7 archeologických múzeí v Bulharsku, ktoré treba vidieť

Po viacerých návštevách Bulharska mám fakt dojem, že hádam v každom čo len trošku väčšom bulharskom meste sa nachádza archeologické múzeum. Žiaden div, veď v Bulharsku stačí niekde začať kopať do zeme a takmer vždy sa nájdu nejaké stopy, hlavne po dávnych Trákoch či Rimanoch.

Mnohé múzeá sú síce malé, ale nachádzajú sa v nich úžasné exponáty, a navyše výška vstupného je oveľa nižšia ako v iných európskych múzeách. Ak sa teda chystáte do niektorého z týchto bulharských miest a zaujímajú vás staré kultúry, určite zájdite aj do miestneho múzea.

(1) SOFIA – Národné historické múzeum

Je to najväčšie múzeum v Bulharsku. Okrem umeleckých, historických a etnografických zbierok, veľkú časť zaberá práve archeologická sekcia. V depozitári múzea je až vyše 600 tisíc objektov, ale nebojte sa, nemusíte a ani nemôžete si ich pozrieť všetky, lebo stálu expozíciu tvorí len 10% z nich. V roku 2000 sa múzeum presťahovalo na okraj Sofie – do časti Bojana, dá sa sem však dostať mestskou dopravou alebo taxíkom (za rozumnú cenu). Budova je bývalou rezidenciou niekdajšieho najvyššieho bulharského komunistického papaláša Todora Živkova, preto sa treba pozerať nielen na exponáty, ale aj na celkový interiér.

Highlights: najslávnejší poklad, ktorý náhodne objavili v roku 1949 neďaleko mesta Panagjurište. Je to 6 kg čistého zlata premenených do 9 nádherných nádob. Boli vyrobené v 4. alebo na začiatku 3. storočia p.n.l. a sú fantasticky vypracované. Je to amfora…

…rhytony – čaše v tvare rohu a kanvy v tvare ženskej hlavy…

…a táto fascinujúca nádoba fiálé, na ktorej sú do kruhu rozložené africké hlavy, žalude a rozety.

Tento poklad sa často vydáva na svetové turné, takže sa môže stať, že bude práve niekde v zahraničí, ale nezúfajte, určite vás zaujmú ďalšie zlaté alebo strieborné poklady, napr. z Letnice, Rogozenu, Borova a iných lokalít.

Adresa: 1618 Sofia, Vitoško lale 16

Dôležité informácie v anglickom jazyku:

– otváracie hodiny a dopravné spojenie z centra mesta: tu

– ceny vstupeniek: tu

(2) SOFIA – Národné archeologické múzeum

Vynikajúca poloha priamo v centre mesta. Múzeum je umiestnené v bývalej – najväčšej a najstaršej – mešite v Sofii (titulné foto), ktorá bola dokončená v roku 1494. Múzeum nie je veľmi veľké, na jeho prehliadku postačí hodinka, ale super exponáty, opäť hlavne artefakty tráckej kultúry.

Highlights: najťažší poklad, ktorý bol nájdený v Bulharsku – Valčitranský poklad – 13 predmetov z 21-karátového zlata.

Spolu vážia 12,5 kg a len tá najväčšia nádoba má 4,5 kg! Nie je jasný účel ani spôsob používania týchto predmetov. Zrejme slúžili k náboženským rituálom, alebo že by z nich botatí Tráci popíjali víno?

Čo vitrína, to iný, zaujímavý objekt! Napríklad aj táto zlatá posmrtná maska, objavená v tráckej hrobke Svetica.

Mňa osobne zaujali aj drobné figúrky, aké som doposiaľ inde nevidela. S otvorenými ústami mali skôr výraz veselosti než výraz strachu, strúhali grimasy na nás, stojacich pred vitrínou. Taktiež boli zaujímavé sošky, zrejme nádobky, zvierat bez hlavy. Tieto exponáty pochádzajú z nálezísk okolo Starej Zagory.

Adresa: 1000 Sofia, ul. Saborna 2

Praktické informácie v anglickom jazyku: tu

Tip navyše: veľmi príjemné posedenie v reštaurácii Art Club Museum hneď vedľa múzea. Terasa poskytuje príjemný chládok počas horúcich letných dní a možno tu vidieť tiež niektoré historické exponáty.

(3) SOFIA – Zvyšky rímskeho mesta

„Serdika je mojím Rímom!“ – túto vetu často hovorieval rímsky cisár Konštantín Veľký, čo len dokazuje, ako bolo toto mesto obľúbené u rímskych vládcov. Sofia je jedno z najstarších európskych miest, jej história siaha 7 tisíc rokov dozadu. Svoj pôvodný názov Serdika dostala podľa miestneho kmeňa Serdov.

V roku 2016 bol otvorený zreštaurovaný starorímsky komplex, najväčšie open-air múzeum v Bulharsku a zároveň aj jedna z najväčších výziev pri budovaní sofijského podzemného metra.

Zaujímavé je, že stred súčasnej bulharskej metropoly je v tých istých miestach, ako tomu bolo v antickej Serdike. Ešte aj dnes sa tu môžete prejsť po originálnom 2000 rokov starom dláždení (!) hlavnej ulice Decumanus Maximus, ktorá spájala východnú a západnú mestskú bránu. Odkrytých je 60 metrov. Koľko histórie musí byť zakonzervovanej v tom dláždení? Veď práve na tejto ulici nadšene vítal ľud najmenej dvoch rímskych imperátorov po ich návrate z triumfálnych bitiek.

Časť vykopávoch je zakrytých.

Komplex tvoria tri mestské štvrte dávnej Serdiky, okolo hlavnej ulice vidno zachované obytné časti, kanalizáciu, vodovod, podlahové kúrenie, mozaiky i zvyšky termálnych kúpeľov. Väčšina pozostatkov pochádza z obdobia medzi 4. a 6. storočím, ale niektoré časti sú staršie, z 1. storočia.

Adresa: Sofia, stanica metra Serdika II

bez poplatku

Tip navyše: keď už ste tu, pozrite si aj nenápadný Kostol sv. Petky Samardžínskej z 11. storočia, učupený medzi majestátnymi socialistickými veľkostavbami.

Kým sa neodkryli ulice Serdiky, lepšie bolo vidno, že kostol bol čiastočne postavený pod zemou. To preto, lebo sa staval v časoch tureckej nadvlády. Steny malého kostolíka z tehál a kameňov majú hrúbku až 1 meter.

(4) STARA ZAGORA – Neolitické múzeum

Zvláštne sošky z Archeologického múzea v Sofii ma doviedli do mesta Stara Zagora, cca 190 km od bulharskej metropoly. Trošku stratená v mestskej zástavbe, ale dá sa nájsť, je budova, v ktorej sa ukrýva neolitické obydlie tak, ako bolo objavené archeológmi v roku 1969.

Komplex má síce šírku len 5,8 m a dĺžku 10 metrov, ale aj tak je to zvláštny pocit vidieť, ako žili naši predkovia pred 8000 rokmi! Žiadne jaskyne, ale 1-poschodová stavba s jednou miestnosťou na poschodí a dvomi na prízemí! Obývali ju tri rodiny, každá mala svoju vlastnú pec na pečenie chleba. Neolitický „činžiak“ bol postavený v období raného neolitu (7. – 6. milénium p.n.l) z drevených kolov zafixovaných do zeme a omietnutých zmesou z hliny a slamy.

Stojíte a rozmýšľate, akí boli ľudia, čo tu žili? Aké mali túžby a aké problémy? S menšími prestávkami tu bývali až do doby bronzovej (3. milénium p.n.l.), keď obydlie vyhorelo a poschodie sa prepadlo. Jeho obyvatelia odišli ktovie kam, ale všetko tu ostalo, čo zanechali: keramické nádoby, menšie hlinené gule (zrejme pre primitívne zbrane?), pece na chlieb, ručné kamenné mlyny na zrno, jednoduché kuchynské riady a dokonca aj šošovica a pšenca tu ostala po nich.

A taktiež figúrky, mnohé sú ženské postavy ako symbol plodnosti a kult bohyne Matky.

Figúrky a nádoby sú vystavené v podzemnom podlaží, sú tu aj tie v tvare rôznych zvierat – napr. ježko alebo dokonca jazvec, opäť bez hláv, ktovie, možno to boli vrchnáčiky, ktoré odvial čas, kto nám to povie?

Adresa: Stara Zagora, ul. Armejska 20

Praktické informácie v anglickom jazyku: tu

(5) KAZANLAK – Historické múzeum Iskra

Mesto Kazanlak je známe hlavne pestovaním ruží a výrobou ružového oleja, ale nachádzajú sa tu aj slávne trácke hrobky (UNESCO). V miestnom múzeu je vyše 50 tisíc originálnych objektov z Údolia tráckych kráľov, ale aj z novšej histórie a etnografie.

Highlights: klenotnica s fantastickými objektmi zo zlata, striebra a bronzu. Mojím favoritom, hádam zo všetkých tráckych pokladov, ktoré som doposiaľ videla, je tento nádherný veniec v tvare dubových vetvičiek. Z čistého zlata si ho nechal zhotoviť trácky kráľ Sevt III.

Sevt III. bol kráľom Odryzského kráľovstva. V múzeu sa dozviete aj veľa informácií o hlavnom meste – Seuthopolis, ktoré tu nechal postaviť, nájdete tu aj grafickú rekonštrukciu tohto starovekého administratívneho, ekonomického a náboženského centra. Sevt III. bol aj veľký bojovník, pozrite, koľko odhodlania a bojovej vášne vyžaruje jeho tvár – bronzová busta, nájdená v jeho hrobke Goljama Kosmatka neďaleko Kazanlaku (originál v Archeologickom múzeu v Sofii).Naozaj, jeden exponát krajší ako druhý! Pozrite sa na tieto zlaté ozdoby pre koňa.

Adresa: 6100 Kazanlak, P. R. Slaveykov 8

Praktické informácie v anglickom jazyku (dá sa prepnúť aj na nemčinu, francúzštinu alebo španielčinu): tu

(6) BURGAS – Archeologické múzeum

Objekty z viacerých dávnych miest v blízkom okolí, akými boli napr. Apollonia (dnešný Sozopol), Messambria (Nesebar), Anhialo (Pomorie) a i. Sú to hlavne nálezy súvisiace s dávnymi Trákmi a gréckymi kolóniami pozdĺž Čierneho mora, ako aj z obdobia Rímskej ríše.

Highlights: staré drevené lode a kamenné kotvy, ktoré sú dôkazom čulých obchodných vzťahov medzi Trákmi a obyvateľmi východného Stredomoria v období medzi 2. a 1. miléniom p.n.l.

Reliéf Tri nymfy, ktorý pochádza z historického miesta Akve Kalide (na území dnešného Burgasu), kde sa nachádzali termálne kúpele s horúcimi minerálnymi prameňmi a svätyňa troch nýmf.

Adresa: Regional Museum – Archeological Exposition, 8000 Burgas, blvd. Aleko Bogoridi 21

Praktické informácie v anglickom jazyku: tu

(7) SOZOPOL – Archeologické múzeum

Sozopol je určite jedno z najmalebnejších prímorských bulharských miest, jeho staré mesto má nezameniteľnú atmosféru. Pôvodne sa volalo Apollonia, svoj terajší názov dostalo v roku 330. Ak sa sem vyberiete na letnú dovolenku, stačí ak časť jedného odpoludnia na pláži pod horúcim slnkom vymeníte za lekciu histórie, v ktorej sa dozviete niečo viac o mieste, kde trávite svoj voľný čas. Múzeum nie je veľké a nachádza sa na hlavnom korze.

Highlights: najväčšia kolekcia antickej keramiky z konca 6. – 2. storočia p.n.l. Ale aj pôvabné miniatúrne sošky rôznych zvieratiek.

Taktiež nesmiete obísť 700-ročného sozopolského upíra! Je to mužská kostra, ktorá mala na ľavej strane hrude zabodnutý železný kôl. Povráva sa, že sú to pozostatky miestneho šľachtica Kriviča, vládcu, ktorý sídlil na tunajšej pevnosti. Bol vraj veľmi krutý, a tak keď zomrel, jeho poddaní ho prebodli týmto kolom, aby nemohol ožiť, vstať z hrobu a páchať diabolské činy.

V múzeu je vystavená aj mramorová krabička, v ktorej boli uložené relikvie sv. Jána Krstiteľa, nájdená v starom kláštore na neďalekom Ostrove sv. Ivana. Relikvie sú dnes vystavené v tunajšom Kostole sv. Cyrila a Metoda. Skúmali ich učenci v Oxforde i vo Švajčiarsku a výsledky ukázali, že pochádzajú z 1. storočia, geneticky z oblasti Blízkeho Východu a že sa jedná o muža, ktorý zomrel vo veku cca 30 rokov. Náhoda alebo ide naozaj o sv. Jána Krstiteľa?

Adresa: 8130 Sozopol, Khan Krum nám. 2

Nepodarilo sa mi nájsť webstránku tohto múzea, ale otváracie hodiny by mali byť nasledovné:

jún – september: každý deň 8.30 – 18.00

október – máj: okrem soboty a nedele 8.30 – 12.30 a 13.30 – 17.00

Ceny lístkov:

dospelí 4 leva

deti, študenti, seniori 1 lev

voľný vstup pre postihnutých