Ako to bolo s croissantom – Zaujímavosti z Viedne 8

Viedenčania si tento druh pečiva nielen s obľubou dávajú k raňajšej kávičke, ale zároveň sa aj chvália, že ho vymysleli ich predkovia. Nuž, podľa názvu by človek za krajinu pôvodu považoval skôr Francúzsko. Samozrejme, že Francúzi sú o tom presvedčení, nehovoriac o Dánoch, ktorí si tiež myslia, že toto nadýchané, chrumkavé pečivo vymysleli dánski pekári. Ako to teda bolo?

Presnú pravdu sa už zrejme nedozvieme, ale faktom je, že croissanty sa pečú z pľundrového cesta – je to niečo medzi klasickým kysnutým a lístkovým cestom. Na pláty cesta sa pokladie zmäknuté maslo a spoločne sa vyvaľkajú. Tento proces sa niekoľkokrát opakuje, hovoríme tomu laminovanie. No a práve toto cesto sa po francúzsky povie pâte viennoise – viedenské cesto. Že by náhoda? Dokonca aj pečivo z neho upečené pomenúva súhrnný názov viennoisenie. A ďalším faktom je, že popularita tohto viedenského pečiva sa začala vo Francúzsku šíriť hlavne od roku 1839, keď si bývalý rakúsky delostrelecký dôstojník August Zang otvoril viedenskú pekáreň v Paríži.

Klasický rožok z kysnutého cesta, ktorý Rakúšania volajú Kipferl, sa však vo Viedni piekol už omnoho skôr. A aby to bolo ešte zaujímavejšie, Viedenčania si k tomu pridali aj peknú legendu. Vraciame sa v nej až do roku 1683, keď mesto obliehali Turci. Tí sa rozhodli vykopať tunel pod mestskými hradbami. Nepočítali však s tým, že pekári pracujú aj v noci. Keď pekári začuli štrngot lopát a krompáčov, rýchlo zalarmovali stráže a útok bol zneškodnený. Za svoj hrdinský čin dostali pekári licenciu na výrobu pečiva v tvare polmesiaca, ktorý videli na osmanských zástavách. V tichej uličke Grünangergasse v 1. viedenskom okrese na dome č. 8 nájdete krásny reliéf, na ktorom sú znázornené rôzne pekárenské výrobky. Rožok samozrejme nesmie chýbať! Preto domáci tento dom nazývajú Kipferlhaus, je to jeden z najstarších domov vo Viedni. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1346, ale niektoré časti domu sú ešte z 12. storočia. V minulosti tu naozaj bola pekáreň, ale či práve v nej piekli chlieb pekári, ktorí znemožnili bojové plány Osmanov, to už prenechám vašej fantázii. 🙂

Keď sa Mária Antoinetta vydala za Ľudovíta XVI., na francúzsky dvor si so sebou zobrala aj viedenských pekárov. Tak si rožok našiel cestu do Francúzska, kde si ho vzhľadom na jeho tvar pomenovali podľa ustupujúceho Mesiaca – lune croissante.

A čo Dáni? Keď v 1. polovici 19. storočia veľa dánskych pekárov štrajkovalo, na ich miesta prišli pekári až z Rakúska. Samozrejme, že si títo priniesli so sebou aj svoje overené recepty, medzi nimi aj recept na pľundrové cesto. Keď sa ich dánski kolegovia vrátili do práce, chutné pečivo bolo už také obľúbené, že si ho nechali v ponuke a cesto nazvali dánskym. No a ďalším faktom ešte je, že práve dánski emigranti priviezli recept do Ameriky, kde sa aj dnes používa.

Až nabudúce zahryznete do čerstvého croissantu, spomeňte si na všetky tie príbehy, ktoré sú spolu s maslom pridané do vláčnych vrstiev cesta, z ktorého bol upečený.

Prečítajte si aj ďalšie zaujímavosti z hlavného mesta Rakúska v kategórii: Viedeň