tu

Súčasná ponuka (2020-21):

Tajomstvá fiakrov – 90 minút – 27,50 € na osobu

Malá okružná jazda v meste – 20 minút – 40 € na koč

Veľká okružná jazda v meste – 40 minút – 80-90 € na koč

Ďalšie ponuky od Riding Dinner: tu

Ako sa dostať k stajniam v Simmeringu: vyhľadajte pomocou www.vor.at – ako cieľovú stanicu zadajte Rappachgasse 34a.

O obľúbenosti fiakristov svedčí aj to, že Viedenčania po nich pomenovali aj jedno menšie námestie – Fiakerplatz v 3. okrese, kde kedysi bývalo viacero rodín viedenských kočišov. V parčíku na námestí stojí dokonca aj veľká, bronzová socha fiakristu od rakúskeho sochára Josefa Engelharta.

Viac článkov o Viedni: Kategória Viedeň

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri