Bran: Vitajte v jednom z najnavštevovanejších hradov Rumunska!

Hrad (pevnosť) Bran (nemecky Törzburg) sa nachádza pri rovnomennej obci Bran, 30 km od Brašova a 160 km od Bukurešti, na historickej hranici medzi Transylvániou a Valašskom.

Tento klenot stredovekej architektúry už sedem storočí tróni na 60 m vysokej vápencovej skale. Tajomná zmes skutočných historických faktov a fiktívnych príbehov privádza na toto magické miesto návštevníkov z celého sveta. A kto za to môže? No predsa Drakula!

Najprv trochu histórie

Prvá zmienka o drevenej pevnosti na tomto mieste pochádza z roku 1211, keď oblasť získal Rád nemeckých rytierov. Jednoduchú stavbu zničili Mongoli. V roku 1377 udelil uhorský kráľ Ľudovít I. mestu Brašov (v tých časoch saské obchodné mesto, nemecky nazývané Kronstadt) privilégium postaviť hrad, ktorý bude slúžiť ako obranná pevnosť východných hraníc Sedmohradska. Náklady na stavbu si hradilo mesto Brašov, za čo dostalo rôzne colné privilégiá. Miestni remeselníci postavili hrad výlučne z riečnych kameňov. Hrad plnil dôležitú strategickú úlohu pri obrane proti Osmanom. Hlavnou úlohou bolo zablokovať nepriateľskú inváziu pri bránach pevnosti, kým nepríde pomoc z Rašnova a Brašova. Hrad bol významným tranzitným bodom medzi východom a západom, stanicou na vyberanie cla a tiež miestom pre karanténu, ak by v Európe vypukla epidémia.

Počas svojej dlhej existencie hrad viackrát zmenil svoj vzhľad, ktorý sa prispôsoboval funkcii. Dnešná podoba je z roku 1553. Hrad má nepravidelný tvar a niekoľko rôzne veľkých veží. Na ich červené strechy je pekný pohľad z galérie hradu.

V roku 1407 dočasne daroval Žigmund Luxemburský hrad kniežaťu Mirceovi Starému z Valašska – susedného kráľovstva, ohrozeného osmanskými Turkami. Mirceu bol starým otcom Vlada III, a tu sa začína celkom iný príbeh…

Kto bol Vlad III.?

Mirceov nemanželský syn Vlad II. bol v službách nemeckého cisára Žigmunda Luxemburského, zakladateľa náboženského Dračieho rádu, ktorý mal za úlohu chrániť kresťanskú vieru. Symbolom rádu bol kríž s drakom. Odtiaľ získal Vlad II. priezvisko Dracul (Drak), ktoré prešlo aj na jeho potomkov. Jeho druhorodený syn Vlad III. sa narodil v roku 1431. Štyri roky svojho detstva strávil ako vazal na dvore osmanského pašu, neskôr zbieral skúsenosti u svojho strýka v Moldavsku a na dvore v Budapešti. Počas svojej šesťročnej vlády na tróne Valašského kniežactva mal svoje sídlo v meste Targovište. Vlad III. bol striedavo protivníkom a potom zase spojencom ďalších významných historických osobností – Štefana Veľkého, Mateja Korvína či Mehmeda II. V latinských dokumentoch sa podpisoval ako Wladislaus Dragwlya (= Drakula). Avšak viac bola zaužívaná jeho prezývka Tepes (Napichovač, Narážač) podľa jeho obľúbenej metódy mučenia a popravovania, ktorú si údajne osvojil počas svojho väzenia u Turkov – napichovania obetí na kôl.

Správy o jeho krutosti rozsievali strach a hrôzu a rýchlo sa šírili do sveta, a to aj napriek tomu, že ešte neexistovali masovo-komunikačné prostriedky ani sociálne siete. Po jeho smrti sa totiž začali v Nemecku objavovať pamflety, opisujúce priam hororové príbehy. A objavili sa aj drevoryty, ktoré tieto príbehy ilustrovali. Vladova prezývka Drakula sa tak stala symbolom zla a krutosti. Podľa jednej legendy nechal Vlad Tepes pri studni v lese zlatý pohár, aby sa hocikto mohol napiť. Zo strachu pred krutým trestom sa nikto neodvážil tento vzácny predmet ukradnúť… Počet obetí tohto panovníka sa odhaduje na 40 – 100 tisíc.

Drakula a Bran

Nemám rada horory, nečítam ich a ani nepozerám. Možno práve preto mi pri návšteve hradu Bran nebehal mráz po chrbte a nezľakla som sa ani vŕzgajúcich schodov. Ale viem si predstaviť, že niektorí fanúšikovia upírskych historiek prežívajú návštevu hradu Bran ináč, veď inak by asi nepatril k najnavštevovanejším destináciám v Rumunsku. Hovorí sa, že Vlad Tepes-Drakula na hrade býval alebo tu bol väznený. V skutočnosti však hrad nikdy nenavštívil! A legenda o Drakulovom tajomnom hrade v Karpatoch vznikla preto, lebo hrad Bran je jediným hradom v celej Transylvánii, ktorý takmer v každom detaile zodpovedá popisu írskeho spisovateľa Brama Stokera v jeho románe o praotcovi všetkých upírov. Vlad III. je považovaný za predlohu jeho románovej postavy. O dovtedy málo známom valašskom kniežati sa Stoker pravdepodobne dozvedel od uhorského orientalistu a cestovateľa Ármina Vámbéryho (rodák zo Svätého Jura!), s ktorým sa stretol v Londýne. Vámbéry sa tiež objavil v Stokerovom románe – ako profesor Abraham Van Helsing, ktorý spomína svojho priateľa Arminia z budapeštianskej univerzity.

Imaginárnu postavu nesmrteľného grófa zo Sedmohradska, smädného po nevinnej krvi, dal Stoker svetu v roku 1897. Odvtedy sa stal Drakula jednou z najfilmovejších fiktívnych postáv, objavil sa vo vyše 400 filmoch. Tým prvým bol nemecký čiernobiely nemý film Nosferatu z roku 1922 – zaujímavé je, že v scénach zo Sedmohradska sa neobjavujú zábery Branu, ale Oravského hradu!

Postava Drakulu aj dnes fascinuje ľudí na celom svete, ale záujem je aj o Vlada III. Univerzita v Giessene zhromažďuje o ňom všetky dostupné zdroje, ktoré vydáva v niekoľkozväzkovej publikácii Corpus Draculianum.

Bran v súčasnosti

V roku 1920 mestská rada Brašova symbolicky ponúkla hrad Bran kráľovnej Márii. Zobrali by ste si hrad, v ktorom strašia upíri, aj keby vám ho dávali zadarmo? Tak zrejme to s tým Drakulom na hrade nebude také hrozné, keďže Bran sa stal obľúbeným letným sídlom rumunskej kráľovnej. A jej dcéra Ileana tu dokonca ako dieťa vraj videla anjelov! Pripomína to zvon, na ktorý si nezabudnite zazvoniť, až sem prídete!

Kráľovná Mária nechala hrad zveľadiť a zrekonštruovať podľa návrhov českého architekta Karla Limana, ktorý pracoval v službách rumunského kráľovského dvora. Liman nadstavil 3. a 4. poschodie, otvorené krby nahradil krásnymi kachľovými pecami, nainštaloval telefón a aj výťah, neskôr aj elektrické osvetlenie.

Hrad zdedila Ileana, ktorá sa vydala do Habsburgovcov za arcivojvodu Antona. Po vojne bola kráľovská rodina donútená odísť z Rumunska, na hrade sa otvorilo múzeum. V roku 2006 bol hrad vrátený dedičom.

V súčasnosti môžete navštíviť niektoré z 57 komnát – s audiosprievodcom alebo bez (ako ja), pohybujete sa v smere vtipných smeroviek. Informácie sú v rumunčine a angličtine.

V spálni kráľa Ferdinanda je okrem dobového nábytku vystavená aj jeho koruna, strieborná dýka a žezlo.

V ďalších komnatách nájdete zbierku historických zbraní a rôzne osobné predmety, ktoré používala kráľovná Mária.

Nechýba ani mučiareň, kde je vystavené mučiace kreslo, po celom povrchu pokryté ostňami, a tiež železná panna, ktorú poznáme z príbehu o Báthoryčke.

Samozrejme, že je tu aj miestnosť venovaná Vladovi III., ako aj spisovateľovi Bramovi Stokerovi a tiež Drakulovi – nebojte sa, zväzok cesnakov to istí!

A možno vás zaujmú aj miestnosti venované príbehom o duchoch a rôznych nadprirodzených bytostiach z rumunského folklóru.

Jednou z najkrajších komnát je hudobný salónik na povale pevnosti s otvoreným krbom, ktorý pripomína tradičnú rumunskú architektúru…

…a tiež jedáleň, kde za pecou bolo obľúbené miestečko kráľovských detí, rodičov dnešných majiteľov hradu.

Na nádvorí stojí stará studňa, dnes už len dekorácia a miesto na selfíčka, ale v minulosti sa pod hladinou nachádzala tajná komora, kde sa dalo skryť v prípade útoku na hrad.

Pod hradom je park s dedinským múzeom, ale začalo pršať, tak sme rýchlo prešli pomedzi to množstvo stánkov, v ktorých sa predávajú rôzne zbytočnosti a gýče s podobizňou Drakulu.

V malej kaviarni pri hlavnej ceste dobre padla teplá káva a koláčik. A ako suvenír medovník s obrázkom hradu.

Dážď zosilnel, na krajinu klesal súmrak. Blížila sa hodina duchov a upírov… 🙂

Praktické informácie:

Otváracie hodiny:

Október – marec: 9:00 – 16:00 (posledný vstup) od utorka do nedele a od 12:00 do 16:00 (posledný vstup) v pondelok

Apríl – september: 9:00 – 18:00 (posledný vstup) od utorka do nedele a od 12:00 do 18:00 (posledný vstup) v pondelok.

Viac informácií: Bran Castle

Kde sa ubytovať: Ak si chcete odpočinúť od ruchu miest a zresetovať svoju hlavu, tak určite odporúčam ubytovanie v neďalekej obci Fundata, ktorá je najvyššie položenou dedinou v Rumunsku. Nájdete tu rôzne druhy ubytovania – hotely, penzióny, tradičné domy, prerobenú stodolu, zrub, malé hostince, hobitský domček, dom na strome a pod. Viac informácií o tomto malebnom kúte Rumunska nájdete v mojom článku: https://travelpotpourri.net/2023/10/18/fundata-7-dovodov-preco-navstivit-najvyssie-polozenu-obec-v-rumunsku/