Žatec - mesto komínov, z ktorých sa nikdy nedymilo

Hoci som vyrastala v bývalom Československu, nemala som možnosť spoznať celú krajinu. Niektoré oblasti boli pre nás – zo stredného Slovenska – proste „od ruky“. O to viac sa vždy poteším, keď sa teraz dostanem do takých miest, ktoré som pred tým poznala len z mapy zavesenej na školskej tabuli počas hodiny zemepisu. Jedným z tých miest je aj mesto Žatec na severozápade Čiech, v Ústeckom kraji. Pamätám si však toto mesto aj preto, že sa s ním spája chmeľ.

V čase komunizmu sme ako študenti museli povinne chodiť na brigády. My, na Slovensku, sme chodili na zemiaky. Musím sa priznať, že som vždy tak trochu závidela svojim českým priateľom, ktorí chodili zbierať, resp. česať, chmeľ. Neviem posúdiť, ktorá z tých prác je náročnejšia, ale to zbieranie chmeľových šišiek sa mi zdalo o dosť vznešenejšie… A o mladých ľuďoch na chmeľovej brigáde bol dokonca natočený aj český kultový muzikál Starci na chmelu. Pokiaľ viem, o študentoch zbierajúcich vyorané zemiaky nebolo natočené nič, nanajvýš len nejaký propagandistický šot pre televízne noviny…

Ale späť do Žatca. Už keď sme sa blížili k mestu (75 km od Prahy), videli sme všade kilometre naťahaných drôtov. Po týchto drôtoch sa plazí popínavá rastlina Humulus lupulus – chmeľ obyčajný, ale začiatkom septembra už bola väčšina drôtov prázdna.

Chmeľ patrí k veľmi starým kultúrnym rastlinám. Ako dokazujú peľové analýzy zeminy, aj v okolí dnešného mesta (Žatecká kotlina pri strednom toku rieky Ohře) rástol chmeľ už v dávnych dobách, pričom históriu tohto regiónu ovplyvňuje už vyše 800 rokov.

Tento tunajší chmeľ – Žatecký poloraný červenák – je najkvalitnejšia a najcennejšia odroda na svete vďaka vysokému obsahu aromatických látok (lupulín). Žiaden div, že domáci tento prírodný fenomén často označujú ako zelené zlato a cenia si ho natoľko, že mu vybudovali aj chrám.

Chrám chmeľu a piva

Zábavný a zároveň poučný turistický komplex sa nachádza v budove, ktorá po celých sto rokov slúžila ako sklad a sušiareň chmeľu. Teraz sa tu vážnym, ale hlavne aj vtipným spôsobom prezentuje tradícia chmeliarstva a pivovarníctva.

Tak napríklad hneď v úvode som bola – bez toho, že by som sa musela postaviť na špeciálnu váhu – zaradená k začiatočníkom, t.j. k tým, čo vypijú maximálne 4 pivá za týždeň, aj to hlavne nealkoholické, ovocné alebo – ako sa tam doslovne píše – inak znehodnotené pivo. No ale na druhej strane som rada, že k najvyššiemu stupňu, tzv. Legende, ktorej konzumácia piva sa prejavuje aj špecifickým sformovaním tela, mám poriadne ďaleko. 🙂

Počas prehliadky sme sa ocitli aj v labyrinte z vriec (žokov), v ktorých sa chmeľ prepravoval na ďalšie spracovanie. Po cestičke medzi vrecami občas blikali svetelné chmeľové šištice, ktoré sa vzápätí menili na poháre s pivom. Na konci bludiska nás čakal poklad – obrovská šištica z českého krištáľu, ktorá mení farbu. Až tam budete aj vy, nezabudnite sa jej dotknúť a niečo si zaželať.

V Erbovej sieni visia erby obcí zo Žateckej chmeľovej oblasti, ktoré majú právo dodávať chmeľ do tunajšieho pivovaru. Niektoré majú veľmi zaujímavé názvy a človek rozmýšľa, od čoho boli asi odvodené: Jedomělice, Hřešice, Velemyšleveš, Třeskovice, Nepomyšl, Deštnice, Černčice a pod.

Opäť sú tu vystavené chmeľové vrecia, dokonca jedno sa vznáša nad hlavami návštevníkov ako vzducholoď. Tento výjav sa objavil už začiatkom 20. storočia na pohľadniciach zo Žatca. K obrázku je pripojený text v nemčine: Cestujem po celom svete a vyrábam tie najlepšie kvapky. Ak budete mať niekedy zlú náladu, dajte si drink zo žateckého chmeľu.

V košíkoch sme si mohli pozrieť a ohmatať nielen šištice, ale aj tzv. pelety – lisované chmeľové granule, ktoré sa používajú pri výrobe piva a v tejto forme sú najvhodnejšie na skladovanie a prepravu.

A v jednej vitríne sme objavili skutočný poklad – repliku najväčšieho strieborného pokladu raného stredoveku na území Čiech. Do zeme bol pravdepodobne uložený pred rokom 1012 a znovu objavený bol pri stavebných prácach v roku 1937.

V závere prehliadky sme navštívili aj obchod, kde sú vystavené fľaškové pivá z celého sveta (početná kolekcia aj zo Slovenska). V obchode ponúkajú aj chmeľové pralinky (chmelinky), chmeľovú minerálku, oblátky s príchuťou piva a čokolády alebo aj pivnú pálenku.

A môžete si tu tiež na pamiatku buchnúť do notesa pečiatku – či už s chmeľovou šiškou alebo logom chrámu.

Hoci sa Chrám chmeľu a piva označuje za „Mekku všetkých chmeliarov a pivárov“, prehliadka nie je určená len pre milovníkov tohto moku. Program je vhodný pre všetky vekové kategórie. Turistická atrakcia, dokončená v roku 2012, je otvorená po celý rok.

Viac informácií: Chrám chmeľu a piva

Logo chrámu vyzerá ako účtenka za pivo: šesť čiar je preškrtnutých siedmou čiarou. S týmto motívom a s číslom sedem sme sa stretli v Žatci na viacerých miestach. Ale najprv sme si zašli na dobrý obed.

Reštaurácia a pivovar U Orloje

Do komplexu Chrámu chmeľu a piva patrí aj Reštaurácia U Orloja. V ponuke sú hlavne tradičné české jedlá. Aj ja som si vybrala tradičné vepřo-knedlo-zelo, teda bravčové výpečky s dusenou kapustou a zemiakovými knedľami. Mňam!

V reštaurácii nájdete nielen nápis, že „V krčme je lepšie než na svete“, ale aj minipivovar. Priamo pred návštevníkmi sa tu varí pivo tradičným spôsobom z miestneho chmeľu.

V rámci obeda sme tak mohli okoštovať štyri druhy piva.

Jedným z ponúkaných pív je aj Siedmy schod. Znalci kultovej českej komédie Vesničko má, středisková vedia, prečo tento názov. Pre tých, ktorí film náhodou nevideli: pivo sa má v pivnici správne skladovať na siedmom schode. Z ôsmeho je veľmi studené, zo šiesteho ešte teplé.

Objavili sme tu aj trezor pre štamgastov, len sa mi nepodarilo zistiť, čo za poklady si tam ukrývajú. Ak aj vy prídete do tejto reštaurácie alebo do Chrámu chmeľu a piva, nezabudnite, že tu sa zdraví pozdravom Dej Bůh štěstí! V minulosti, nielen sládok, ale aj ostatní pomocníci sa modlili za úspešnosť várky. Z tých čias zostal tento pozdrav.

Viac informácií: Reštaurácia U Orloje

Pivný orloj

Názov reštaurácie – U orloja – nebol vybraný náhodne. Skutočne sa tu nachádza aj orloj a samozrejme, tiež súvisí s pivom. Pivný orloj je umiestnený na stene s rozmermi 7 x 4 m a odbíja každú celú hodinu.

Na samom vrchu sedí postavička s chmeľovým vencom na hlave a s pohárom piva v pravej ruke. Namiesto figúr sa v okienku objavujú mariášové karty s chmeľovými šiškami. Okolo ciferníka sa otáča kruh s fázami pestovania a spracovania chmeľu. Namiesto čísla 7 je tam opäť tá pivná účtenka so siedmimi čiarkami. Nájdete tu chmeľové nebo, ale aj peklo, kam sa prepadnú opilci, ktorí to s konzumáciou piva preháňajú.

Podobne ako slávny orloj v Prahe, aj tento v Žatci má svojho kostlivca, ktorý každú celú hodinu vyzváňa zvončekom.

Chmeľový maják

Po predstavení orloja sme navštívili ďalšiu atrakciu v areáli – Chmeľový maják – 49 m vysokú vežu, ktorú sme si všimli už pri príchode do mesta. Na samom vrchu tejto dominanty mesta je sedem chmeľových stĺpov. Opäť mystické číslo 7!

Hore môžete vystúpiť po schodoch, my sme sa odviezli výťahom. Nasadili sme si 3D-okuliare a počas jazdy sme „lietali“ nad celým mestom.

Z chmeľového majáka bol pekný výhľad. Teraz sme pochopili, prečo sa Žatec nazýva aj mesto komínov, z ktorých sa nikdy nedymilo.

Už v 12. storočí potrebovali obchodníci s chmeľom ďalšie budovy. Tak vzniklo dnešné Pražské predmestie – zóna, celá zasvätená chmeľu. Konštrukciu týchto stavieb ovplyvnili vlastnosti chmeľu, ktorý je ľahký, ale pri skladovaní náročný na plochu. Dôležité je aj vetranie, aby chmeľ nestrácal farbu. Tak tu boli postavené sklady, sušiarne a baliarne, kde sa chmeľ ďalej spracovával. Komíny slúžili na vetranie. Potom nasledoval predaj a vývoz do sveta. Celá táto zóna technických pamiatok, historické budovy a krajina s najcennejšími a najúrodnejšími chmeľnicami, ktorá svedčí o dlhodobej, nikdy neprerušenej tradícii pestovania, šľachtenia a spracovania chmeľu, bola v septembri 2023 zapísaná do UNESCO Zoznamu svetového dedičstva.

Okrem týchto atrakcií spojených s históriou chmeliarstva a pivovarníctva v Žatci môžete navštíviť aj recesné Múzeum Homolupulov, pivovar Žatec, ktorý svoje pivo úspešne vyváža do sveta, a Chmeliarske múzeum (7 gejzírov a 7 stĺpov pred budovou!), kde nájdete expozície strojov, nástrojov a technológií, používaných pri výrobe piva.

Hrob a radnica

My sme sa vybrali na hlavné námestie, kde sme odhalili tajomstvo, prečo má mesto takú záľubu v čísle 7. Tabuľa na dlažbe, neďaleko morového stĺpa Najsvätejšej trojice, upozorňuje na miesto, kde bol objavený hrob najstaršieho pivára!

Odborne ho nazvali Homo Lupulus, ale domáci mu familiárne vravia Lojza Lupulín (jemu je venované Múzeum Homolupulov v Husitskej bašte). V hrobe sa okrem kostry údajne našla aj hlinená nádoba s obsahom 0,492 l (čiže pollitrák) a hlinená doštička, do ktorej bolo vyrytých šesť čiarok preškrtnutých siedmou. Najstaršia pivná účtenka na svete! Či tomu všetkému veríte, to už nechám na vás. Ale prezradím vám, že hrob bol objavený 1. apríla (v roku 2001)… Teraz nám už bolo jasné, odkiaľ pochádza tá obľúbenosť čísla 7.

Historické jadro mesta je pamiatková rezervácia. Námestie lemujú renesančné domy a zvyšky opevnenia. Nachádza sa tu aj Kostol Nanebovzatia Panny Márie a radnica.

Prvá písomná zmienka o Žatci (v nemčine Saaz) pochádza z roku 1004, už vtedy sa tu pestoval chmeľ. Vznik feudálneho mesta zavŕšili významné privilégiá, ktoré mu udelil český kráľ Přemysl Otakar II. v roku 1265. Tridsaťročná vojna však všetko zničila. Ďalší rozvoj chmeliarstva a pivovarníctva nastal až v 18. a 19. storočí. Dnes má Žatec 19 tisíc obyvateľov.

Radnica má 47 m vysokú vežu, ktorá je prístupná verejnosti. Vnútri je výstava Žatec v premenách času. Stretli sme tu aj figúru mestského notára Jána zo Žatca z roku 1400, ktorého poznajú v nemecky hovoriacich krajinách ako autora diela Oráč a smrť.

Z veže je nádherný výhľad na celé námestie. Všimnite si zvláštne okná na streche domu na pravej strane fotky. Sú to tzv. volské oká na odvetrávanie vodných pár, ktoré vznikali pri sušení chmeľu v podkroví.

Synagóga (žltá budova) je druhá najväčšia v Česku.

Na námestí – hneď vedľa informačného strediska – sa nachádza aj najmenšia chmeľnica na svete!

Malebná scenéria bývalého kráľovského mesta poslúžila už viackrát filmárom ako kulisa – a to od židovského ghetta, cez Dickensov Londýn a revolučný Paríž, až po scenériu obyčajného mesta v komunistickom Československu. Napríklad sa tu nakrúcal film Yentl s Barbrou Streisand, Oliver Twist, Bedári i český film Holky z porcelánu.

Mederov dom

V 14. storočí bolo v Žatci 235 domov, ktoré obdržali právo variť pivo (zaujímavé, že toto právo sa vzťahovalo na budovu, nie na vlastníkov). Jedným z nich je aj Mederov dom, pomenovaný podľa posledných nemeckých majiteľoch, ktorí ho kúpili v roku 1919. Je to jeden z najstarších domov v Žatci, pôvodne neskoro gotický meštiansky dom (o čom svedčia dve gotické pivnice), po požiaroch v 18. storočí však prebudovaný v barokovom štýle.

Na začiatku 21. storočia domu hrozila demolácia, chýbala strecha a zo stavby ostali len obvodové steny. Našťastie sa ho podarilo zrekonštruovať podľa dobových fotografií. Po odkrytí podlahy tu našli aj malý poklad – päť mincí a kosti kohúta, ktoré slúžili ako ochrana domu pred nešťastím. Ktovie, možno práve vďaka nim sa podarilo dom zachrániť. Dnes je tu múzeum.

Mne sa najviac páčilo v kuchyni. Viaceré predmety mi pripomínali výbavu kuchyne mojej moravskej babičky, kde som trávila letné prázdniny.

Mesto Žatec sme navštívili v čase, keď sa pripravovalo na svoj najväčší festival Dočesná (prvý víkend v septembri), kedy sa oslavuje chmeľová žatva.

V meste viseli chmeľové girlandy, pri stĺpe sv. Floriána sa stavali kolotoče a štyria sládkovia už varili pivo Osvald, pomenované podľa Karola Osvalda, najvýznamnejšieho šľachtiteľa tunajšieho chmeľu. Hoci všetci použili rovnaké suroviny, každé pivo bude určite iné, čo môžu návštevníci vyskúšať pri anonymnej degustácii. Okrem toho sa každý rok na festivale prezentuje 50-60 pivovarov – z Česka i zahraničia (napr. z Japonska).

Tak na zdravie a daj boh šťastia!