Poznáte viedenskú hymnu? – Zaujímavosti z Viedne 2

Rakúsko tvorí 9 spolkových krajín, jednou z nich je aj Viedeň. Každá spolková krajina má svoj erb a zástavu. A tiež hymnu, ktorou obyvatelia príslušného regiónu vyjadrujú svoju identitu. Viedeň má svoj erb (biely kríž na červenom štíte), má svoju zástavu (dva vodorovné rovnako široké pruhy, hore je červený, dolu biely), nemá však hymnu.

Je to vlastne paradox, že sa Viedeň často označuje za mesto hudby, narodili sa tu, alebo žili a komponovali mnohí slávni hudobní skladatelia, a predsa nikto z nich pre toto mesto nezložil hymnu. Oficiálnu hymnu teda Viedeň nemá, zato má ale hymnu neoficiálnu, a to dokonca takú, ktorú pozná celý svet! Asi už správne tušíte, o akú skladbu sa jedná. Je to slávny valčík (čo iné, pre mesto, kde sa koná počas jednej sezóny až 400 plesov?!), ktorý skomponoval Johann Strauss mladší pre fašiangový koncert Viedenského mužského speváckeho zboru v dvoch verziách – aj ako orchestrálnu skladbu, a dal mu názov Na krásnom modrom Dunaji. Mnohí ho dokonca považujú nielen za neoficiálnu hymnu Viedne, ale celého Rakúska.

A opäť jeden paradox – prvé uvedenie valčíka vo februári 1867 nemalo žiadny veľký úspech, i keď prepadák to v žiadnom prípade tiež nebol. Pôvodný text bol skôr ironický a nie veľmi nápaditý, jeho autorom bol policajný komisár Josef Weyl, dvorný textár toho speváckeho zboru. Ešte v tom istom roku uviedol Strauss svoju skladbu na Svetovej výstave v Paríži a keď ešte na jeseň dirigoval vyše 60 promenádnych koncertov v londýnskej Covent Garden, valčík sa stal hitom a Straussov vydavateľ takmer nestačil rozposielať jeho notové výtlačky do celého sveta.

V roku 1890 napísal vyšší krajský súdny radca Franz von Gerneth nový text, ktorý lepšie vyjadroval vzťah rieky a mesta. Spieva sa tam o tom, ako Viedeň pozdravuje svoju rieku a tiež o tom, že nech Dunaj tečie kamkoľvek, nikde už takú druhú Viedeň nenájde… A hneď v prvom verši sa ospevuje aj modrá farba rieky. A to je zase paradox, pretože ani dnes nie je Dunaj úplne modrý, jeho farba sa mení podľa ročného obdobia, počasia, oblakov na oblohe, ktoré sa odrážajú na hladine a pod. V pozorovacích správach Hydrografického inštitútu vo Viedni sa najčastejšie uvádzajú tieto farby: oceľovo-zelená, žltá ako hlina, smaragdovo-zelená, hnedá a špinavozelená. Možno aj preto sa svetoznámy valčík hráva už len ako čisto orchestrálna skladba bez textu. Rakúska televízia ho vysiela po zaznení úderov zvonu Pummerin zo Stephansdómu, ktorý na Silvestra po polnoci ohlasuje začiatok nového roka a tradične sa hráva aj ako prídavok na novoročnom koncerte Viedenských filharmonikov, ktorý sa vysiela do celého sveta.

Mám rada mestá s riekami. Vo Viedni je síce Dunaj bokom od centra mesta, ale okrem hlavného toku sú tu aj ramená Nový a Starý Dunaj, kanál a je tu aj Dunajský ostrov. Celá táto časť Viedne je super relaxačnou zónou, v Dunaji sa dá kúpať, loviť ryby, a sú tu možné aj rôzne vodné športy a aktivity. Svedčia o tom aj nasledovné fotografie:

A čo Johann Strauss? Časť jeho slávneho valčíka je zvečnená na dome č. 10 na ulici pomenovanej podľa tohto hudobného skladateľa v 4. viedenskom okrese, kde sa len o pár krokov ďalej nachádza aj dom, v ktorom Strauss žil od roku 1878 a v roku 1899 zomrel – adresa: Johann-Strauss-Gasse 4. A jeho pozlátená socha v Mestskom parku (Stadtpark) je suverénne najfotografovanejšou sochou v celej Viedni.

Možno ste nevedeli:

V rakúskej štátnej hymne došlo v roku 2012 k zmene textu, pretože sa v ňom ospevovali len synovia vlasti. Okolo tejto diskriminácie sa rozprúdila celonárodná diskusia, ktorá vyústila do prijatia zmeny textu Národnou radou Rakúska v decembri 2011 – do hymny sa k synom vložilo aj slovo dcéry a bratské chóry boli pozmenené na chóry plesajúce, čím sa obe pohlavia (aspoň v rámci štátnej hymny) zrovnoprávnili.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Donauinsel, Vienna, Wien, Austria