Podľa legendy, ktorá sa traduje v Rakúsku, bola raz jedna nešťastne zaľúbená kuchárka Cäcilia Krapf, ktorá namiesto do rúry hodila cesto pripravené na pečenie do rozpáleného tuku. Takto náhodne vraj vznikli šišky, ktoré sa podľa nej v Rakúsku nazývajú Krapfen.
Ale historici tvrdia, že pečivo s názvom „krapfo“ existovalo už v 9. storočí a vo Viedni existujú písomné zmienky o „Krapfenbackerinnen“, teda pekárkach, špecializujúcich sa na toto pečivo, už z roku 1486. Či už je to tak alebo tak, faktom je, že šišky sa stali veľmi populárne, veď si len predstavte, že počas Viedenského Kongresu v roku 1815 sa ich skonzumovalo 10 miliónov! A ani dnes si fašiangový čas bez nich nevieme predstaviť. A neprekáža nám ani to, že sa experti stále nevedia zhodnúť na tom, ktorý spôsob prípravy je správnejší – či sa zliepajú dve polovice, medzi ktorými je marmeláda (hlavne marhuľová, ale používa sa aj vanilkový puding alebo nugát), alebo či sa vyprážajú celé šišky a až potom sa do nich marmeláda vstrekuje, čím vznikne povestná dierka, cez ktorú pri nesprávnom zahryznutí vyletí sladký džem až na oblečenie. 🙂
Že sa šišky stali typickým fašiangovým pokrmom, za to vďačíme mníchom. Ľudia sa totiž ešte pred veľkým pôstom, ktorý začína na Popolcovú stredu, potrebovali dosýta najesť, a preto sa pripravovali energeticky bohaté pokrmy. Nuž a čo sa lepšie hodí ako šiška, ktorá má 250 – 300 kalórií? Ak vás táto informácia neodradila od ďalšieho čítania, tak dobrá správa je, že počas fašiangov sa veľa tancuje, keďže je to aj obdobie bálov, takže tie kalórie môžete zase hneď vytancovať. 🙂
V Rakúsku sa slovo „Krapfen“ spája aj s inými múčnikmi, napr. Punschkrapfen (punčové zákusky) – kocky z piškótového cesta naplnené zmesou marmelády, rumu a čokolády, poliate ružovou polevou, ktoré sa stali symbolickým satirickým zobrazením charakteru spiatočníckeho Rakúšana: zvonku ružový, vnútri hnedý a vždy trochu pripitý…
Celkom inú story majú indiánske krapfen (Indianerkrapfen) – okrúhle koláčiky s čokoládovou polevou, marmeládou a šľahačkovou plnkou, trochu pripomínajúce naše veterníky. Na začiatku 19. storočia sa šľachtic Ferdinand Pálffy, vtedy manažér známeho divadla Theater an der Wien vo Viedni, rozhodol ohúriť viedenské publikum zorganizovaním vystúpenia indického mága Kutoma Bulchiu, ktorému vtedy tlieskala celá Európa. Ako sladké prekvapenie cez prestávky ponúkol tento nový dezert, ktorý vymyslel jeho maďarský cukrár, a ktorý gróf pomenoval na počesť vystupujúceho umelca, ale vlastne takisto nesprávne ako kedysi Kolumbus, keď objavil Ameriku.
U nás v škole, keď sme mali karneval, dostávali sme šišky s jahodovou penou. Ani neviem, či som viac túžila po tej šiške alebo po pene… A keď som bola chorá, moja mama rozrezala rožok, z jednej polovice vydlabala stred a naplnila ho takouto penou. Falošnú zmrzlinu som dostala rovno do postele a hneď mi bolo lepšie! 🙂
A tu je recept, ako si tento kalorický prehrešok urobiť:
Šišky s jahodovou penou
Na šišky potrebujeme:
0,5 kg polohrubej múky
200 ml vlažného mlieka
1 kocka droždia
40 g kryštálového cukru
1 žĺtko
štipka soli
Postup:
Z cukru, droždia a mlieka si pripravíme kvások a necháme ho chvíľu postáť. Potom pridáme múku, soľ a žĺtko. Vypracujeme cesto a necháme ho na teplom mieste kysnúť 1 hodinu. Na pomúčenej doske cesto rozvaľkáme a povykrajujeme šišky, ktoré ešte necháme 15 minút kysnúť. Vyprážame na rozpálenom tuku z oboch strán. Správne by mal po obvode ostať svetlejší pruh.
Na jahodovú penu potrebujeme:
250 g jahôd
1 bielok
65 g práškového cukru
Postup:
Jahody očistíme, umyjeme, necháme dobre odkvapkať, prípadne osušíme papierovou utierkou a rozmixujeme mixérom. Bielok vyšľaháme dotuha za postupného pridávania cukru a rozmixovaných jahôd.
Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Čo k tomu napísať? Nemám slov!Treba si len zobrať kuchynskú zásterku a pustiť sa do pečenia!
YES!!! 🙂 🙂 🙂
mniam mniam <3 KRAPFEN 🙂
LG AS
Difficult to resist… 🙂
mniam mniam ANIČKA DUŠIČKA