10 zastavení na Technotrase v Moravsko-sliezskom kraji

Už dávno neplatí, že k vyhľadávaným turistickým atrakciám patria len hrady, zámky či katedrály. Presvedčila som sa o tom aj počas mojej nedávnej ceste do susedných Čiech. Spomenula som si pritom na mapu Československa, ktorá kedysi visela na tabuli v našej triede na hodinách zemepisu. Jednou z najpriemyselnejších oblastí našej vtedajšej vlasti bol práve Moravsko-sliezsky kraj.

Odvtedy sa toho veľa zmenilo. Vysoké pece sa zatvorili, bane osireli. Mnohé prevádzky a objekty schátrali, iné však mali šťastie a podarilo sa ich premeniť na kultúrne pamiatky. Dnes je z nich vytvorená Technotrasa, ponúkajúca autentické zážitky priamo na unikátnych, pôvodných miestach. Z ponuky okolo 50 subjektov by som vám chcela predstaviť aspoň tie, ktoré som doposiaľ navštívila aj ja.

(1) Dolné Vítkovice

Keďže bol tento región v minulosti známy hlavne dobývaním čierneho uhlia a tavením železa, jedným z najvýznamnejších objektov Technotrasy je areál Dolné Vítkovice – najnavštevovanejšia pamiatka v Čechách mimo Prahy! Na miestach, z ktorých kedysi televízne noviny vysielali reportáže o splnených päťročniciach, sa možno dozvedieť o procese výroby železa a dokonca aj nazrieť do (vyhasnutej) vysokej pece. Viac si o tomto komplexe môžete prečítať v samostatnom článku: Ostravské Hradčany

Otváracie hodiny a ďalšie praktické informácie: tu

Extra tip: v areáli nájdete aj veľmi príjemnú, modernú reštauráciu CO KAFE – výborná káva (vlastná pražiareň), výborný chlieb (vlastná pekáreň). Ako menšie občerstvenie (raňajky) určite odporúčam chlieb so špenátom, prosciuttom a pošírovaným vajcom alebo hrianku s bylinkovým tvarohom, reďkovkou a vajcom.

(2) Landek Park

Komplex najstaršej ostravskej bane približuje ťažkú prácu baníkov. Najprv sme v originálnej baníckej klietke sfárali dolu do šachty. V 250 m dlhých podzemných chodbách stoja ešte stále funkčné stroje, o čom nás presvedčil náš sprievodca, keď zapol pluh, ktorým sa dobývalo uhlie. Bol to poriadny rachot, a to si človek musí ešte pridať teplo ako v pekle, vlhko a veľa prachu. Veľká časť v Landeku je venovaná baníckemu záchranárstvu, veď v priemere sa stávali až 4 úrazy denne. Ale našli sa občas aj takí „prstičkári“, ktorí sa naschvál buchli po prste, aby mohli ísť na maródku. V retiazkových šatniach ešte stále visí oblečenie, vyzeralo to ako zhluk mátožných netopierov. Vonku sme sa ešte povozili v malých vozíkoch, ktoré slúžili na prepravu osôb v bani, a prezreli si obrovské dobývacie, raziace, vŕtacie a iné ťažké stroje.

Otváracie hodiny a ďalšie praktické informácie: tu

(3) Baňa Michal

Jama, vyhĺbená v roku 1850, dostala názov podľa významného dvorného banského odborníka. Dnešnú podobu má areál z roku 1912. Celá expozícia sa volá Posledný pracovný deň a naozaj, všetko tu vyzerá, ako by sa práve skončila pracovná šichta: identifikačné známky zavesené na kontrolnom paneli, sklad s lampášmi („oči baníka“), prilbami aj maskami, šatne so sprchami, krajčírska dielňa na látanie roztrhaného oblečenia, výdajňa polievok – častokrát to bolo jediné teplé jedlo za deň, ale baníci tú polievku občas nazývali „vývar z onucí“, aj desiat, ktoré sa zjedli hneď, lebo v bani by na to nebol čas ani podmienky, alebo by to zožrali myši, miestnosť, kde baníci fasovali vodu, čaj, ale aj tzv. kalinku – azda prvý energetický nápoj, bola to ovocná šťava, ktorá mala doplniť minerály, miesto, kde si ešte mohli vyfajčiť poslednú cigaretu pred tým, ako sfárali do šachty, okienko, z ktorého dostávali výplatu… Všetky tieto miesta pred nami ožívali a bolo fascinujúce počúvať príbehy a osudy baníkov – o to viac, že vo Vítkoviciach, Landeku aj v bani Michal vás sprevádza vždy človek, ktorý tu tiež kedysi pracoval.

Otváracie hodiny a ďalšie praktické informácie: tu

Extra tip: ak vás po prehliadke prepadne hlad, vráťte sa do Ostravy a navštívte reštauráciu Potrefená husa, kde si môžete pochutnať na vynikajúcich tradičných českých jedlách.

(4) Lom Kotouč

Pre tých, ktorí by sa radšej viac oboznámili s pracovným režimom v kameňolome, otvoril svoje brány lom Kotouč pri Štramberku, ktorý založila viedenská firma bratov Guttmannovcov v roku 1880. Vyfasovali sme žiarivé oranžové prilby, nasadli do terénneho auta – patrične zaprášeného a zablateného, a tak sme absolvovali okružnú jazdu po tomto vápencovom lome – s tamojším zamestnancom a za plnej prevádzky! Vápenec, ktorý sa tu dobýva, putoval kedysi aj do Vítkovických vysokých pecí alebo do betónu, z ktorého sa stavali vojenské bunkre (viď príspevky 8 a 9). Ale o toto nerastné bohatstvo sa podnikatelia zaujímali už od konca 19. storočia, keď sa pálením vápenca získavalo vápno. Z lomu bol pekný výhľad na kopec s „odhryznutou“ polovicou, pozerali sme sa zo 7. poschodia, pracuje sa aj na 8. a 9., začína sa na 10. a povolené je ešte 11. poschodie. Výška jedného poschodia je 24,5 metra. Pozreli sme si aj výsledok najnovšieho odstrelu – 11 tisíc ton kamenia! Nákladné autá mali o prácu postarané – na jedno sa zmestí 20-40 ton. Z vyhliadkového miesta však tieto veľké autá vyzerali ako hračkárske autíčka.

Viac informácií: tu

Extra tip: keď už budete v Štramberku, odporúčam vám vymeniť vápencový prach za iný biely prášok – za múku. V cukrárni U Hezounů vám predvedú, ako sa pečie tunajšia špecialita: Štramberské uši z korenistého, perníkového cesta. Prečítajte si o ich histórii aj súčasnosti samostatný článok: Uši zo Štramberka

(5) Technické múzeum Kopřivnice

Pohľad na autá v kameňolome, ktoré vyzerali ako hračky, mi pripomenul časy, keď si chlapci nosili na pieskovisko veľké oranžové autá – tatrovky. Skutočné vozidlá značky Tatra možno dnes obdivovať v Technickom múzeu v Kopřivnici. Nájdu sa tu naozaj nádherné kusy, napríklad replika prvého automobilu vyrobeného v Rakúsko-Uhorsku – Präsident z roku 1897, ale aj obľúbený voz cestovateľov Zikmunda a Hanzelku. Päťmiestne aerodynamické auto T600 – Tatraplan sa vyrábal po 2. svetovej vojne a patril k najobľúbenejším, v roku 1951 však československá vláda presunula jeho výrobu do Mladej Boleslavi. Nechýbajú ani známe 603-ky a 613-tky, ktorými sa rozvážali komunistickí papaláši. Prvý prototyp T603 ako luxusnej limuzíny vznikol v roku 1955. No a objavili sme tu aj víťazný kamión 10. ročníka Rallye Paríž Dakar z roku 1988. Predstavte si, že meno Tatra sa po prvýkrát ako značka použilo na dverách nákladného vozu TL4 v roku 1919. V múzeu je zaznamenaný aj vývin tohto loga.

Otváracie hodiny a ďalšie praktické informácie: tu

(6) Osoblažská úzkokoľajka

Nielen obdivovatelia autíčiek, ale aj milovníci vláčikov si na Technotrase prídu na svoje. Osoblažská úzkokoľajka – dráha s atypickým rozchodom 760 mm – bola spustená do prevádzky v decembri 1898. Dvadsaťkilometrová trasa sa nazýva aj „trať stých oblúkov“, tých oblúkov je až 102! Kúsok za stanicou Třemešná je to najmenší oblúk (polomer 75 m) na českých železniciach. Vláčik ťahá modrá parná lokomotíva, občas si zapíska a vypustí biely dym, ktorý sa však niekedy zmenil na poriadne čierny kúdol. V súprave nechýbal ani cyklovagón a pivný vagón. Cesta bola veľmi príjemná, trať prechádza až takým trochu zabudnutým krajom, pomedzi lúky a polia, ktoré boli v júni plné bielych makových kvetov. Nostalgickú atmosféru dopĺňali malé staničné domčeky, božie muky a ozdobené medovníčky v tvare lokomotívy. Vláčik premáva niekoľkokrát za deň po celý rok, vypravujú sa aj špeciálne vlaky – so strašidlami, lúpežníkmi alebo indiánmi.

Cestovný poriadok a ďalšie informácie: tu

Extra tip: keď vystúpite v stanici Osoblaha, určite si choďte pozrieť tamojší židovský cintorín. Je tam 313 náhrobkov, najstaršie sú z konca 17. storočia. Túto pamiatku je trochu ťažké nájsť, musíte sa dostať Na náměstí a tam sa niekoho opýtať.

(7) Krnovská synagóga

Možno sa aj čudujete, ako to, že je táto stavba zaradená do Technotrasy. Dôvodom je stála expozícia, ktorá je venovaná židovským priemyselníkom, podnikateľom a vynálezcom, ktorí sa aj napriek nenávisti a nepriazni svojho okolia stali zakladateľmi moderného priemyslu nielen v tomto regióne, ale v celých Čechách. Patria k nim mená, ktoré ani netreba špeciálne predstavovať: Rudolf Jelínek (slivovica), Josef Kohn (nábytok), Ludwig Löwi Moser (sklo) či Anselm Salomon Rothschild (metalurgia), ktorý mimochodom nechal vo Vítkovických železiarňach vyrobiť aj liatinové stĺpy, ktoré podopierajú stropy krnovskej synagógy. Je jedna z mála, ktorá unikla zničeniu počas tzv. Krištáľovej noci na jeseň 1938 a vlastne jediná, ktorá si zachovala svoj pôvodný vzhľad. V rokoch 1870-71 ju nechal postaviť krnovský staviteľ Ernest Latzel. S naším sprievodcom sme sa dostali aj na strechu jednej z veží, ale mňa upútal hlavne interiér s prvkami tzv. maurského štýlu, ktorý sa inšpiroval stavbami sefardských Židov. Návštevu synagógy nám spríjemnilo aj posedenie pri kóšer-vínku s tradičnými macesmi.

Otváracie hodiny a ďalšie praktické informácie: tu

Extra tip: tento raz tip na ubytovanie – len 2 km od Krnova je výborný hotel Cvilín s reštauráciou a wellnessom, situovaný v tichom prostredí na kopci, odkiaľ je krásny výhľad na mesto aj okolie. V susedstve je len Kostol sv. Povýšenia sv. Kríža a Sedembolestnej Panny Márie, obľúbené pútnické miesto na Morave.

(8) Pechotný zrub Hlučín-Darkovičky

Do Technotrasy patria aj železobetónové bunkre, ktoré sa vybudovali v rokoch 1935-38 ako súčasť československého pohraničného opevnenia na obranu pred nacistickým Nemeckom. Na ich výstavbu k nám poslalo expertov Francúzsko. Svojmu pôvodnému účelu ale tieto bunkre nikdy neslúžili, keďže Hitler dostal naše pohraničie Mníchovskou dohodou bez boja. V Hlučíne je sprístupnený dvojkrídlový, dvojposchodový pechotný zrub s dvomi pozorovacími zvonmi a jednou streleckou guľometnou kupolou. Čelná stena zo železobetónu má hrúbku 2,75 m! Vnútri sú rôzne guľomety a kanóny, z jedného nám aj vystrelili, ale museli sme si pritom zapchať uši. Mimochodom, tých bunkrov je veľa a české Ministerstvo obrany niektoré predáva, aj s pozemkami. Každý rok sa predá vraj okolo 20 objektov. Ak nemáte kde skladovať zemiaky alebo hrať paintball, môžete si nejaký kúpiť.

Viac informácií: tu

(9) Bunker „Na trati“

Podobným objektom je aj pechotný zrub MO S-5. Ako jeden z prvých bunkrov, ktoré sa postavili v rámci pohraničného opevnenia, demonštroval technickú vyspelosť a vojenskú stratégiu mladej Československej republiky. Je to unikát, ktorý sa nenájde ani na známej Maginotovej línii vo Francúzsku. Železničná trať totiž rozdeľovala bunker na dve časti, ktoré boli spojené 22 metrov dlhou spojovacou chodbou. Prehliadka trvá 60 minút, treba sa lepšie obliecť, lebo vnútri je poriadne chladno, len 12°C aj počas horúceho júnového dňa. Aj tu sme sa oboznámili s rôznymi zbraňami (ale nevystrelili sme), pozreli sme si stanovište veliteľa i telegrafistu, strojovňu, splachovaciu toaletu (luxus na tú dobu!), miestnosti, kde vojaci spali a ďalšie priestory. Striedali sa po 14 dňoch, na jeden bojový deň mal každý vojak nárok na tri teplé jedlá, 20 cigariet a rum na posilnenie bojovej morálky. Je to až neskutočné, že tento objekt bol postavený len za 14 dní! Zvonku vidno len jednu štvrtinu stavby, ktorá dnes pôsobí mierumilovne, na otvory strieľní si sadajú motýle…

Viac informácií: tu

(10) Nový Jičín – mesto klobúkov

Znovu sa vrátim k tej mape Československa z hodín zemepisu, keď sme mali na nej ukazovať mestá a rozprávať, aký priemysel sa tam rozvíja. Potravinársky a strojársky bol skoro všade, ale mne sa najlepšie pamätali mestá, ktoré mali nejakú výnimočnú výrobu, ktorá inde nebola. A to bol aj Nový Jičín a jeho továreň na klobúky. Dnes je v návštevníckom centre na Masarykovom námestí interaktívna expozícia, kde sme sa oboznámili s technológiou výrobného procesu, ale tiež sme si mohli skúšať jeden klobúk za druhým. Bola to zábavka nielen pre dámy, pretože sú tam aj klobúky pánske. Spolu až vyše 300 kusov, takže aj na tú vašu hlavu sa určite nejaký nájde! Sprievodkyňa nám tiež vylisovala miniklobúčik z filcu, ktorý sme si mohli sami ozdobiť. A aby sme sa dozvedeli ešte viac o histórii klobúčníctva, pozreli sme si aj múzeum v tamojšom zámku Žerotín, kde je jedna z najväčších zbierok klobúkov na svete. Nájdete tu napríklad klobúk prezidenta Masaryka, cestovateľa Emila Holuba, následníka trónu Františka Ferdinanda d‘Este a ďalších známych osobností.

Otváracie hodiny a ďalšie praktické informácie: Návštevnícke centrum: tu a zámok Žerotín: tu

Ako sa vyjadrili tvorcovia projektu Technotrasy, jej cieľom je ponúknuť zaujímavé aktivity, približujúce život a príbehy šikovných ľudí, ktorí pretvárali svojimi rukami a svojím srdcom dary prírody ich regiónu na ušľachtilú krásu. Azda aj preto je logom Technotrasy neopracované srdce, vnútri ktorého sú spojnice niektorých pamiatok na mape.