Mäsové guľky – Köttbullar, to je švédska klasika. Nepozná ich hádam len ten, kto v živote nevstúpil do IKEA-reštaurácie. Švédska spisovateľka Astrid Lindgrenová často zdôrazňovala, že aj v detských knižkách treba písať o jedle, preto jej hrdinovia často niečo varia, pečú, chystajú sa na piknik alebo si aspoň jedlo vychutnávajú – tak ako labužník Karlsson z knižky Karlsson zo strechy. Reakciu Karlssonových chuťových pohárikov opísala pani spisovateľka tak úžasne, že každý dostane hneď chuť na toto obľúbené jedlo takmer všetkých švédskych detí.
Karlsson sa prestal prechádzať. Sedel ticho a vetril ako ovčiarsky pes. „Fašírky,“ povedal, „malé, chutné fašíročky mám veeeľmi rád.“… Braček sa ponáhľal do kuchyne. Mama stála pri sporáku v kockovanej zástere obklopená najkrajšou fašírkovou vôňou, akú si len viete predstaviť. Na plameni posúvala veľkú panvicu, v ktorej poskakovali malé, krásne, hnedé fašírky… Na tanierik mu položila šesť fašírok. Rozváňali, boli malé, hnedé a krásne, jednoducho presne také, aké majú byť. Braček opatrne vzal tanierik oboma rukami a ponáhľal sa do izby… Karlsson rýchlo otočil gombík na pupku, motor zavrčal a Karlsson preletel z postele rovno k tanieriku. Ešte v letku rýchlo schmatol prvú fašírku, vzlietol k stropu a spokojne prežúval, krúžiac pritom okolo lampy. „Vyberaná chuť,“ pochvaľoval si. „Výnimočne dobrá fašírka! Človek by si takmer pripustil, že ju robil najlepší fašírkár na svete…“ Na čo sa strmhlavo vrhol na tanier a uchmatol si ďalšiu.
Ale malé mäsové guľky nájdeme aj v iných národných kuchyniach, môj recept pochádza z Bulharska, kde im hovoria kjuftetá. Pochutil by si na nich určite aj Karlsson, raz keď k nám prišiel na obed 9-ročný spolužiak mojej dcéry, sfutroval ich 11(!), aj to som ho musela zastaviť, aby mu náhodou neprišlo zle.
PS: Tieto guľky chutili aj Milanovi Lasicovi, keď prišiel k nám – viedenským Slovákom – so svojou hrou „Na fašírky mi nesiahaj!“. Len som to trošku prehnala s množstvom mäsa a keď som šúľala 80. minifašírku a v mise bolo ešte stále dosť mäsa, chytila ma mierna panika, že tie guľky budem vyprážať do Vianoc a nestihnem ani to predstavenie… Ale stihla som! A všetkým chutilo! 🙂
Potrebujeme: 500 g mletého mäsa (akéhokoľvek, vo Švédsku sa príležitostne používa aj losie) – ja používam zmes hovädzieho a bravčového, 1 krajec chleba bez kôrky, trochu mlieka, 1 menšiu cibuľu, 1 strúčik cesnaku, 1 vajce, strúhanku, nakrájanú petržlenovú vňať, 2 lyžice oleja, soľ, korenie, olej na vyprážanie
Príprava: chlieb namočíme do mlieka, cibuľu nakrájame na drobno, prelisujeme cesnak. Do mletého mäsa pridáme namočený chlieb, cibuľu, cesnak, vajce, petržlenovú vňať, olej, strúhanku a celú zmes poriadne zamiesime (používam na to jednorázové rukavice, ktoré mi ostali z farieb na vlasy!). Ruky si potrieme olejom a zo zmesi vytvarujeme menšie guľky, ktoré opečieme na horúcom oleji na panvici. Necháme okvapkať na papierovej kuchynskej utierke. Podávame so zeleninovým šalátom.
Je možné, že vo Švédsku to je tradičné jedlo, aj keď severské štáty sa nevyznačujú častým používaním mletého mäsa pri príprave jedál.
Jedlo nepochybne má arabský pôvod.
Dnes v Španielsku popri v zahraničí nazývanej Španielskej omelete (Tortilla de patatas) sú Albondigas (Guľky z mletého mäsa) najčastejšie podávanou tapou. Názov Albondigas tak ako iné názvy začínajúce slabikou „al“ sú pozostatkom v španielskej kuchyni z čias arabskej nadvlády (mestá Alicante, Almeria, Alava atď., založené Arabmi pred stáročiami). Známa Alhambra v Granade je podobne dochovaným palácom z obdobia Kalifatu.
Super, vďaka za doplňujúce, zaujímavé informácie!