Blížili sa Vianoce. Na trhu v meste sa v kadi trepotali kapry. Podobne ako v iných rodinách vo vtedajšom Československu sme si ani my nevedeli predstaviť Vianoce bez kapra…
Kedysi sa v období adventu dodržiaval prísny pôst – nesmelo sa jesť mäso, ale ryby boli povolené. Ryba je dôležitým kresťanským symbolom, už pre prvých kresťanov bola znakom ich identifikácie. A keďže hospodársky najvýznamnejšou európskou rybou je kapor, ktorý sa umelo chová už viac ako 2000 rokov, našla si táto ryba svoje miesto aj na štedrovečernom stole.
Naša mama doniesla z trhu živého kapra. Tak sa to vtedy robilo. Do vane sme napustili vodu a kapra sme do nej vhodili. Tak sme si na pár dní adoptovali nového člena rodiny – vlastne to bolo jediné domáce zvieratko, aké som ako dieťa mala. A že sme nemohli používať vaňu? To nevadilo, veď vtedy sme sa aj tak kúpali len raz do týždňa. Namiesto toho sme sa chodili do kúpeľne dívať, ako si kapor plával od jedného okraja vane k druhému, vypliešťal na nás svoje kaprie oči a pôvabne otváral svoju pusinku. Občas sa z kúpeľne ozval podivný zvuk (dvere sme museli nechávať otvorené, aby sa kaprovi dostával vzduch), to keď sa kapor (od radosti?) zatrepotal vo vode.
Keď sa potom deň pred Vianocami v kuchyni objavili noviny, handra, tĺčik na mäso a nôž, bolo jasné, že sa kapor ďalšieho rána nedožije. Počula som, že v niektorých rodinách sa im kapra uľútostilo, zvykli si na neho, nedokázali ho zabiť, radšej ho išli hodiť niekam do rieky alebo jazera. Ja osobne som žiadnu takú rodinu nepoznala. Hovorí sa, že kapor takýto opätovný šok neprežije. Preto zastávam skôr názor, že je to pre toho kapra vlastne privilégium, ak môže skončiť na slávnostnom štedrovečernom stole, okolo ktorého sa zíde celá rodina, vychutnávajúca si osobité čaro Vianoc i sviatočné výnimočné chutné jedlo.
V našej rodine sme vždy mali na Vianoce kapustnicu. Z kapra sme používali len mäso, pokrájané na podkovy, obalené v múke, vajci a strúhanke a potom do zlatista vyprážané. Hlavu sme zahadzovali. Ale potom nás raz naši najlepší priatelia ponúkli ich tradičnou vianočnou rybiou polievkou. Odvtedy hlavy neodhadzujeme, dokonca si nejakú aj prikúpime (vo Viedni ich pred Vianocami predáva Billa Plus) a na Vianoce varíme polievku podľa Dušanovho receptu:
Vianočná kapria polievka
Potrebujeme:
hlavy a vnútornosti z 3 veľkých kaprov
200 g mrkvy
200 g petržlenu
200 g zeleru
100 g kalerábu
4 cibule
soľ
korenie
červenú papriku
petržlenovú vňať
olej (olivový)
Na guľky:
1 vajce, strúhanku, soľ, korenie, majoránku, petržlenovú vňať
Príprava:
Kaprov dôkladne očistíme. Oddelíme hlavy tak, aby za žiabrami ostali asi 4 cm mäsa, vyberieme žiabre a oči. Črevá a žlč vyhodíme, ostatné vnútornosti očistíme. (Pre hlavný chod: mäso nakrájame na podkovy a nechávame na niekoľko hodín namočené v mlieku, aby sa eliminoval rybací zápach.)
Na jednej panvici necháme na oleji zosklovatieť na drobno nakrájanú cibuľu, pridáme ikry, resp. mlieč, posolíme a opekáme cca 10 minút. Ak vám tieto časti ryby nechutia, tak ich z receptu môžete vynechať.
Na druhej panvici necháme zosklovatieť druhú cibuľu, pridáme ostatné vnútornosti, soľ, korenie, červenú papriku a restujeme 15 minút.
Do veľkého hrnca dáme všetky hlavy, jednu celú cibuľu a soľ, zalejeme 1,5 l vody a zakryté varíme 45-60 minút. Po vychladnutí hlavy vyberieme, odstránime z nich kosti a iné tvrdé časti a povyberáme uvarené mäso (budete prekvapení, koľko mäsa tam je a najmä v okolí líc je mäaso veľmi chutné).
V najväčšom hrnci necháme na oleji zosklovatieť poslednú cibuľu nakrájanú na drobno, pridáme všetku koreňovú zeleninu nakrájanú na kolieska alebo prúžky, trochu podlejeme a zakryté dusíme 30 minút. Keď je zelenina mäkká, pridáme cez sitko precedený vývar z hláv, ešte chvíľu povaríme a nakoniec pridáme do polievky usmažené vnútornosti, mlieč/ikry a uvarené mäsko z hláv.
Hotovú polievku dochutíme soľou, červenou paprikou, celým čiernym a bielym korením a petržlenovou vňaťou. Polievka by mala byť dostatočne hustá.
Guľky: Do rozmiešaného vajca pridáme soľ, majoránku, petržlenovú vňať a toľko strúhanky, aby vzniklo cesto, z ktorého sa dajú formovať maličké guľky, ktoré uvaríme v osobitnej vode a pridáme do hotovej polievky.
Na kapustnicu sme ale nezanevreli – varím ju neskôr.
Na vianočný stôl prestierame vždy jeden tanier naviac. Pod obrus dávame mince a šupinu z kapra (ale môžete si ju dať aj pod tanier alebo do peňaženky a veriť, že prinesie šťastie a prosperitu). Štedrovečernú večeru začíname oblátkami s medom a cesnakom. Mimochodom, oblátky (veľmi chutné) pečie Dušanova manželka Janka.
Potom nasleduje kapria polievka a po nej vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom.
A tak máme na stole polievku podľa receptu od Dušana, oblátky od Janky, šalát pripravený podľa receptu mojej mamy a vianočné pečivo, aké piekla už moja babička. Akoby tu všetci boli na Vianoce s nami, veď aj o tom je ten tanier navyše…
Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri