Niekomu sa to páči, inému nie. Niekto v tom vidí umelecké dielo, iný to považuje len za čmáranice a vandalizmus. Pre mňa osobne – mnohé, hoc aj provokatívne, prejavy tohto mestského umenia sú omnoho zaujímavejšie než veľkoplošné billboardy vynukujúce nám veci, ktoré nepotrebujeme, alebo politikov, ktorých nemáme radi.
Graffiti sú známe už z antických čias. Už vtedy sa našli jedinci, ktorí sa chceli pochváliť, že boli na určitom mieste – nájdeme ich na egyptských chrámoch, ruinách Perzepolisu alebo srílanskej Sigiryi. Ako prejav modernej doby sa nasprejované nápisy začali rozmáhať v 70. rokoch minulého storočia. Väčšinou vznikli bez povolenia majiteľov budov, a preto boli posudzované ako vandalizmus, ako poškodzovanie cudzieho majetku.
Na druhej strane, práve graffiti sa stali inšpiráciou pre rešpektovaných umelcov. Dnes nájdeme v každom veľkomeste prejavy street artu, v podstate vo všetkých svojich formách: ako nástenné maľby na stenách vysokých aj desiatky metrov (murals), ale aj maľby vytvorené inými technikami, napr. nastriekaním farby cez šablóny (stencils), nálepky, plagáty (používa sa tapetovacie alebo škrobové lepidlo – wheatpaste) a rôzne 3D-inštalácie, ale určite ste už videli aj kmene stromov, lešenie alebo iné menej zaujímavé objekty vo verejnom priestore navlečené do pestrých, štrikovaných „svetrov“ – táto forma sa nazýva yarn bombing.
Do Viedne sa síce chodí hlavne kvôli slávnym umeleckým zbierkam umiestneným v nádherných historických priestoroch, no na svoje si prídu aj fanúšikovia street artu. Mnohí amatérski, ale aj renomovaní profesionálni umelci už vytvorili svoje diela vo viedenských uliciach. Veľa z nich nájdete v 6. a 7. viedenskom okrese neďaleko známej nákupnej ulice Mariahilferstrasse. Našu street art prechádzku začneme pri schodišti Capistranistiege, na ktorom nájdete práce od rakúskych umelcov: FRAU ISA, ROOFIE, SEBASTIAN SCHAGER a SKIRL…
…ale aj MONSTERZEIT z Nemecka, JERSON JIMENEZ z Dominikáskej republiky a KASHINK z Francúzska, ktorý tu namaľoval ďalšiu zo svojich typických farebných príšeriek. Štyri oči nie sú náhodné. Vezmite si tužku a zakryte horný pár očí a potom zase ten dolný. Objavia sa dva odlišné výrazy, dve odlišné emócie…
Pred tým než zabočíme doprava, všimneme si ešte čierno-biele hlavy od viedenského umelca GOLIFa, ktorý prevažne maľuje tušom, na Fillgradergasse 9.
Pokračujeme po Windmühlgasse a Gumpendorfer Strasse a na Kaunitzgasse sa spustíme smerom dolu. Najprv po ľavej strane stretneme tohto vtáka s odkazom od street art umelca DEDE z Tel Avivu, ktorý uprednostňuje free style kresbu a wheatpasting. Jeho pouličná poézia vyjadruje túžbu po úniku z reality.
O pár krokov ďalej, na tej istej strane, na úzkej, bočnej stene domu č. 33 sú diela troch umelcov z Latinskej Ameriky – STINKFISH (Kolumbia) a ENIVO (Brazília) namaľovali portréty a KOZ DOS z Venezuely pridal postavu s hlavou psa, ale ľudskou tvárou – ako výraz konfrontácie medzi ľudstvom a zvieratmi.
Cestou nemožno prehliadnuť ani tagy od najznámejších ilegálnych viedenských sprejerov, ktoré už neodmysliteľne patria k obrazu mesta, sú to LUXUS a MTS (Menace to Society).
Na Magdalenenstrasse č. 20 nás čaká EVOCA 1 (Dominikánska republika) a jeho veľká, elegantná maľba Imperishable Relics (Nezničiteľné relikvie) s trochu pochmúrnymi farbami z roku 2015. Jeho práce rozprávajú väčšinou nejakú story, tak je tomu aj pri tomto projekte. Muž s čiapkou sedí a drží akvárium s rybkami, pri nohách mu sedí chrt. Pes symbolizuje minulosť, umelec mal ňou na mysli protiletecké betónové veže, ktoré nechal postaviť Hitler. Vo Viedni je ich šesť a práve ony sú vlastne tými nezničiteľnými relikviami, pretože ich steny majú hrúbku až 3,5 metra, a tak ich deštrukcia v obývanej zóne vôbec nepripadá do úvahy. Ale v roku 1957 jedna veža ožila tým, že v nej bolo zriadené akvárium – Haus des Meeres (Dom mora).
Na konci Magdalenenstrasse zabočíme doľava k Richard-Waldemar-Parku. Už z diaľky žiari žltá farba na veľkej nástennej maľbe. Autorom je STINKFISH z Kolumbie, ktorý rád fotí ľudí na svojich cestách a potom ich portréty prenáša na mestské plochy. Portrét otca so synom znázorňuje silnú väzbu medzi rodičmi a deťmi – téma má svoje opodstatnenie, pretože v budove sa nachádza škôlka a v parku ihrisko.V dolnej časti steny prepojil dvojicu s červenou rybou rakúsky street art umelec RUIN. Tieto maľby vznikli v rámci 2. ročníka Calle Libre Festivalu v roku 2016. Za podpory mesta sa vyberú vhodné plochy, vyjedná sa ich použitie s majiteľmi, od umelcov sa vyžiadajú návrhy projektov a potom sa ešte zháňajú dotácie na materiál a lešenie, ale aj na to, aby títo umelci mohli do Viedne pricestovať a pracovať. Po tri dni v auguste majú domáci i okoloidúci možnosť pozorovať, ako doslova pred ich očami vzniká nové umelecké dielo nadmerných rozmerov.
Presne oproti parku pokračujte po Sandwirtgasse, ktorá vás dovedie k ďalšiemu zaujímavému dielu s názvom Midnight Walk (Polnočná prechádzka). Autor: Mr. WOODLAND z Nemecka. Ide o alegóriu, kliešte v rukách muža by mali poslúžiť k odstráneniu určitých spoločenských regulí.
Na konci Sandwirtgasse odbočte doľava na Marchettigasse a pokračujte až k Mollardgasse, tam treba odbočiť doprava a ísť až k malému parčíku Therese-Sip Park. Tu je veľmi zaujímavé dielo od troch umelcov: FRAU ISA, ROOKIE a NYCHOS, inšpirované secesným štýlom, ktorý dominuje v tejto časti Viedne. FRAU ISA maľuje sebavedomé ženy, táto postava si nasadzuje vtáčiu masku. Má otvorený hrudný kôš, tu sa zase realizoval NYCHOS – medzinárodne najuznávanejší viedenský street art umelec, ktorého práce obsahujú detailné anatomické štruktúry.
Po Brückengasse sa vydáme naspäť smerom k Mariahilferstrasse. Na ulici Gumpendorfer Strasse 91 nakukneme do cool galérie Rabbit Eye Movement, ktorá sa špecializuje na urban art. Viac informácií: rabbiteyemovement
Ak vás naša túra ešte neomrzela, pokračujte ďalej po Gumpendorfer Strasse, až prídete k už spomínanému betónovému monštru z 2. svetovej vojny, dnes Haus des Meeres. Obíďte ho a na Schadekgasse narazíte na dielo od renomovaného belgického umelca ROA, ktorý maľuje hlavne divé alebo mestské zvieratá a vtákov – anatomicky veľmi precízne, ktoré sú typické pre okolie, kde sa dielo bude nachádzať. Na tejto maľbe z roku 2013 je líška, bobor (vo Viedni naozaj sú!), kamzík a zajac. Lenže pred tým mal na tejto stene podpis LUXUS, a tak časť obrazu z pomsty premaľoval MTS. Dnes to vyzerá takto:
Keď ste sa už ocitli na Mariahilferstrasse a ešte stále vás zaujíma viac street art než snorenie po obchodoch, zájdite si ešte po Andreasgasse k Andreasparku. Umelec HNRX z Innsbrucku sa snaží dodať svojim dielam aj trochu humoru, tak ako napríklad aj na tomto obrovskom burgeri so salámou a zubnou kefkou.
A napokon je tu ešte jedna veľká maľba, ktorej autorom je Talian MILLO. Jeho práce sú takmer výlučne len čierno-biele, ale plné detailov. Motív sa super hodí k detskému ihrisku, ktoré je v parku a aj ja by som tu dokázala vysedávať a stále objavovať nové a nové detaily na tejto pomaľovanej stene.
Samozrejme, že sú vo Viedni aj iné miesta so zaujímavými ukážkami street artu. Ak vás táto tématika zaujíma, môžete si objednať špeciálnu Street Art & Graffiti Tour, počas ktorej sa dozviete veľa ďalších informácií o maľbách, umelcoch i vzniku týchto diel. Kontakt: Calle Libre
Nové príspevky v rámci Calle Libre Festivalu:
Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
But that’s cool!
suppppeeerrrr!!!!
LG AS
Thanks, Anna, I am glad you liked it! 🙂