Thermalium - wellness a relax v najstarších kúpeľoch v strednej Európe

Po niekoľkých túrach v Českom Švajčiarsku (viac v predchádzajúcom článku: Pravčická brána) sme sa tešili na okamžik, keď svoje unavené nohy, a vlastne celé telo, ponoríme do termálnej vody v Tepliciach v severných Čechách (90 km od Prahy), ktoré sú považované za najstaršie kúpele v strednej Európe.

Thermalium je jedinečný komplex s termálnymi bazénmi, najväčší s čisto termálnou vodou v Česku. Na relax po turistike sa mi najviac pozdával bazén s vodou s teplotou 35°C. V tomto bazéne neplávate, ale relaxujete a nechávate sa príjemne unaviť teplou vodou a niektorou zo stovky masážnych a rehabilitačných trysiek. Tento kúpeľ napomáha regenerácii svalov a podporuje mobilitu chrbtice a kĺbov – čo bolo presne to, čo sme aj my po túre potrebovali.

Vyskúšali sme aj druhý bazén (dĺžka 20 m), ktorý slúži na rehabilitačné plávanie. Tu je voda trochu chladnejšia – 29°C.

Na záver sme ešte pochodovali niekoľko kolečiek po Kneippovom chodníku. Sú to nádrže s okruhliakmi na dne, jedna je naplnená horúcou (40°C) a druhá studenou (len 10°C) vodou. Táto chôdza podporuje krvný obeh a zvyšuje metabolizmus.

Všetky bazény využívajú vodu z termálneho prameňa Pravřídlo (Pražriedlo).

Komplex dopĺňajú ešte sauny: fínska, fínska soľná, parná, tropická a bio sauna.

Thermalium je otvorené (nielen pre kúpeľných hostí) každý deň od 7.30 (sauny od 10.00) do 21.00 hod. Vstupné a ďalšie informácie nájdete na stránke: Thermalium

Podľa legendy objavil tunajšie teplé liečebné pramene jeden pastierik náhodne, keď jednému z jeho prasiatok uviazla noha v šachte. Pastier prasiatko vyslobodil, pritom si namočil svoju boľavú ruku do teplej vody. Keď sa mu zdalo, že sa bolesť zmiernila, zopakoval to častejšie, až bolesť zmizla. Ale možno sa takto vyliečila noha krívajúcemu prasiatku. Jedni to hovoria tak, iní zase tak. Ale vlastne je to jedno. Tento príbeh zasadil kronikár Václav Hájek z Libočan do roku 762, avšak termálna voda tu vznikla už pred 18 tisícimi rokmi a jej účinky poznali už aj Rimania a Kelti dávno pred pastierikom s prasiatkami. Archeológovia tu našli mince, ktoré Rimania aj Kelti vhadzovali do vody ako poďakovanie za uzdravenie.

Ako prvá v českých zemiach prišla s myšlienkou využívania termálnych prameňov na liečbu česká kráľovná Judita Durínska (druhá manželka kráľa Vladislava II. a matka Přemysla Otakara I.). V 12. storočí nechala v Tepliciach postaviť ženský kláštor na skalnom výbežku „pri teplých vodách“, súčasťou ktorého bol aj špitál.

V 16. storočí sa v meste začali stavať kúpeľné domy a zvesť o liečivých teplých prameňoch sa rozšírila aj za hranice Čiech. Švajčiarsky filozof a lekár Paracelsus, zakladateľ novodobej lekárskej vedy, tu strávil desať rokov a Teplice zaradil medzi desať najvýznamnejších kúpeľov na svete. Dnes sa kúpele Teplice špecializujú na pohybové problémy.

Thermalium je súčasťou kúpeľného domu Beethoven, ktorý slúži na ubytovanie kúpeľných hostí od 14. storočia. Je pomenovaný podľa nemeckého hudobného skladateľa, jedného z najslávnejších návštevníkov Teplíc. Beethoven tu pobýval v rokoch 1811 a 1812, absolvoval liečebné kúry, písal listy svojej záhadnej milenke (ktoré však nikdy neodoslal), skomponoval 7. a 8. symfóniu a začal pracovať na Deviatej. V budove sa nachádza autentická izba, v ktorej býval, a tematická reštaurácia, kde sa konajú večery s hudbou. Nájdete tu aj tapety vyrobené z kópií jeho partitúr a vstupnú halu zdobí nádherná inštalácia Krištáľová symfónia zo sklenených kvapiek, pripomínajúcich hudobné noty.

Žiadne iné kúpele sa nemôžu popýšiť takým dlhým zoznamom svojich návštevníkov z radov európskych cisárov, kráľov, princov, arcivojvodov či kniežat. A tak sa nemožno čudovať, že sa Teplice často označovali aj ako „Malý Paríž“, „Salón Európy“ alebo „Výstavná sieň monarchie“. Ako prvá sem zavítala saská vojvodkyňa Katarína Meklenburská, potom nasledovali ďalšie korunované hlavy – ruskí cári, pruskí králi, švédsky aj holandský kráľ, budúci cisári Jozef II. a Leopold II., rakúsky cisár František Jozef I., korunný princ Rudolf, posledný rakúsky cisár Karol I. so svojou manželkou Zitou a mnohí ďalší panovníci. Teplice sa tiež stali miestom, kde zástupcovia Rakúska, Pruska a Ruska v septembri 1813 podpísali dohodu proti Napoleonovi. V októbri tu potom bola podpísaná ďalšia zmluva medzi Rakúskom a Anglickom. Po tri storočia boli pravidelnými hosťami saskí kurfirsti, kúpele sa stali akýmsi letným sídlom saského dvora. Bronzová busta pripomína saského panovníka Augusta Silného, ktorý sem prichádzal takmer každý rok.

Ale unavené a boľavé kĺby nemala len vysoká šľachta. Okrem Beethovena Teplice navštívili aj ďalší hudobní skladatelia – Richard Wagner, Franz Schubert, Robert Schumann aj Fryderyk Chopin, zo spisovateľov spomeňme aspoň Goetheho, z vedcov nemeckého geografa Alexandra von Humboldta.

Na mieste kláštora benediktínok, založeného kráľovnou Juditou, vznikol neskôr renesančný zámok. Dnes je v zámku, nachádzajúcom sa na Zámockom námestí, regionálne múzeum.

Čo ešte môžete na tomto námestí uvidieť? My sme Teplice navštívili v čase, keď sa mesto pripravovalo na Pivný festival. Vo výhľade na niektoré stavby nám mierne prekážali stánky alebo vznášajúce sa balóny, napríklad aj v tvare pivných pollitrákov.

Barokový morový stĺp Najsvätejšej Trojice – dominanta námestia. Zaujímavé je, že morové stĺpy sa väčšinou stavali z vďaky po skončení epidémie. V Tepliciach postavili stĺp ako vďaku za to, že sa epidémia mestu vyhla. S výškou 20 m patrí k najvyšším v Čechách.

Stĺp je z dielne slávneho rakúskeho sochára Matyáša Bernarda Brauna. Figurálna výzdoba (rôzni svätci) sa pripisuje priamo Braunovi.

Kostol sv. Jána Krstiteľa, patróna mesta, postavený v roku 1585, so vzácnym barokovým interiérom.

Ak ste tu v správny čas (piatok, sobota, nedeľa :10:00 – 12:00 & 13:00 – 16:00 hod.) a vonku je pekné počasie, potom určite vystúpte aj hore na vežu, aby ste si vychutnali nádherný výhľad na všetky svetové strany.

Za výstup do vyhliadkovej veže sa platí malý poplatok (2 €), aktuálne informácie: TU

Vo veži stretnete aj jej strážcu, ale čo to? Muž spí v posteli!

Hovorí sa totiž, že strážca zaspal a nevyhlásil poplach, keď v meste vypukol v roku 1793 požiar, ktorý totálne zdevastoval celé mesto. Domy tu boli vtedy drevené, z 200 ich zhorelo 155. Je obdivuhodné, že sa podarilo mesto aj kúpele obnoviť. Nové budovy boli postavené v klasicistickom štýle.

Z veže vidno aj vnútorné nádvorie zámku so zvyškami románskej baziliky s kryptou, kde bola pochovaná kráľovná Judita po takmer 900 rokov (kým boli jej pozostatky prenesené do Prahy).

Druhým kostolom na Zámockom námestí je Kostol Povýšenia sv. Kríža, pôvodne zámocká kaplnka, zo 16. storočia. Dnes slúži ako pravoslávny kostol.

Jednou zo zaujímavých budov je aj hotel Prince de Ligne v empírovom štýle zo začiatku 19. storočia. V minulosti to bol jeden z najvýznamnejších hotelov v Tepliciach. Na námestí stojí aj Dom Zlatý kríž, kde bola podpísaná dohoda o spojenectve proti Napoleonovi. Ruský cár Alexander I. sa tu aj ubytoval a odtiaľto riadil svoju armádu.

Poprechádzali sme sa aj po Zámockej záhrade. Jej vzhľad sa viackrát v minulosti menil – z prísne geometrickej francúzskej záhrady až na voľný anglický park. Záhradný dom na kraji záhrady býval miestom, kde sa stretávala vyberaná spoločnosť kúpeľných hostí a miestna elita.

Nad vchodom si môžete všimnúť erb rodu Clary-Aldringen, ktorý sa veľmi zaslúžil o rozvoj mesta aj kúpeľov. Navyše, z tejto rodiny pochádzali aj priekopníci turistiky, viac sa o tom dozviete v už spomínanom článku o Pravčickej bráne.

Kúpeľní hostia sa v tomto parku prechádzali už od 17. storočia. Až tadiaľto pôjdete vy, skúste si predstaviť, ako sa tu spolu prechádzali básnik Goethe a skladateľ Beethoven. Oproti nim sa blížila cisárska rodina so sprievodom. Goethe ustúpil nabok, zložil si z hlavy klobúk a uklonil sa. Ale Beethoven založil ruky za chrbát a hrdo prešiel stredom sprievodu. Tým donútil arcivojvodu Rudolfa zložiť si klobúk a cisárovnú Máriu Ludoviku, aby ho pozdravila ako prvá. Táto príhoda sa podľa nemeckej spisovateľky Bettiny von Arnim odohrala v Tepliciach v roku 1812. Beethoven vyčítal Gothemu, že je príliš servilný. Tak sa skončila ich spoločná prechádzka a už sa nikdy viac nestretli.

V záhrade sa nachádza aj Horný a Dolný rybník. Môžete si tu posedieť na lavičke, pozorovať labute a kačky alebo si na kovové zábradlie zamknúť svoju lásku do visiaceho zámku.

Po prechádzke Zámockou záhradou sme vrátili na Zámocké námestie po Vtáčích schodoch. Je to dvojramenné schodisko, spájajúce nádvorie zámku s malým námestím s fontánou Vtáčie napájadlo.

Ešte sme si kúpili kúpeľné oblátky (mojím favoritom sú tie s chilli-čokoládovou náplňou) a aspoň nazreli do Lázeňskej ulice, kde sa v 16. storočí začali stavať prvé kamenné domy na ubytovanie kúpeľných hostí. Niektoré majú pekné vývesné štíty, napr. Zlatá harfa alebo Zlaté slnko. Na fasáde oboch týchto domov sú aj pamätné tabule, pripomínajúce Beethovena a jeho pobyty v Tepliciach.

Na jednom z domov sme našli aj výklenok, kde vyteká voda pôvodného prameňa Pravřídla. Chrlič má tvar hlavy prasiatka. Však čo iné?

Prešli sme sa aj k radnici na Námestí slobody. Je to klasicistická budova s vežou. Na jej vrchole je poveternostný ukazovateľ s rokom 1806, kedy bola dokončená výstavba. Na radnici nájdete aj erb mesta s misou a hlavou Jána Krstiteľa.

Neďaleko radnice môžete navštíviť Turistické informačné centrum, vybrať si z bohatej ponuky prospektov o meste a okolí v rôznych jazykoch a do svojho denníka si buchnúť pečiatku s niektorým symbolom mesta. Výber pečiatok je veľký, čo len dokazuje obľúbenosť tejto atrakcie hlavne u domácich, českých turistov.

Aj v minulosti poskytovali Teplice pre svojich hostí nielen liečebné kúry v kúpeľoch, ale aj rôzne možnosti zábavy. Divadlo sa kedysi nachádzalo v zámku a slúžilo len zámockému panstvu. Keď ho začala navštevovať aj verejnosť a kúpeľní hostia, kapacita nestačila. Postavilo sa nové divadlo, ktoré ale neskôr vyhorelo. Dnes na jeho mieste stojí Krušnohorské divadlo.

V 80. rokoch minulého storočia sa rozhodlo o výstavbe Kultúrneho domu s presklenou kolonádou neďaleko divadla. Kolonáda je však len symbolická. V časoch, keď sa po Tepliciach prechádzal Beethoven, sa ešte tunajšia termálna voda odporúčala aj na pitné kúry. Dnes sa používa už len kúpanie. Jej pôvodnú teplotu 42°C ale pre kúpeľnú terapiu vo vaniach musia chladiť na 38°C.

Až po takmer sto rokov stávala v Tepliciach kamenná kolonáda v tvare podkovy. Dnes ju pripomína polkruhová kovová pergola s fontánou uprostred Kúpeľnej záhrady blízko divadla.

Je to tiež veľmi príjemné miesto na posedenie, relax alebo (pre mňa) aj na fotenie motýľov. 🙂

Kde sa ubytovať:

Počas mojej návštevy Teplíc som bola ubytovaná vo Wellness Hoteli Monopol – príjemný hotel v centre, odkiaľ sme sa k Thermaliu aj k všetkým spomínaným pamiatkam dostali pohodlne pešo. Wellness (v ponuke sú aj pivné kúpele) sme nemali čas vyskúšať, pretože sme uprednostnili návštevu Thermalia.

Viac informácií: Wellness Hotel Pivovar Monopol

Kde sa najesť:

Súčasťou hotela je pivovar Monopol, umiestnený v budove z roku 1850. Pôvodne slúžila ako Varieté u Labute, interiér stále pripomína prvorepublikovú noblesu.