Cisárska servítka – Zaujímavosti z Viedne 3

Servítka – papierová či látková, je už dnes bežnou súčasťou nášho stolovania. Slovo servítka pochádza z francúzskeho výrazu, ktorý možno preložiť ako „malá pomocnica, malá slúžka“, dokonca aj anglické slovo „napkin“ má pôvod vo francúzštine – od slova nappe, čo je zdrobnenina na pomenovanie látky, ktorou sa pokrýva stôl.

Servítky sa používali už aj v starovekom Ríme. V stredoveku bolo ich používanie výsadou šľachty (chudoba si ústa utierala do rukáva) a hlavne v baroku boli obľúbené nápadité výtvory z látkových obrúskov, ktoré ešte viac dávali najavo spoločenský status hostiteľa. Z obrúskov sa skladali väčšinou figúry, ktoré sa v reálnom svete normálne konzumovali, hlavne rôzne ryby, vtáky alebo hydina.

Na hostinách, pri ktorých bol hostiteľom rakúsky cisár, sa servítky skladali do tvaru ležiacej ľalie. Používali sa na to obrúsky z najjemnejšieho ľanu s rozmerom 1 x 1 meter. Do otvoreného kvetu sa vkladal rožok a žemľa, čím sa zabezpečila lepšia stabilita servítky. Tak ako sa tieto obrúsky skladali pred 200 rokmi, tak sa skladajú aj dnes – pri štátnych banketoch, najmä ak do Rakúska zavíta nejaká kráľovská návšteva. Postup skladania nie je nikde zaznamenaný písomne, vždy sa predával len ústne z generácie na generáciu. A tak ako kedysi, aj dnes toto umenie skladania imperiálnej servítky ovládajú len dve osoby. V súčasnosti sú to dve pracovníčky Striebornej klenotnice (Silberkammer) v Hofburgu, čo je vlastne aj múzeum, kde je vystavený kuchynský a jedálenský riad, ktorý po celé stáročia používali Habsburgovci a ich hostia. Poskladanie jednej servítky im trvá 3-4 minúty.

Keďže sa už v dnešnom internetovom svete len ťažko dá niečo utajiť, ak budete pátrať, možno nájdete aj návod, ako si poskladať servítku na imperiálny spôsob. Aj mne sa to podarilo, ale myslím si, že skladať totálne dokrčený a nie veľmi čistý obrúsok priamo na zemi, je dosť nevkusné… A tak si ešte radšej povedzme, čo by sme mali so servítkou robiť a nerobiť, ak sa niekedy aj my dostaneme k jednému stolu s nejakou lepšou spoločnosťou.

V prvom rade si treba uvedomiť, že servítka slúži na utieranie pier alebo prstov a na ochranu oblečenia pred znečistením. Pri oficiálnej hostine si látkový obrúsok odoberieme zo stola až vtedy, keď to urobí hostiteľ. Obrúsok si položíme na kolená. Nepoužívame ho často – iba keď ideme zobrať do ruky pohár, aby sme sa napili, a ústa si do neho neutierame, iba jemne si ho prikladáme k perám. Ak potrebujeme od stola odísť, poskladanú servítku položíme vľavo od taniera.

Nápadito poskladaná servítka, či už papierová alebo plátená, dodá prestretej tabuli osobitý punc. Dnes sa už neskladajú také komplikované výtvory ako v baroku, v reštauráciách sa stretávame hlavne so servítkami v tvare vejárov, obeliskov, rôznych roliek a pod. A ani pri bežnom stolovaní sa fantázii medze nekladú…

Cisársku servítku „naživo“ môžete vidieť vo Viedni v:

Silberkammer, Hofburg – Otváracie hodiny a ďalšie informácie: tu

Zámok Schönbrunn, Komnata Márie Antoinetty – Otváracie hodiny a ďalšie informácie: tu

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Hofburg Palace, Vienna, Wien, Austria