O bulharskej keramike, v ktorej si jedlo zachová vynikajúcu chuť sme si povedali v predchádzajúcom príspevku. Teraz ponúkame ešte jeden recept, ochutený saturejkou.
Saturejka sa v bulharčine volá čubrica, a je to vlastne bulharská národná korenina, pretože nesmie chýbať v žiadnej domácnosti a mnohé bulharské kuchárky ju používajú do všetkého, hádam len okrem dezertov.
Niektorí tvrdia, že je táto aromatická bylinka afrodiziakom, azda preto bola taká obľúbená už u starých Rimanov, ktorí ju – práve pre jej korenistú chuť – používali dávno pred tým, než začali lode privážať z Indie čierne korenie.
Každopádne ale saturejka stimuluje činnosť žalúdka a čriev, preto sa používa hlavne do ťažšie stráviteľných jedál (fazuľa, šošovica, hrach, mäso a pod.). Avšak treba ju dať do jedla počas varenia.
Saturejka je obľúbená nielen v Bulharsku, ale aj v ostatných krajinách na Balkáne, kde sa môžete stretnúť aj s takými názvami ako čemerika, šubra, čubal, čubrič, čubrika alebo čupar. No používa sa vo veľkom aj vo Francúzsku – je jednou z hlavných súčastí provensálskeho korenia.
V Bulharsku sa predáva aj tzv. šarena sol, t.j. farebná soľ – čo je zmes, ktorú najčastejšie tvorí okrem soli červená paprika, saturejka a senovka grécka (Trigonella foenum-graecum).
A teraz sľúbený recept:
Gjuveč s vajcom
Potrebujeme:
– na kocky nakrájané párky, zemiaky, mrkvu, papriky, cuketu a sparené, ošúpané paradajky
– vajcia – množstvo vajec a ostatných prísad závisí od počtu a veľkosti keramických misiek
– rozdrobený syr feta
– petržlen, soľ, korenie, saturejku
Príprava:
Pokrájanú zeleninu zmiešame s párkami (vegetariáni môžu vynechať) a naplníme ňou vymastené malé gjuveče, ochutíme soľou, saturejkou a korením. Povrch posypeme syrom a petržlenom. Pečieme pri 175°C, kým zelenina nezmäkne, potom vyberieme, odstránime pokrievky a do každej misky vylejeme 1 vajce. Dopečieme, kým vajce nestuhne. Podávame s chlebom.
A nezabudnite si k tomu urobiť tarator!
Alebo si urobte gjuveč len so zeleninou:
Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri