Ó, ty milý Augustín…

„Oh, du lieber Augustin, oh, du lieber Augustin, alles ist hin…“ Ak si tento nápev zanôtite na známu melódiu pesničky „Sedí mucha na stene“, tak spievate jednu z najobľúbenejších viedenských pesničiek, ktorú pozná vo Viedni hádam každé malé dieťa. Markus Augustin sa narodil v roku 1643, je to najpopulárnejšia viedenská legendárna postavička. Augustin bol muzikant, ktorý svojou hrou na gajdách a veselými pesničkami za jedlo a (hlavne) pitie rozdával dobrú náladu po viedenských krčmičkách, a to aj v časoch, keď mnohým ani do spevu nebolo.

Na jar 1679 sa vo Viedni rozšírila morová epidémia, denne zomierali stovky ľudí. Augustin sedel sám v prázdnej krčme, nebolo komu hrať, nebolo komu spievať. Okolo polnoci sa totálne opitý vydal na cestu domov. Na hrboľatých uličkách však zakopol, spadol a zaspal tak hlboko, že vôbec nevnímal, keď sa k nemu priblížila kára so smutným nákladom. „Keď mor zdolal aj nášho Augustina, tak to sa už naozaj blíži koniec sveta,“ povedali si zberači mŕtvych, Augustina naložili aj s gajdami na káru a odviezli do spoločného hrobu neďaleko Kostola sv. Ulricha…

Studené ráno Augustina prebralo, a keď si uvedomil, kde strávil celú noc, zúfalo začal hrať na svojich gajdách, až ho začuli ľudia, ktorí sa do kostola prišli pomodliť za blízkych zosnulých. Nielen že nešťastníka vytiahli z hrobu, ale Augustin sa ani vôbec nenakazil! Ľudia si jeho príbeh rozprávali po celom meste. Rozdávali si tak vieru, že ani mor nie je neporaziteľný, a nádej, že zase bude lepšie.

Neďaleko Mariahilferstrasse sa nachádza Augustinova socha z pieskovca, ktorú v roku 1952 zhotovil rakúsky sochár Josef Humplik. Augustin, držiac si svoje gajdy, stojí so skríženými nohami na podstavci studne, vybudovanej údajne na mieste niekdajšej morovej jamy. Zaujímavosťou je, že tu pôvodne stála bronzová socha, táto však bola počas 2. svetovej vojny roztavená. Keď ju odtiaľ zobrali, niekto vraj na prázdny podstavec napísal: „Čiernemu moru som unikol, ale hnedému nie…“ Od roku 2009 sa podľa Augustina volá aj celé malé námestíčko, kde sa studňa so sochou nachádza.

V starom meste zase nájdete po ňom pomenovanú kaviareň, reštauráciu aj s jeho figurínou v podzemnej pivnici, kam turisti hádžu mince pre šťastie a Augustin na nich škodoradostne vyplazuje jazyk.

Aj časopis viedenských bezdomovcov dostal meno Augustin – ako symbol nádeje, že s humorom sa ľahšie prekonávajú mnohé problémy.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

1070 Wien, Austria