Veľkonočný pôst – Sledí šalát a ceremónia pokory

Na začiatku veľkonočného pôstu sa vo Viedni tradične konzumuje sledí šalát. Kým sa dostaneme k receptu na tento pokrm, pripomeňme si ešte jednu tradíciu, súvisiacu s obdobím pôstu, ktorú Habsburskí panovníci dodržiavali na znak svojej pokory. Bol to obrad umývania nôh – vykonával ho aj cisár František Jozef so svojou manželkou Sisi.

Hneď vo štvrtok po Popolcovej strede sa z celého mesta vybralo 12 starých mužov a 12 starých žien, ktorí mali aspoň 85 rokov a súčet rokov každej skupinky musel presahovať 1000. Napríklad v priestoroch múzea Silberkammer je vystavený zoznam z roku 1901, na ktorom je uvedených sedem mužov vo veku 89 rokov, dvaja mali 90 a ostatní traja 91, 94 a 96 rokov. Starčekov vyumývali, prezrel ich lekár a nechali im na mieru ušiť tzv. pútnickú uniformu – kabát, čierne obleky, ženám sukne, pančuchy a tiež rukavice a topánky, v ktorých sa na dvore ukázali ráno na Zelený štvrtok. To bol deň veľmi dôležitého obradu – ceremónie, ktorá pripomínala biblický príbeh, v ktorom Ježiš umýval nohy svojim apoštolom.

Dvanásť starých mužov (a pokiaľ sa Sisi práve zdržiavala na cisárskom dvore vo Viedni, tak aj dvanásť stareniek) doviezli do Hofburgu, kde po spovedi dostali jednoduché raňajky a potom ich zaviedli do jednej z najkrajších miestností tejto rezidencie – do Ceremoniálnej sály (ak chcete vidieť, ako sála vyzerá, pozrite si náš článok o plesoch v Hofburgu). Tu bola pripravená pôstna hostina so štyrmi chodmi – ryba (kapor alebo šťuka), rybí koláč, syry, koláč, pečivo a ovocie. Pri každom tanieri bol jednoduchý príbor, servítka a kúsok chleba, ale aj zelený hlinený krčah a strieborný pohár. Jedlá však neboli určené na konzumáciu na mieste. Ani by to nebolo možné, veď pre starčekov bola celá akcia najväčším dobrodružstvom ich života, sotva by prehltli čo i len jeden hlt pripraveného jedla. Všetky pokrmy im preto odložili do pomaľovanej drevenej nádoby, ktorú si po skončení ceremónie odniesli domov a dostali k tomu ešte aj krčah s vínom a kameninový pohár s cisárovým erbom a prílušným rokom na pamiatku.

Potom si starčekovia posadali, vyzuli im topánky, cisár odetý do slávnostnej uniformy (červené nohavice a biely vojenský kabát) pokľakol na jedno koleno a v tejto pozícii sa presúval od jedného starého muža k druhému. Cisárovná umyla nohy len najstaršej žene, v obrade potom pokračovali jej nástupkyne a významné arcivojvodkyne.

Asistovali mu dvaja kňazi, jeden pod nohami držal strieborný lavór, druhý lial vodu z kanvice, cisár umýval nohy a osušoval ich pripraveným uterákom.

Na záver dostali títo dvanásti muži – dvanásti „apoštoli“ vrecúško z bieleho hodvábu s 30 striebornými mincami, ktoré symbolizovali Judášovu odmenu, a dvorný koč ich porozvážal do ich domovov.

A teraz sľúbený recept na šalát.

Červený šalát zo sleďov

Potrebujeme:

4 slede

4 uvarené, stredne veľké zemiaky

200 g nakladanej alebo uvarenej cvikle

2 kyslejšie jablká

1 malú cibuľu

1 zväzok pažítky

1 lyžičku cukru

70 – 100 ml šľahačky

Príprava:

Slede nakrájame na menšie kúsky, zemiaky a cvikľu na kocky. Jablká ošúpeme, odstránime jaderník a nakrájame tiež na kocky. Cibuľu a pažítku pokrájame na drobno. Všetky prísady zmiešame, ochutíme cukrom, soľou a korením. Šľahačku vyšľaháme, zafarbíme lyžicou šťavy z cvikle a primiešame do šalátu krátko pred servírovaním.