Prečo kominár prináša šťastie?

Videli ste film Mary Poppins s Juliou Andrewsovou v hlavnej úlohe? Pre mňa je to jedna z najranejších spomienok, presne si pamätám, v ktorom kine som ten film videla. Bola som ešte malá a nemala som potuchy, že sa za filmy udeľujú nejaké zlaté sošky – ten o kúzelnej opatrovateľke ich získal päť. Film ma uchvátil a predpokladám, že to bolo aj vďaka veselému chlapíkovi Bertovi (v podaní Dicka van Dykea), pretože som potom mala takú mániu, že som všade kreslila samých kominárov. Ale jeho postava pouličného maliara a kominára očarovala nielen mňa, veď práve jeho kominárska pesnička Chim Chim Cher-ee získala jedného z tých piatich Oscarov ako „Best Song“.

Bert trasie rukou okoloidúcim alebo posiela bozky, lebo tak – ako sa spieva v pesničke – sa vraj prenáša šťastie. A hoci kominár trávi väčšinu svojho času v popole a dyme, šťastnejšieho človeka by ste na zemi sotva našli…

Kedysi to bola hotová katastrofa, keď sa komín upchal alebo mal zlý ťah. Jedinou záchranou bol kominár. Keď ho gazdiná zbadala na ulici, hneď sa potešila. Kominár komín vyčistil, do domu sa vrátil pokoj. Plamienky začali opäť v peci tancovať, prinavrátilo sa teplo a bezpečie a mohlo sa zase pripraviť teplé jedlo. Takže by sa dalo povedať, že sa do domu vrátilo šťastie!

Vo Viedni existuje okrem toho i legenda, že sa istý kominár, ktorý sa práve spustil do šachty, aby vyčistil kachľovú pec v zámku Schönbrunn, stal svedkom tajného sprisahania. Porozprával o tom cisárovi a tak ho vlastne zachránil. Takže je jasné, že kominári nosia šťastie. Aj cisárom!

Práve vo Viedni má kominárske remeslo dlhú tradíciu. Už v roku 1432 vydalo mesto nariadenie, že sa komíny musia pravidelne kontrolovať a čistiť. Za prvého kominárskeho majstra s koncesiou vo Viedni vymenoval cisár Maximilián I. v roku 1512 istého Hansa z Milána. Avšak najstaršia písomná zmienka o kominároch v mestských archívoch pochádza ešte z roku 1447, preto tento rok nájdete aj na logu viedenských kominárov.

Zánik tomuto remeslu nehrozí, v súčasnosti je vo Viedni 150 kominárov a sú medzi nimi dokonca aj ženy! Ich vzdelávanie trvá šesť rokov. Stále nosia svoje tradičné čierne oblečenie a bielu čiapočku na hlave, takže ich na ulici ľahko rozpoznáte. Až nejakého stretnete, nezabudnite sa chytiť za gombík!

V 4. viedenskom okrese existuje dokonca aj kominárske múzeum. Mimochodom, tu sa povie kominár tak riadne po nemecky: Rauchfangkehrer – dosť dlho mi trvalo, kým som sa to slovo naučila! 🙂 V múzeu sú vystavené staré pracovné nástroje, kachle a pece, oblečenie, rôzne figúrky (vrátane patróna kominárov – sv. Floriána), novoročné pohľadnice a tiež rôzne talizmany pre šťastie.

Adresa:

Rauchfangkehrermuseum

Klagbaumgasse 4, 1040 Wien

Viac informácií v nemeckom jazyku: tu

Každý rok na Silvestra je múzeum otvorené na tri hodiny, kedy si návštevníci môžu pripiť na šťastný nový rok s ozajstným kominárom. No a po celej Viedni sa v tomto čase predávajú najrozličnejšie figúrky v čiernom oblečku a s čiernym cylindrom – z marcipánu, keramiky, umelej hmoty, čokolády a pod., ktoré si ľudia darujú spolu s prasiatkami, podkovami, lienkami, štvorlístkami, hríbikmi a inými symbolmi šťastia.

A že aj kominári sa vedia zabávať, o tom vás presvedčí táto skupinka žoviálnych chlapíkov, ktorí takto – spevom, tancom a stepovaním po mestských strechách – oslavujú koniec svojho pracovného dňa:

VEĽA ŠŤASTIA V NOVOM ROKU AJ VÁM!

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri